Slovenský prepravca plynu Eustream: Bez Ukrajiny to nejde

Dôležitým míľnikom pre plynárenstvo je rok 2019, keď Ukrajine vyprší tranzitná zmluva s Ruskom. O tom, či si Rusko udrží pozíciu najsilnejšieho hráča aj po tomto dátume, hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.

Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller sa nedávno stretol s premiérom Robertom Ficom. O čom mohli spolu rokovať?

Nepripadá mi korektné komentovať schôdzku, na ktorej som nebol prítomný. Štát ale v súčasnosti vlastní najväčšieho obchodníka s plynom v krajine, ktorým je SPP. Zároveň Slovensko dlhodobo jasne formuluje svoje výhrady k plynovodu Nord Stream 2. Takže určite sa našlo dosť tém na spoločnú debatu.

Potrebuje teda Európa ďalší zdroj dodávok plynu v podobe rusko-nemeckého projektu Nord Stream 2?

Súčasné kapacity plynovodov pre dodávky ruského plynu do Európy sú dostačujúce a zďaleka sa ich kapacita nevyužíva. Ukrajine však vyprší o tri roky tranzitná zmluva na prepravu plynu z Ruska na západ Európy. Rusko teraz hľadá alternatívy, ako byť v silnejšej vyjednávacej pozícii pri dojednávaní potenciálnej novej zmluvy. Na to mu môže pomôcť práve Nord Stream 2. Keď si porovnáme množstvá ruského plynu dodávaného do Európy a aké trasy sú k dispozícii, tak momentálne to bez Ukrajiny nejde. Ak by Rusko chcelo dodávať bez ukrajinskej trasy také množstvá plynu ako v súčasnosti, nový plynovod, napríklad Nord Stream 2, by bol nevyhnutný. Potom by ale plyn netiekol nielen cez územie Ukrajiny, ale v štandardnom smere z východu na západ ani cez Slovensko. Rusko sa snaží argumentovať v prospech plynovodu Nord Stream 2 aj tým, že postupne dochádza k poklesu domácej, európskej ťažby zemného plynu. A že vidí priestor na rast exportu do západnej Európy. Nord Stream 2 tak má predstavovať najkratšiu cestu plynu na západ Európy, cestu, ktorá bude pod kontrolou Gazpromu.

Existuje skutočný dôvod, aby Rusko obišlo Ukrajinu?

Rusko sa pomerne jasne vyjadrilo, že chce obísť územie Ukrajiny. Dôvody sú viaceré. Rusi sa snažia argumentovať aj ekonomikou. Momentálne je ukrajinská rúra pod kontrolou Ukrajiny. Rusko tvrdí, že pre nich má zmysel mať väčší majetkový podiel na svojej vlastnej trase. Ďalej sa Rusko snaží pri každej možnej príležitosti prezentovať Ukrajinu ako nespoľahlivého partnera. A potom je tu taktika obchodníkov: Ukrajina je na základe tranzitnej zmluvy platená od skutočne prepravených množstiev plynu. Po vypršaní kontraktu sa bude usilovať dohodnúť si výhodnejšie podmienky s Ruskom. Naopak, Rusko sa bude snažiť o zlepšenie vyjednávacej pozície a prísť s alternatívou, s ktorou by mohlo zvýšiť tlak na Ukrajinu. Ideálne riešenie by bolo, ak by obe krajiny našli vzájomne akceptovateľný kompromis a dohodli sa na zachovaní súčasného koridoru. Ako som už povedal, momentálne je prebytok prepravných kapacít na zemný plyn z Ruska do Európy.

Čo znamená Nord Stream 2 pre Ukrajinu a pre Slovensko?

Ak by sa vybudoval projekt Nord Stream 2 a toky z Ukrajiny by boli presmerované do tohto plynovodu, pre Ukrajinu by to znamenalo výpadok príjmov z tranzitu približne dve miliardy dolárov. Peniaze Ukrajinci potrebujú aj na udržiavanie trasy v dobrom, prevádzkyschopnom stave. Ak by plyn tadiaľ netiekol, nerobila by sa údržba a v priebehu niekoľkých rokov by bolo nutné koridor cez Ukrajinu odstaviť. Kapacita plynovodu Nord Stream 2 spolu s ostatnými zostávajúcimi trasami by bola síce dostatočná na prepravu ruského plynu do Európy, ale s veľmi malou rezervou pre prípad nepredvídaných udalostí. Z nášho pohľadu ide jednoznačne o problém bezpečnosti dodávok, keďže by sa mohla stratiť jedna významná trasa a v budúcnosti by ju bolo ťažké obnoviť. Nord Stream 2 by tiež menil plynárenskú mapu Európy, ktorá sa tu budovala desiatky rokov v tradičnom smere východ – západ. Z pohľadu Slovenska však nie sme až pod takým tlakom ako Ukrajina. Vyplýva to z charakteru zmluvy typu „ship or pay“, čo znamená, že zákazník má u nás objednanú prepravnú kapacitu, ktorú musí zaplatiť. V zásade je na ňom, či túto kapacitu využije na prepravu, alebo nie. V prípade Slovenska tak máme až do roku určitý 2028 finančný vankúš. Ako sa bude vyvíjať situácia po tomto roku, je dnes ťažké predpovedať.

Pripravuje sa na tento scenár vaša spoločnosť?

Pre Slovensko, ale aj pre Eustream by bolo najvýhodnejšie, keby pôvodná trasa ostala zachovaná. Šanca, že Rusi skutočne postavia plynovod Nord Stream 2, je však pomerne vysoká, a preto na korporátnej úrovni pripravujeme potenciálne projekty na diverzifikáciu portfólia. Ide o prirodzené podnikateľské správanie. Ak je ohrozený jeden smer, snažíme sa rozvíjať projekty, ktoré by predstavovali záujem o našu sústavu aj v iných oblastiach. Jednou z možností je plánovaný slovensko-poľský prepoj, ktorý by sme chceli uviesť do prevádzky koncom roka 2019. Minulý rok sme zase uviedli do komerčnej prevádzky prepoj Slovenska s Maďarskom. Ďalším rozvojovým projektom je Eastring.

Spojí Eastring Slovensko s Tureckom?

Eastring nepovažujeme za alternatívu k projektu Nord Stream 2, pretože má úplne inú filozofiu a ciele. Ako konkurenciu k tomuto plynovodu môžeme vnímať skôr plánovaný turecký plynovod Turkish Stream. Jeho budúcnosť však kvôli naštrbeným rusko-tureckým vzťahom sa nedá maľovať v optimistických farbách. Ambíciou Eastringu je najkratšou možnou trasou spojiť existujúcu robustnú infraštruktúru zo Slovenska s Tureckom. Medzi týmito bodmi momentálne prepojenie chýba a takmer celá juhovýchodná Európa závisí od jednej trasy a od jedného – ruského zdroja plynu. Ak by sme vybudovali plynovod z Veľkých Kapušian až po turecko-bulharskú hranicu, vyriešilo by to hneď niekoľko vecí. Región, ktorý je problematický z pohľadu bezpečnosti dodávok, by získal alternatívnu trasu a možnosť prepraviť plyn až do Turecka, jedinej krajiny, kde aj v období ekonomickej krízy spotreba plynu rástla. V Grécku zas plánujú LNG terminál a plyn z neho by mohol byť Eastringom dopravovaný na sever, do celej Európy. Z dlhodobého pohľadu je tiež dôležitý aspekt, že Turecko je obklopené alternatívnymi zdrojmi plynu napríklad v kaspickej oblasti či blízkym Iránom. Keď sa podarí presadiť myšlienka Eastringu, Slovensko respektíve Európa môže mať zdroje aj z tejto oblasti.

Je pravdepodobné, že na trh s plynom dôjde silný hráč v podobe Iránu?

Irán má potvrdené väčšie zásoby plynu ako Rusko. Kvôli uvaleným sankciám krajina nemá dostatočne vybudovanú infraštruktúru na to, aby mohla zásoby plynu dodávať až do Európy. Aby to bolo možné, museli by sa postaviť chýbajúce plynovody. Riešením by boli tiež skvapalňovacie LNG terminály, z ktorých by sa plyn mohol tankermi rozvážať kamkoľvek. Takéto riešenie je však finančne nákladné, preto by bolo logickejšie, aby sa postavila infraštruktúra smerom na sever až do Turecka. Odtiaľ by bolo možné prepraviť plyn potrubím do Európy. Irán má však kvôli sankciám tiež neefektívne nastavený priemysel, čo sa prejavuje aj vo vysokej spotrebe plynu. Podľa môjho názoru sa však Irán v najbližších rokoch sústredí na zvyšovanie efektívnosti svojho priemyslu.

Aké sú vyhliadky v prípade skvapalneného zemného plynu LNG pre Európu?

Pre Európsku úniu predstavuje LNG už dnes významný zdroj plynu. Kapacita regazifikačných terminálov v Európe je veľmi vysoká a tvorí viac ako polovicu celkovej spotreby. Problémom je to, že väčšina terminálov sa nachádza v západnej časti Európy a, naopak, vo východnej Európe chýbajú a tiež chýba infraštruktúra na jeho dopravu do vnútrozemia. Optimistickejšiu budúcnosť LNG naznačuje momentálny vývoj cien tohto plynu. V minulosti bola cena LNG plynu najvyššia v Ázii, a tak tam aj smerovalo najviac LNG. Za posledné dva roky došlo k významnej úprave pomerov cien medzi Európou a Áziou. Európa sa tak stáva pomerne atraktívnou zónou aj pre dodávateľov LNG. Z pohľadu trvalého zásobovania je však LNG drahšie riešenie ako takzvaný potrubný plyn.

Bol by prechod na skvapalnený plyn pre energetické spoločnosti výhodný?

Vždy treba vychádzať z daného energetického mixu. V konečnom dôsledku je to len otázka toho, či lepšiu cenu ponúkne dodávateľ LNG, alebo dodávateľ potrubného plynu. Zatiaľ v našom regióne bol vždy cenovo výhodnejší potrubný plyn, ktorý mal postavenú infraštruktúru až z nálezísk plynu. Producentmi LNG sú najmä arabské krajiny, ktoré primárne zásobovali LNG ázijskú oblasť. Odkedy v USA dokážu ťažiť ropu a bridlicový plyn, tiež majú dostatok plynu nielen na svoju spotrebu, ale dokážu ho aj vyvážať. Exportom sa zvyšuje konkurencia, čo je ďalší tlak na ceny. No na to, aby bolo možné dopraviť LNG plyn, sú potrebné nielen zdroje plynu, LNG skvapalňovacie terminály, prístavy pre ich vykládku, ale v konečnom dôsledku aj infraštruktúra a potrubia, ktoré dopravia plyn do finálnej destinácie.