Žiadne z nich zatiaľ nie je v takom štádiu, že by sa dalo hovoriť o prichádzajúcej kríze a je možné, že svet obavy dokáže odvrátiť. Napriek tomu všetko stojí na hrane.
Dôležité bude, ako sa svet vyrovná s najvážnejším rizikom od svetovej finančnej krízy z roku 2008, ktoré aktuálne predstavuje oslabovanie druhej najväčšej ekonomiky sveta Číny. Čoraz väčšie obavy však vyvoláva aj rastúca popularita kontroverzného miliardára Donalda Trumpa, ktorý sa uchádza o prezidentské kreslo v USA. Trump sa dokonca podľa najnovšej štúdie britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU) stal väčším ekonomickým rizikom pre svet ako napríklad teroristické útoky či expanzia Islamského štátu. Niektorí ekonómovia ho považujú za väčšie riziko ako ekonomické otrasy v Číne.
„Väčším rizikom z ekonomického pohľadu je pre svet nepochybne Čína, to je skoro 1,4 miliardy ľudí, pričom Trump je len jeden. Aj keď by mal ako americký prezident obrovskú moc, bol by z neho najmocnejší muž na svete, jeho hospodárska politika, ktorú teraz hlása, nemá ani tú najmenšiu šancu vykazovať deštruktivný potenciál pre globálnu ekonomiku. Väčší problém je tvrdé pristátie Číny. Ľudia, ktorí porovnávajú Trumpa s Čínou, porovnávajú jablká s hruškami,“ povedal hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.
EIU navyše nepredpokladá, že by Trump vo voľbách dokázal poraziť Hillary Clintonovú, ktorú táto organizácia považuje za najpravdepodobnejšiu prezidentskú kandidátku Demokratickej strany. „Aj keby Trump vyhral a dostal sa do Bieleho domu, svoju hlásanú politiku by skrotil. V kampani sa politici snažia zaujať. Vo funkcii sú potom málokedy takí razantní, ako sľubovali pred zvolením. To bude aj Trumpov prípad,“ poznamenal Kovanda.
Najväčšie svetové ekonomické riziká roku 2016 |
---|
1. Čínska ekonomika zažije tvrdé pristátie |
2. Ruská intervencia na Ukrajine a v Sýrii vyvolá studenú vojnu |
3. Nestabilita národných mien rozvíjajúcich sa trhov voči doláru spôsobí firemnú dlhovú krízu |
4. Hrozby externých a interných tlakov môžu zlomiť EÚ väzy |
5. Grexit, vystúpenie Grécka z eurozóny, a následný rozpad spoločného európskeho bloku |
6. Donald Trump vyhrá americké prezidentské voľby |
7. Nárast džihádistickej teroristickej skupiny, ktorá destabilizuje globálnu ekonomiku |
8. Veľká Británia bude hlasovať v júni tohto roka za vystúpenie krajiny z EÚ |
9. Čínska expanzia vyvolá ozbrojený konflikt v Juhočínskom mori |
10. Aktuálne pozastavenie investícií v ropnom priemysle vyvolá ropné šoky v budúcnosti |
Zdroj: Štúdia britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU) |
Továreň sveta má problémy
Obavy na svetových finančných trhoch robí pritom Čína už od minulého roka. V prípade spomalenia rastu čínskej ekonomiky o jeden percentuálny bod príde slovenská ekonomika o približne 0,25 až 0,3 percentuálneho bodu zo svoju rastu. Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky priamo nedotkne. Pokles tamojšej ekonomiky však ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože sa väčšina ich produktov dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo Európskej únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.
„Myslím si, že Čína je svojím spôsobom časovaná bomba, čínska vláda má však zatiaľ časovač pod kontrolou. Vláda je schopná podporovať ekonomiku ďalej, čo ukazujú aj posledné stimuly ako rekordný deficit vlády a nárast súkromných úverov na rekordné úrovne. Zatiaľ v dôsledku naakumulovaných nerovnováh rast len spomaľuje. K väčšiemu problému dôjde, až keď bude vláda v budúcnosti nútená stúpiť na brzdu. A to napríklad kvôli vysokej inflácii, masívnemu odtoku kapitálu či domácim nepokojom,“ konštatuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Čísla v Číne nesedia
Je vysoko pravdepodobné, že Čína slabne ešte viac, ako hovoria oficiálne čísla. Oficiálne kľúčové makroekonomické ukazovatele krajiny svojho času spochybnil aj terajší premiér Li Kche-čchiang.
„Pri posudzovaní skutočného stavu čínskej ekonomiky preto on sám, ako priznal, radšej používa ukazovatele typu spotreby elektriny alebo tovaru prepravovaného po železnici. Tieto nepriame ukazovatele dnes signalizujú, že čínsky rast sa prepadol možno aj pod päť percent. Takýto útlm krajiny má značný potenciál stiahnuť so sebou celú globálnu ekonomiku. Je zrejmé, že situácia, keď na čínskej burze investovala kdejaká upratovačka a keď zároveň krajina rástla aj vďaka masívnej výstavbe "mesta duchov“, nebola udržateľná," komentoval Kovanda.
Čínu aktuálne trápi stúpajúca cena práce a rastúce obavy o životné prostredie, pre ktoré krajina nemôže industrializovať ornú pôdu rovnakým tempom ako v minulosti. Navyše čínska ekonomika sa oslabuje z dôvodu prechodu na západný model. Inými slovami, Čína sa pokúša preorientovať z vývoznej ekonomiky na hospodárstvo, v ktorom má väčší podiel domáca spotreba.
Britským ekonómom sa nepozdáva ani expanzívna politika Číny. Krajina tvrdí, že ostrov Subi a okolité ostrovy a súostrovia v Juhočínskom mori, kde sa odohráva polovica svetového námorného obchodu, patria jej, tak ako patria Aleutské ostrovy Spojeným štátom. Subi sa nachádza na Spratlyho ostrovoch. Návrh Pegingu prevziať nad nimi moc sa aktuálne nepáči Vietnamu, Malajzii, Brunejskému sultanátu, Filipínam a Taiwanu. Práve „stret zbraní“ by mohol vyvolať vážnejšie ekonomické problémy krajiny, nehovoriac o ďalších politických otrasoch vo svete.
Napäté ruské vzťahy a Brexit
Ďalšiu významnú globálnu hrozbu podľa EIU predstavuje vznik novej „studenej vojny“ v dôsledku vojenských intervencií Ruska na Ukrajine a v Sýrii. Stále významným rizikom je aj možný odchod Grékov z eurozóny. Nateraz sa však zdá, že sa krajina s trojicou medzinárodných veriteľov (Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond) dohodla na plnení reforiem výmenou za už tretí balík finančnej pomoci v poradí vo výške až 86 miliárd eur.
Do desiatky najvýznamnejších globálnych rizík radí EIU tiež napríklad rozpad eurozóny či odchod Británie z Európskej únie. Briti budú o vystúpení alebo zotrvaní v únii rozhodovať v júnovom referende, ktoré sa uskutoční 23. júna.
„Brexit by bol určite krátkodobý šok. Bolo by však naivné očakávať, že Británia by sa po odchode z únie vzdala voľného pohybu tovarov s EÚ. Takže ten najnegatívnejší scenár je málo pravdepodobný. Pre krajinu by to bola strata, lebo by zrejme prišla o investíciíe predovšetkým vo finančnom sektore, ktoré obsluhovali trh EÚ z Británie. Po vystúpení z EÚ by sa časť týchto investícií pravdepodobne presunula na európsky kontinent. Bola by to negatívna správa pre rast, predovšetkým v Británii, a v malej miere aj pre EÚ, dôvody na nejakú ekonomickú katastrofu však nevidíme,“ tvrdí Boros. Čím bližšie je referendum, tým viac ľudí je za odchod krajiny z únie, tvrdia prieskumy.
Slovensko by muselo viac platiť
Ak by sa ale Briti odtrhli od únie, príjmy európskeho rozpočtu by sa značne oslabili. Briti svojím 11-percentným podielom by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer 5-miliardovú sekeru (príspevok Veľkej Británie po odrátaní toho, čo z únie dostanú cez eurofondy), na ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny. V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov, ktoré by musela krajina ročne posielať navyše do spoločného rozpočtu.
Podľa Britskej obchodnej komory na Slovensku sa celková výška investícií Británie na Slovensku pohybovala za vlaňajšok na úrovni okolo 400 miliónov eur, čím sa Británia zaraďuje na 15. priečku spomedzi zahraničných investorov pôsobiacich na Slovensku.
Ak by Británia odhlasovala odchod z Európskej únie, do roku 2020 by jej to spôsobilo škodu v sume 100 miliárd libier (5 percent hrubého domáceho produktu krajiny) a stratu 950-tisíc pracovných miest. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si v poradenskej firme PwC objednala Konfederácia britského priemyslu (CBI). Dokonca aj scenár, v ktorom by Británia rýchlo dosiahla s EÚ dohodu o voľnom obchode, by mohol znamenať, že rastu HDP by odchod z EÚ ubral tri percentá.
Teroristi a extrémisti v parlamentoch
Riziko teroristických útokov v Európe je stále veľké, pričom obavy sú najmä z toho, že džihádisti rozširujú v európskych krajinách svoju moc. K slovu sa aktuálne hlásia aj extrémisti, ktorí už zasadli do nejedného európskeho parlamentu vrátane Slovenska. Práve extrémistické strany by mohli narušiť prijímanie potrebných štrukturálnych reforiem v krajinách a zvýšiť sociálne nepokoje.
„Záleží ale na tom, koho považujeme za extrémistickú stranu. Je ňou napríklad nemecká AfD? Táto strana požaduje napríklad rozpustenie eurozóny, čo môže znieť ako extremistický návrh. Na druhej strane, strana má v programe celý rad rozumných ekonomických opatrení. Dlhodobo by ani rating Nemecka neohrozila. Opačný prípad sú slovenskí extrémisti, ktorí sú natoľko antisystémoví, že pokiaľ by sa výraznejšie podieľali na moci, rating Slovenska by dlhodobo klesal,“ dodal Kovanda.