Nie je pravdepodobné, že by chýbala kvalifikovaná pracovná sila na jeho implementáciu, uviedol prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Juraj Sinay.
Podľa Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko, ktorú v pondelok predstavilo Ministerstvo hospodárstva SR na konferencii inteligentného priemyslu, sú základom Industry 4.0 automatická a digitálna priemyselná výroba, digitalizácia manažérskych procesov, využite komunikačných sietí na skvalitnenie obchodných procesov, či internetové prepojenie jednotlivých zariadení.
„Zámerom tejto stratégie je tlačiť slovenský priemysel a ekonomiku týmto smerom. Je to jediný spôsob, ako môžeme byť konkurencieschopní v európskom kontexte, ale aj v globálnom,“ povedal minister hospodárstva SR Vazil Hudák. Podľa Sinaya je dôležité celoštátnu stratégiu prijať, definovať kroky pre jej zavedenie do praxe a navrhnúť systém priamej finančnej podpory pre oblasť inovačných riešení a ich aplikácie, a to aj pre nových investorov. Pre udržateľnosť a rozvoj koncepcie je podľa Sinaya potrebné upraviť štruktúru a obsah študijných programov, hlavne formou medziodborových študijných odborov. To vyžaduje prepojenie vzdelávacieho procesu s potrebami praxe.
Podmienkou rozvoja inteligentného priemyslu na Slovensku je podľa koncepcie definovanie prioritných oblastí akčného plánu, identifikácia finančných zdrojov, podpora spoločností, ktoré sa venujú vývoju moderných technológií alebo prepájanie teoretických vedomostí s priemyselnou praxou. „Inteligentný priemysel je charakterizovaný neustálym rastom inovácií a je hybnou silou vedeckého vývoja a aplikovaného výskumu na Slovensku,“ vysvetľuje koncepcia. Ľudská práca by sa mala zamerať na kreatívne aktivity, pričom fyzická rutinná výroba by mala byť delegovaná na stroje a inteligentné systémy.
Koncepcia vyšla zo spolupráce Ministerstva Hospodárstva SR s priemyslom a akademickou obcou. Je východiskovým dokumentov pre formuláciu akčného plánu. Ako na konferencii uviedol Hudák, koncepcia sa inšpirovala nemeckým modelom inteligentného priemyslu, no zároveň reaguje na špecifické podmienky Slovenska.
„Dá sa povedať, že sme išli za rámec toho nemeckého konceptu ale adaptovali sme ho do slovenských podmienok.“ Informoval Hudák. Podľa dokumentu je tiež dôležité zmeniť súčasný legislatívny rámec, aby lepšie reagoval na potreby inteligentného priemyslu a rozvoja podnikania v digitálnej dobe. „Myslím si, že na Slovensku sme v plienkach, čo sa týka tohto ponímania celého priemyslu, aj konkrétnych spoločností aj firiem,“ dodal minister.