Minister financií Peter Kažimír (Smer) by mal presadiť novú reformu, aby výhodnosť každého tendra v krajine preveril Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií, čím by sa eliminovali kauzy, akou bol napríklad nákup predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Na ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (Most-Híd) zase bude zlepšenie vymožiteľnosti práva na súdoch.
Práve korupcia pri verejných zákazkách a pomalé konanie súdov prispeli k tomu, že Slovensku sa posledné roky nedarí posúvať sa vyššie v rebríčkoch podnikateľského prostredia. Nad vodou nás v regióne stále drží relatívne lacná a kvalitná pracovná sila, ale dlhodobé problémy sa prehlbujú. Aby firmy čoraz viac nebojovali s neplatičmi, Most-Híd chce presadiť, aby sa obmedzilo vyplácanie vratiek DPH tým podnikateľom, ktorí reálne nezaplatili svojim veriteľom. Aj tento návrh by sa mohol dostať do programového vyhlásenia vlády, ktoré má premiér Robert Fico predložiť do 13. apríla.
V hre je aj zjednodušenie zakladania spoločností s ručením obmedzeným cez zníženie základného imania a tiež návrh Siete, aby živnostníci s obratom do 20-tisíc mali dobrovoľný systém jednej platby. Tá by nahradila všetky odvodové a daňové povinnosti a komunikáciu s úradmi. Sieť chce aj opatrenie Jedna pečiatka, ktoré by umožnilo začatie podnikania v priebehu jedného dňa a vybavenie formalít na jednom mieste.
Štvorkoalícia deklaruje nový protischránkový zákon či hmotnú zodpovednosť politikov. SNS navrhuje ozdraviť slovenské súdnictvo transparentnými výberovými konaniami na funkciu sudcu a prokurátora. Pomôcť má podľa národniarov aj osobná zodpovednosť sudcov, prokurátorov a policajtov za spôsobené škody.
Pravicové strany v koalícii si v rámci programových priorít vydobyli opatrenia, ktoré podnikateľom ročne ušetria približne 250 miliónov eur. Aby to nepocítila štátna kasa, tieto peniaze sa majú získať úsporami cez kontrolu tendrov. Danú reformu navrhol ešte šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko, ktorý sa bohužiaľ v pondelok pravdepodobne utopil v Dunaji. Na ministrovi Kažimírovi bude, aby sa reforma navrhnutá Filkom spolu so skupinou ďalších rešpektovaných ekonómov realizovala.
Podnikatelia ušetria na znížení daní z príjmov firiem z 22 na 21 percent, zrušení daňových licencií, ako aj vyšších paušálnych výdavkoch. Je to však len časť mozaiky. Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä zlepšenie efektívnosti verejnej správy, zníženie korupcie a zvýšenie transparentnosti, znovunastolenie dôveryhodnosti v justíciu, zlepšenie efektívnosti vzdelávania a nakoniec podpora inovácií a výskumu či zvýšenie flexibility na trhu práce. Krajina by mala v najbližších rokoch taktiež znižovať regulačné a administratívne zaťaženie podnikania na Slovensku.
Nová vláda chce okresať administratívnu záťaž pre podnikateľov napríklad zrušením povinnej zdravotnej služby. Presadil to Most-Híd. Napríklad Sieť zase prišla počas koaličných rokovaní s tým, že chce presadiť podporu domácich podnikateľov cez trojicu opatrení, a to – jeden dátum, jedna platba, jeden meter. "Jeden dátum je princíp, podľa ktorého by sa pravidlá pre podnikateľov mohli meniť iba raz ročne k 1. januáru.
Jedna platba znamená, že podnikateľ s nízkym obratom získa za istý poplatok pokoj od štátu a ten ho nebude zaťažovať žiadnymi ďalšími povinnosťami. Jeden meter je pravidlo rovnováhy medzi štátom a podnikateľom, v rámci ktorého bude musieť napríklad štát pri nesplnení svojich povinností platiť podnikateľovi úroky z omeškania," vysvetlila Sieť.
Administratívne náklady podnikateľského prostredia na Slovensku vyčíslil rezort hospodárstva na vyše 2,67 miliardy eur. Meral ich ešte v roku 2014 na vzorke vyše 4-tisíc informačných povinností. V tom čase rezort deklaroval, že by ich malo znížiť vyše 60 opatrení, ktoré pripravil na základe podnetov samotných podnikateľov. Niektoré opatrenia sa už do praxe zaviedli za druhej Ficovej vlády.
Napríklad zjednodušené začatie podnikania na Slovensku prostredníctvom jednotných kontaktných miest a tiež zavedenie elektronického systému Sociálnej poisťovne, kde si samostatne zárobkovo činné osoby môžu overiť informácie o preplatkoch alebo nedoplatkoch. Situáciu by mala zmeniť novela zákona, ktorá od januára 2017 zavádza novú formu obchodnej spoločnosti – jednoduchú spoločnosť na akcie. Pre začínajúcich podnikateľov bude založenie akciovky stáť jedno euro.
Koalícia chce zvýšiť aj paušálne náklady pre živnostníkov, ktoré sú teraz na úrovni 40 %, ale je tam limit maximálne 420 eur mesačne. Podnikatelia upozorňujú, že jedine zvýšenie paušálnych nákladov zo súčasných 40 percent na 60 až 70 percent reálne pomôže živnostníkom. "Zároveň by malo byť umožnené aj lepšie zarábajúcim živnostníkom odpočítať si od svojho ročného príjmu celých 60 percent a nie maximálne 5¤040 eur. Ak sa tak nestane, pre živnostníkov pôsobiacich v stavebníctve bude aj naďalej výhodnejšie platiť si účtovníčku a odpočítavať reálne náklady,“ povedal Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu.
Napríklad murár pracujúci na zatepľovaní domov zarobil v minulom roku 24-tisíc eur. V tomto prípade 40-percentné náklady predstavujú sumu 9 600 eur. Lenže štát stanovil maximálny strop paušálnych výdavkov a živnostník si môže odpočítať maximálne 5¤040. "Preto je pre živnostníka výhodnejšie platiť si účtovníčku a dávať do daňového priznanie reálne náklady za stavebný materiál, auto či benzín. Pred zavádzaním zmeny sme vládu upozorňovali, že na razantnom okresaní paušálnych výdavkov zarobia hlavne účtovníčky,“ dodal Čižmárik. Ak by sa vláda rozhodla nakoniec zaviesť 60-percentné paušálne výdavky, murár by si svoj ročný príjem 24-tisíc eur mohol znížiť o 14 400 eur.
„Dohliadnem na to, aby zvýšenie paušálnych výdavkov nebolo len symbolické, ale reálne pomohlo malým podnikateľom,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd). Dané opatrenie má v koalícii aj podporu SNS a Siete. "Budeme robiť všetko pre to, aby živnostníci mohli počítať s výrazne vyšším stropom na paušálne výdavky už od najbližšieho fiškálneho roku. Sme presvedčení, že takáto úľava finančnú stabilitu štátu neohrozí, ale naopak, vytvorí predpoklady na hospodársky rast,“ dodalo komunikačné oddelenie Siete.