Predsedovia vlád demonštrovali, že projekt negatívne ovplyvní využiteľnosť existujúcej tranzitnej infraštruktúry prechádzajúcej cez región strednej a východnej Európy, najmä cez Ukrajinu. Svoje námietky v liste sformulovalo aj Česko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Ďalším rozširovaním plynovodu by sa tiež zvýšila závislosť od jedného dodávateľa, čo je v rozpore s tretím energetickým balíčkom.
Téme sa krátko venovali aj premiéri na poslednom zasadnutí Európskej rady v Bruseli. „Cieľom tohto listu je upozorniť, že každá nová infraštruktúra v oblasti energetiky musí byť v súlade s prioritami energetickej únie a súčasne musí vyhovovať energetickej legislatíve. Tým naznačujeme, že máme vážny problém s projektom Nord Stream 2. Bolo to predložené príslušným inštitúciám, a budeme čakať na príslušnú reakciu,“ potvrdil predseda vlády Robert Fico.
Na projekt Nord Stream 2 poukazuje Slovensko už dlhší čas. Na nový plynovod by najviac doplatila Ukrajina, ktorá by prišla o príjmy z tranzitných poplatkov v sume dve miliardy eur ročne. Finančnú ujmu v hodnote 700 miliónov eur by však pocítilo aj Slovensko, ktoré by muselo svoj tranzitný systém odstaviť. Na rozdiel od Ukrajiny je však Slovensko pod menším tlakom ako Ukrajina. Vyplýva to z charakteru zmluvy, podľa ktorej má Slovensko isté príjmy za prepravu plynu až do roku 2028. Naopak, Ukrajina je platená len od skutočne prepravených množstiev plynu. V prípade vojny na Ukrajine a poškodenia plynovodu však Slovensko o prepravné poplatky príde.
„Ukrajine vyprší o tri roky tranzitná zmluva na prepravu plynu z Ruska na západ Európy. Rusko teraz hľadá alternatívy, ako byť v silnejšej vyjednávacej pozícii pri dojednávaní potenciálnej novej zmluvy. Na to mu môže pomôcť práve Nord Stream 2,“ povedal nedávno v rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
V liste sa píše, že plynovod Nord Stream 2 nepredstavuje ideálne riešenie z pohľadu diverzifikácie trás, zdrojov ani dodávateľov. Ukazuje sa, že ak by sa projekt realizoval, preprava plynu z Ruska do Európy by sa v objeme až 80 percent koncentrovala na jedinú prepravnú cestu. Okrem toho sa kapacita súčasných plynovodov nevyužíva dnes naplno.
„Európska únia v súčasnosti dováža tretinu plynu z Ruska, z čoho sa asi polovica prepravuje cez Ukrajinu. Európska produkcia zemného plynu bude v nasledujúcej dekáde klesať a súčasné prepravné kapacity sú naplnené len na 57 percent. To nasvedčuje tomu, že súčasné kapacity na prepravu plynu z Ruska sú nielen postačujúce, ale dokonca výrazne prekračujú súčasné aj budúce potreby EÚ,“ vyjadril sa Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Šanca, že Rusi postavia nový plynovod, je však pomerne vysoká. Čierny scenár môže čiastočne zmierniť projekt Eastring, ktorý má v dodávkach zemného plynu spojiť Slovensko s Tureckom. Ambíciu konkurovať plynovodu Nord Stream 2 mal donedávna plánovaný turecký plynovod Turkish Stream. Jeho budúcnosť je však pre naštrbené rusko-turecké vzťahy pre zostrelenie ruského lietadla otázna.
Na rozširovaní existujúceho plynovodu Nord Stream sa dohodli nemecké firmy s ruským Gazpromom. Pre projekt Nord Stream 2 vytvorila ruská spoločnosť Gazprom konzorcium s energetickými spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Gazprom chce spolu s partnermi postaviť plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne na trase, ktorá zahŕňa plynovody 1 a 2 rovnakej kapacity. Uskutočniť by sa to malo do konca roku 2019.