Hľadajú sa financie na rýchlostné cesty

V najbližších štyroch rokoch by sa mala naštartovať výstavba rýchlostných ciest na juhu, východe a severe Slovenska. Vláda to sľúbila vo svojich programových prioritách. Je však otázne, či sa priority dostanú aj do programového vyhlásenia vlády. Štát nemá dostatok peňazí na výstavbu dôležitejších ťahov, medzi ktoré patria diaľnice D1 a D3.

07.04.2016 14:00
debata (8)

„Rozvoj dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7,“ uvádza sa v programových prioritách. Rokovania o programovom vyhlásení budú trvať ešte týždeň. Ak by sa však rozvoj rýchlostných ciest dostal aj do samotného programového vyhlásenia, vláda musí určiť, odkiaľ sa získajú potrebné stámilióny až miliardy eur. Inak by kabinet čelil kritike, že išlo o plané diaľničné sľuby.

Z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 štát postaví už len 127 kilometrov diaľnic. Nový operačný program na čerpanie eurofondov finančne pokryje rozostavané úseky, ku ktorým by sa v tomto roku mohli pridať ešte časti D1 Prešov, západ – Prešov, juh; D1 Budimír – Bidovce a D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, na ktoré finišuje súťaž na zhotoviteľa. Okrem toho z aktuálneho obdobia na čerpanie eurofondov štát postaví ešte rýchlostnú cestu R2 Košice, Šaca – Košice, Oľšany.

Na výstavbu ďalších diaľničných úsekov bude musieť vláda nájsť financie v štátnom rozpočte, prípadne si na výstavbu požičať. V súčasnosti si Slovensko dokáže požičiavať za záporné úroky. Ďalšou možnosťou je využitie PPP projektov. Rozpočet však čoskoro pravdepodobne bude zaťažený splátkami druhého PPP projektu, ktorým bude nultý obchvat Bratislavy. Z európskych peňazí bude Slovensko môcť využiť ešte tzv. Junckerov balíček, prípadne Nástroj na prepájanie Európy (CET).

Slovensko však stále čaká na dokončenie diaľnice D1. Po rozostavaní posledných úsekov z eurofondov ostane hlavným problémom úsek D1 Turany – Hubová, kde štát stále nepozná trasovanie. Prípravu diaľnice v roku 2013 zabrzdil zosuv pôdy. Prednosť na čerpanie eurofondov dostali pripravenejšie úseky. Štát na výstavbu tohto úseku bude musieť nájsť približne pol miliardy eur, ktoré v súčasnosti v štátnom rozpočte nie sú.

Okrem toho štát musí pokračovať aj s výstavbou diaľnice D3 od Žiliny smerom k poľským hraniciam. Minimálne je potrebné rozbehnúť súťaže na výstavbu ešte dvoch úsekov D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto – Oščadnica s dĺžkou 22 kilometrov. Tri úseky sú navyše postavené len v polovičnom profile.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #výstavba #rýchlostné cesty #programové priority