Foto: SHUTTERSTOCK
Na vine majú byť údajne poľskí špekulanti, ktorí do nafty primiešavajú namiesto bionafty rovnaký objem obyčajnej nafty. Na problém upozornila tiež Európska rada pre bionaftu (EBB), ktorá združuje európskych výrobcov bionafty. Prípadu sa plánuje venovať Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).
Podľa indícií, ktoré má EBB k dispozícii, nakúpia poľskí distribútori palív biodiesel od výrobcov za normálnu trhovú cenu. Následne papierovo vykážu primiešanie stanoveného percenta biozložky do nafty, ktorú si každá členská krajina stanovuje v rámci emisných cieľov sama.
V skutočnosti však namiesto bionafty pridajú rovnaký podiel klasickej nafty, v ktorej sú syntetické, nie rastlinné prísady. Ušetrenú bionaftu následne predajú Poliaci za dumpingovú cenu obchodníkovi, ktorý zabezpečí predaj lacnej bionafty konečnému zákazníkovi za hranicami Poľska. Cieľovými trhmi sú najmä Rumunsko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Francúzsko.
„Ak by bol predpoklad správny, tak by to znamenalo, že v Poľsku vodiči tankujú naftu zmiešanú s naftou, teda bez pridaného povinného biopaliva, ktoré má pomôcť znížiť emisie oxidu uhličitého v doprave,“ uviedol Peter Kostík, člen Združenia pre výrobu a využitie biopalív. Cieľom biopalív je aj znížiť dovoz ropy do Európy.
Európski výrobcovia bionafty nedokážu neštandardne nízkym cenám konkurovať. Podľa EBB využívajú distribútori pôsobiaci na poľskom trhu neprimerané zľavy, ktoré umožňujú poľské národné predpisy pre biopalivá. Podvodným spôsobom sa údajne podarilo vyrobiť 20– až 25-tisíc ton bionafty mesačne.
„Distribútorovi palív sa oplatí zaplatiť rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou bionafty, pretože z celej operácie má benefit na úrovni rozdielu ceny bionafty a obyčajnej nafty, čo je v súčasnosti približne 350 až 400 eur za tonu,“ pokračuje Kostík.
Neférová cenová politika však môže nepriaznivo ovplyvniť pravidlá udržateľnosti a certifikácie biopalív. EBB sa v tejto kauze obrátila na OLAF, aby sa pokúsili nekalé obchodovanie čo najskôr zastaviť. K problematike zaujala stanovisko aj poľská ambasáda.
„Poľská republika začala konzultácie so štátmi, ktoré sú uvedené v informácii od Európskej rady pre bionaftu. Celá záležitosť, ktorá sa týka viacero oblastí obchodu s biopalivami, a to nielen na poľskej strane, si vyžaduje dôkladné vyšetrenie a identifikovanie podstaty veci. Poľská republika podporuje proces odhalenia problému. Vzhľadom na medzinárodný charakter danej veci je potrebné počkať na výsledok konania kompetentných orgánov,“ hovorí Piotr Samerek z veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave.
„Uvedomujeme si, že jednostranné vyjadrenia by mohli narušiť tento proces. Chceli by sme však ubezpečiť, že je v záujme poľskej strany identifikovať problém a následne nastaviť pravidlá jeho riešenia na všetkých stranách reťazca obchodu s biopalivami,“ dodáva veľvyslanec.
Prísnymi kritériami sa musia riadiť aj slovenskí výrobcovia biopalív. Podľa súčasne platnej legislatívy je povinný podiel primiešanej biopalivovej zložky v palive na Slovensku momentálne 6,9 % bionafty v nafte a 4,6 % bioetanolu v benzíne. Okrem toho musia biopalivá spĺňať pravidlá, ktoré sú súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Jedným z nich je, aby nebolo ohrozené pestovanie plodín na výrobu potravín. Bioetanol, ktorý sa primiešava do benzínu, sa robí prevažne z kukurice. Bionafta, ktorá sa pridáva do nafty, sa vyrába najmä z repky. Okrem toho sa na Slovensku v menšom množstve na výrobu bionafty používa ešte použitý kuchynský olej.
„Spoločnosť Slovnaft vyrába naftu, do ktorej primiešava biozložku podľa platnej legislatívy SR, respektíve podľa legislatívnych požiadaviek iných krajín EÚ, kde naftu predávame. Biozložku priamo v rafinérii nevyrábame, ale kupujeme od externého dodávateľa. Naftu s primiešanou biozložkou predávame nielen na Slovensku, ale ju tiež exportujeme do krajín EÚ, ako sú Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko a sporadicky aj do ďalších krajín južnej a západnej Európy,“ uviedol Anton Molnár, hovorca rafinérie Slovnaft.
Naftu s obsahom biozložky môžu vodiči tankovať aj na čerpacích staniciach. Aktuálne však bionafta nedokáže dlhodobo konkurovať fosílnym palivám. Dôvodom je nízka cena ropy, keď je z hľadiska ekonomických nákladov výhodnejšie produkovať štandardnú naftu.
Alternatívne palivá sú však z environmentálneho hľadiska dôležité. Produkcia biopalív na Slovensku pritom nie je dotovaná z eurofondov ani nepoberá žiadne daňové úľavy.
„Európske štáty už niekoľko rokov svojou daňovou politikou podporovali produkciu biopalív. V súčasnosti však postupne zavádzajú dane i na tento typ palív. Reakcia trhu je jednoznačne negatívna a spotreba biopalív klesá. Vlády musia nájsť iné cesty, ako menej používať klasické fosílne palivá. Biopalivá produkované z poľnohospodárskych plodín nie sú tým najlepším krokom,“ uzatvára Boris Tomčiak, analytik zo spoločnosti FinLord.