Keby sa naplnil tento čierny scenár, Slovensko by prišlo o sebestačnosť v mlieku. Včera rokovali predstavitelia poľnohospodárskej komory s novou ministerkou pôdohospodárstva, ako prekonať odbytovú krízu.
Udržať konkurencieschopnosť slovenských mliečnych fariem nebude jednoduché. Do hry totiž začínajú čoraz viac vstupovať iné ako chovateľské nástroje. Po ruskom embargu a zrušení mliečnych kvót sa na európskom trhu objavilo 3,7 miliardy litrov mlieka, ktoré hľadá zákazníka. Vyhrávajú farmári tých krajín, ktorých vlády podporujú rôznymi mimocenovými nástrojmi. Jednoducho pod rôznymi zámienkami pumpujú do mliečneho sektora doplnkové zdroje, ktoré majú vykryť straty farmárov.
Mlieko sa nikomu nerentuje.Alexander Pastorek, šéf Zväzu prvovýrobcov mlieka
Mlieko už neprináša ako v roku 2014 zisk, ale stratu. Vlani podľa údajov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka dosiahla strata hodnotu 60 miliónov eur. Podniky, ktoré spájali svoju budúcnosť s produkciou mlieka a naliali do modernizácie fariem státisíce eur, teraz uvažujú, že kravy predajú alebo rovno pošlú na bitúnok.
„Mlieko sa nikomu nerentuje. Tucet podnikov dostal od odberateľov informáciu, že ich mlieko spracovatelia nepotrebujú, alebo im zaň ponúkajú tzv. spotové ceny na úrovni 16 až 18 centov za liter. Lenže aj pri kontrahovanej cene 26 centov za liter majú farmári kryté náklady len na 60 percent, čo iba posilňuje dezilúzie výrobcov,“ povedal šéf Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Poľnohospodárom by pomohlo zvýšenie konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Pri vlaňajšej produkcii 864 kilogramov vychádza ročná spotreba na jedného obyvateľa na úrovni okolo 160 kilogramov, čo je o 60 kilogramov menej, ako je lekármi odporúčaná dávka. Na pultoch je však od 30 do 40 percent zahraničných mliečnych výrobkov, vrátane konzumného mlieka. To sa predáva za dumpingové ceny – liter už klesol k 37 centom.
Včerajší okrúhly stôl priniesol dohodu, že štát spolu s výrobcami, spracovateľmi, ale aj obchodníkmi bude hľadať možnosti, ako krízu prekonať. Niektoré možnosti naznačila ministerka v utorkovom rozhovore pre Pravdu, kde uvažuje využiť niektoré zdroje z Plánu rozvoja vidieka.
Situáciu v sektore zhoršuje aj obchodný reťazec Carrefour, ktorý dlhuje slovenským potravinárom státisíce eur za dodaný tovar. Najväčšie straty utrpeli liehovarníci, ktorí už odviedli štátu spotrebnú daň, ale tržby za liehoviny od reťazca, ktorý vstúpil rozhodnutím súdu do reštrukturalizácie, neuvideli. Komora navrhuje, aby aspoň časť pohľadávok podobne ako pri Váhostave uhradil poškodeným firmám štát.
Komora nalieha, aby nová vláda zaradila medzi svoje programové priority poľnohospodársku a vidiecku politiku. Cez obnovenie sebestačnosti by sa mal využiť prírodný aj ľudský potenciál krajiny.