Východ potrebuje rýchlostné cesty kvôli kamiónom

Výstavba rýchlostných ciest na východe a juhu Slovenska, ktoré má vo svojich prioritách nová vláda, môže priniesť pokojný spánok obyvateľom miest a dedín.

04.04.2016 07:00
Rýchlostná cesta R4 Foto: ,
Rýchlostná cesta R4.
debata (20)

Rozvoj rýchlostných ciest taktiež zvýši príjmy štátu z výberu mýta. Mnohé cesty prvej triedy zastupujú chýbajúce štvorprúdovky. Navyše vo veľkej miere ich využíva nákladná doprava a vedú priamo cez mestá a obce. Štát by mal však aj naďalej prioritne dostavať diaľnice D1 a D3, po ktorých v porovnaní s rýchlostnými cestami jazdí viac áut.

Nová vláda si ako prioritu na nasledujúce roky dala rozvoj dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. Práve cesty R2 a R4 môžu pomôcť východnému a južnému Slovensku, kde najväčšie problémy spôsobujú nákladné autá na cestách prvej triedy. Na časté prejazdy nákladných vozidiel sa sťažujú mnohí obyvatelia obcí.

Dvorianky: 700 kamiónov denne

„Posledné namerané čísla za minulý rok vo februári 2015 hovoria zhruba o 600 – 700 kamiónoch za 24 hodín. Približne toľko sme namerali v januári 2016 počas dňa. Problém tu nie je ani tak v počte – teda priemerná denná intenzita na cestu prvej triedy je relatívne nízka, ale s takmer 33-percentným podielom ťažkých vozidiel,“ uviedol Ján Vitkovič, predseda petičného výboru za zlepšenie dopravnej situácie v obci Dvorianky (okres Trebišov).

Výber mýta pre nákladné automobily a autobusy na Slovensku zabezpečuje spoločnosť SkyToll. Ceny mýta pre nákladné automobily a autobusy upravuje vláda svojím nariadením. Výška sadzby za jeden kilometer nezávisí len od emisnej normy, ktorú plní konkrétne vozidlo, ale aj od cesty, ktorú používa.

Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty prvej triedy súbežné s diaľnicami alebo rýchlostnými cestami sú pre kamióny drahšie, ako cesty prvej triedy, ktoré nejdú pozdĺžne so štvorprúdovkami. K tomu sa navyše pridáva fakt, že v obciach sa mýto neplatí. Podľa Vitkoviča sa na alternatívnej trase medzi Košicami a Prešovom po ceste prvej triedy I/79 až na 16 kilometroch mýto neplatí.

Vodiči nákladnej dopravy môžu takto zlacňovať svoju trasu medzi Bratislavou a Košicami, využijúc južnú trasu vedúcu cez Lučenec a Rožňavu. V úseku od Zvolena po Košice je k dispozícii v plnom profile len 10-kilometrový úsek R2 Pstruša – Kriváň a v polovičnom profile obchvaty Figy, Oždian a Tornale. V tomto úseku odbremení Rimavskú Sobotu, Moldavu nad Bodvou alebo Plešivec rýchlostná cesta R2. Podobná situácia je aj na východe Slovenska na tranzitnej trase medzi poľskými a maďarskými hranicami, kde vybudovanie rýchlostnej cesty R4 spolu s dokončením R2 a diaľnice D1 okolo Prešova odľahčí mestá Trebišov, Vranov nad Topľou s priľahlými obcami.

„Cesty, ktoré nie sú súbežné, sú lacnejšie, pretože nemajú adekvátnu alternatívu. To znamená, že je táto trasa v podstate nutnosť, pretože, ak by dopravca zvolil do daného cieľa trasu, ktorá síce ide po diaľnici, bol by prepravný čas neporovnateľne dlhší a takisto by boli výrazne zvýšené náklady na pohonné hmoty,“ hovorí Andrej Fekete, hovorca združenia ČESMAD. Zároveň dodáva, že ide o problém nedostatočne rozvinutej infraštruktúry.

Cesty prvej triedy, ktoré v súčasnosti zvládajú tranzitnú kamiónovú dopravu, pôvodne na tieto intenzity stavané neboli. Cesta I/79 bola pôvodne vedená ako cesta druhej triedy. „Cesta I/79 nie je ani nikdy nebola stavaná na medzinárodný tranzit kamiónovej dopravy. Na cestu I. triedy bola iba prekvalifikovaná v 90. rokoch,“ dodáva Vitkovič. Ťažké nákladné vozidlá preťažujú a ničia povrch vozovky. Aj z tohto dôvodu štát v minulom roku rozbehol rekonštrukciu 170 kilometrov ciest prvej triedy, na ktoré plánuje vynaložiť 179 miliónov eur.

Štát však nemá dostatok finančných prostriedkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. V eurofondoch alebo v štátnom rozpočte nie sú peniaze ani na dokončenie dôležitej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Ďalšou prioritou by mala byť diaľnica D3, ktorá v porovnaní s R4 bude dosahovať omnoho vyššiu intenzitu dopravy. Len na výstavbu nevyhnutných úsekov potrebujeme ďalších 6 miliárd eur. Na vybudovanie všetkých plánovaných diaľnic (D1 až D4) a rýchlostných ciest (R1 až R8) štát potrebuje 16 miliárd eur. Z aktuálneho programového obdobia na čerpanie eurofondov postavíme ešte asi 127 kilometrov štvorprúdoviek. Plán počíta s ďalšími 1 162 kilometrami.

Výber mýta sa zvyšuje

V roku 2015 spoločnosť SkyToll vybrala na mýte 187 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2014 ide o nárast o 4 milióny eur. Celkovo za šesť rokov fungovania elektronického mýta spoločnosť od majiteľov nákladných áut a autobusov vybrala 981,29 milióna eur. Na cestách prvej triedy dosiahol v roku 2015 výber mýta 67,79 milióna eur.

„Výber na cestách I. triedy postupne klesá. Klesá i podiel nesúbežných ciest I. triedy na celkovom výbere na jednotkách,“ uvádza PR manažér spoločnosti SkyToll Anton Bódis. Tento pokles súvisí najmä s rozvojom diaľničnej siete, do ktorej v minulom roku pribudlo 56 kilometrov.

Mýto sa platí priamo Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorá je napojená na štátny rozpočet. Diaľničiari následne platia spoločnosti SkyToll. Len za január 2016 NDS za služby elektronického mýta dostala faktúru vo výške 4¤509¤404,22 eura. „Prostriedky získané z predaja elektronických diaľničných známok a výberu elektronického mýta sa používajú na zabezpečenie prípravy a realizácie opráv a údržby diaľničnej siete za účelom zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách v správe Národnej diaľničnej spoločnosti,“ hovorí Eva Žgravčáková, hovorkyňa NDS.

Český SkyToll kúpila J&T

Slovenský prevádzkovateľ mýta a elektronických diaľničných známok predal svoju českú dcérsku firmu. Spoločnosť SkyToll CZ kúpila finančná skupina J&T, v ktorej čínska investičná skupina CEFC China Energy Company Limited (CEFC) zvýšila svoj podiel z 10 na 50 percent. Novým vlastníkom českej firmy je J&T IB and Capital Markets, dcérska spoločnosť J&T Banky.

Konateľom firmy už nie je Róbert Ševela, ale Dušan Palcr, ktorý je taktiež členom predstavenstva skupiny J&T. Palcr bude viesť českú spoločnosť spolu s konateľom slovenského SkyTollu Matejom Okálim. Slovenská aj česká firma chcú v rámci jedného konzorcia prevádzkovať český mýtny systém. V súčasnosti český mýtny systém prevádzkuje spoločnosť Kapsch. Česko vo verejnom obstarávaní hľadá nového správcu od 1. januára 2017 na nasledujúce tri roky. Návrh SkyTollu požaduje za rok prevádzky 55,5 milióna eur, čo je približne o 1,8 milióna eur menej, ako predpokladá české ministerstvo dopravy.

Spoločnosť SkyToll prevádzkuje na Slovensku výber mýta pre nákladné automobily a autobusy od roku 2010. V súčasnosti je oficiálne jediným vlastníkom materskej spoločnosti český podnikateľ Peter Syrovátko, majiteľ libereckej stavebnej spoločnosti Syner. (čtk, mm)

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #rýchlostné cesty