Bez reforiem Slovensko rast neudrží

Denník Pravda pokračuje aj v tomto roku v seriáli pripravovanom v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Medzi hlavné oblasti, ktoré považuje Európska komisia za nutné v krajine čím skôr riešiť, patrí napríklad oblasť vzdelávania, nerovnosti súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím či neudržateľné zdravotníctvo. Konštatuje to aj v tohtoročnej správe o Slovensku, ktorá slúži ako základ na diskusiu s členskými štátmi o ich rozhodnutiach v oblasti jednotlivých vnútroštátnych politík.

14.03.2016 10:00
čakáreň, ambulancia, nemocnica, pacient,... Foto: ,
Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť na Slovensku sú jedny z najnižších v EÚ.
debata (29)

„Niekoľko verejných nemocníc je stále v nepriaznivej finančnej situácii, no boli prijaté kroky s cieľom predísť ďalšiemu hromadeniu dlhu verejných nemocníc. Medzi hlavné dôvody patrí neefektívne využívanie zdrojov, mäkké rozpočtové obmedzenia, nedostatok usmernení a dohľadu pri obstarávaní a platobné systémy viazané na kvantitu a nie na kvalitu liečby. V nemocniciach riadených ústrednou štátnou správou sa naďalej hromadia záväzky, ktoré v minulosti v nepravidelných intervaloch preberala vláda,“ konštatuje komisia s tým, že roztrieštený je najmä systém dlhodobej starostlivosti, ktorému chýba strategické plánovanie.

„Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sú jedny z najnižších v EÚ (0,2 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2013) a dostupnosť služieb starostlivosti je zvlášť nedostatočná na úrovni obcí. Starostlivosť následne musia poskytovať príbuzní, často ženy, čo má negatívne účinky na ich účasť na trhu práce. Ministerstvo zdravotníctva v novembri 2015 začalo viesť politický dialóg o návrhu stratégie dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti,“ poznamenáva komisia vo svojej hodnotiacej správe.

Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť napríklad upozorňuje, že dlhy v zdravotníctve predstavujú najvážnejšie riziko tohtoročného rozpočtu krajiny. Podľa odhadov rady predstavuje zadlženie zdravotníctva okolo 150 miliónov eur, keďže rozpočet na rok 2016 uvažuje s nízkym rastom výdavkov v porovnaní s minulosťou, pričom neboli vládou predstavené žiadne nové opatrenia, respektíve neboli jasne definované. Dlhy nemocníc sú odhadom na úrovni okolo 500 miliónov eur.

Proces koordinácie hospodárskych politík – európsky semester

1. november: komisia uverejňuje ročný prieskum rastu, v ktorom stanovuje priority politiky EÚ na ďalší rok a tiež odporúčania týkajúce sa eurozóny.

2. február: komisia uverejňuje svoju každoročnú analýzu hospodárskych a sociálnych výziev v členských štátoch EÚ, tzv. správy o jednotlivých krajinách/správa pre Slovensko.

3. apríl: členské krajiny predkladajú svoje národné programy komisii. Slovensko predkladá národný program reforiem, ktorý predstavuje národné ciele a plány štrukturálnych reforiem, zamerané na podporu rastu a zamestnanosti.

4. február – máj: diskusia na národnej úrovni o hodnotení a výzvach, ktoré predstavila komisia v správe o Slovensku.

5. máj – júl: komisia navrhuje špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré prijme rada EÚ. Odporúčania sa potom monitorujú a vyhodnocujú.

Problémy s kvalitou vzdelávania

Komisia sa vo svojej hodnotiacej správe venuje aj problémom v slovenskom školstve. Výsledky v oblasti vzdelávania sa zhoršili a rozdiely vo výsledkoch žiakov súvisiace s ich sociálno-ekonomickým zázemím sú výrazné. Obmedzený je podľa nej aj záujem potenciálnych účastníkov o systém duálneho vzdelávania, ktorý Slovensko v roku 2015 zaviedlo. „Vzhľadom na to, že zamestnávatelia hlásia stále akútnejší nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pomôcť plniť potreby trhu práce by mohla lepšia realizácia systému učňovského vzdelávania,“ tvrdí komisia.

Systém duálneho vzdelávania využilo zatiaľ 300 firiem, ktoré ponúkajú vyše 2,7 tisíca učňovských miest. Šéfka najväčšieho pracovného portálu na Slovensku Ivana Molnárová hovorí, že krajine chýba dlhodobá vízia, kam smeruje štát a školstvo, preto sa stretáva čoraz častejšie s tým, že máme síce viac pracovných ponúk ako pred krízou, no firmy nemajú koho zamestnať. Chýba kvalifikovaná pracovná sila. „Sme malá krajina, ktorá je závislá od zahraničia, a toho sme boli svedkami aj v roku 2008 až 2011, keď sa vo veľkom prejavila vo svete finančná kríza. Vtedy sme zistili, že jedine, ako si môžeme sami pomôcť, je mať vzdelaných ľudí, že budeme mať vzdelanostnú ekonomiku, pritiahneme zaujímavé investície. Nielen to, že budeme niečo skladať a vyrábať, ale aby sme vytvárali hodnoty, využívali intelekt,“ povedala Molnárová.

Komisia upozorňuje aj na problém nedostatočného záujmu o systém duálneho vzdelávania aj zo strany mladých. Zaviesť sa má kampaň informujúca o prínosoch systému. „Prínosné by mohlo byť lepšie monitorovanie, keďže na posúdenie relevantnosti odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce existuje len málo údajov,“ hodnotí komisia. Dodáva, že výdavky na aktívnu politiku trhu práce sú nízke v porovnaní so zvyškom EÚ (0,17 percenta HDP v roku 2013) a nie sú komplexne hodnotené.

Neatraktívnosť učiteľskej profesie

Neadekvátne vzdelanie učiteľov a nedostatočná atraktívnosť tejto profesie bráni dosahovať zlepšenia v oblasti študijných výsledkov, tvrdí komisia. V poslednom čase došlo k zvyšovaniu platov a ďalšie zvyšovanie o štyri percentá prišlo aj v tomto roku, a týka sa nielen učiteľov, ale aj zamestnancov verejného sektora. Nízke platy však zostávajú jedným z faktorov, pre ktoré je učiteľstvo pre talentovaných mladých ľudí neatraktívnou kariérnou voľbou.

„Počiatočné vzdelávanie učiteľov nevenuje dostatočný čas praktickej výučbe. Podiel učiteľov, ktorí sa zúčastnili aktivít profesionálneho rozvoja, bol spomedzi skúmaných krajín EÚ najnižší (73 % oproti priemeru 84,7 %),“ píše sa v správe.

Materiál ďalej konštatuje, že miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je nízka, no narastá a nerovnosti vo vzdelávacích výsledkoch sú rozsiahle. Vysokú mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky vykazujú najmä oblasti s vysokou koncentráciou Rómov, pričom sa odhaduje, že 83 percent Rómov školskú dochádzku ukončí predčasne.

V roku 2014 bola celková miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 6,7 percenta. V správe sa takisto uvádza, že mladí Rómovia pri vzdelávaní zažívajú aj diskrimináciu a často navštevujú osobitné školy s obmedzenými osnovami. „Hoci sa fenomén osobitných škôl v prípade rómskych detí rieši, odborná príprava učiteľov na multikulturálne prostredie je naďalej nedostatočná,“ píše sa ďalej v dokumente s tým, že v roku 2015 Slovensko prijalo právne predpisy proti segregácii, s cieľom eliminovať umiestňovanie sociálne znevýhodňovaných študentov do osobitných tried či škôl a z prostriedkov EÚ sa plánujú ďalšie projekty na zlepšenie integrácie rómskych detí.

Trh práce ožíva, aj keď nie sú ľudia

Trh práce podľa komisie zaznamenal cyklické zlepšenie. Miera nezamestnanosti má v budúcom roku ďalej klesnúť na úroveň pod desať percent, čoho príčinou bude silný hospodársky rast. „Štrukturálna dlhodobá nezamestnanosť však naďalej predstavuje kľúčový problém, keďže je prejavom rozsiahlych geografických rozdielov v podmienkach na trhu práce, ktoré sprevádza nízka mobilita pracovnej sily. Neuspokojivé výsledky v oblasti vzdelávania a nerovnosti súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú zásadnými prekážkami pri budovaní ľudského kapitálu, čo môže potenciálne spôsobiť dominový efekt vo vzťahu k úrovniam zručností a rastovému potenciálu,“ upozornila komisia.

„Aj keď sa nám teraz podarilo dosiahnuť najvyššiu mieru zamestnanosti od začiatku krízy v roku 2008, stále je príliš veľa Európanov nezamestnaných. Prostredníctvom európskeho semestra sme naďalej odhodlaní pomáhať členským štátom v ich úsilí dostať ľudí späť do práce,“ skonštatovala komisárka Marianne Thyssen, ktorá je zodpovedná za zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti.

Otázky a odpovede

Európska komisia zaviedla európsky semester. Čo znamená v praxi?
Európska komisia zaviedla ročný cyklus koordinácie hospodárskej politiky jednotlivých členských štátov, ktorý sa nazýva európsky semester. Spojila v ňom viaceré procesy tak, aby došlo k lepšej koordinácii v oblasti rozpočtov, makroekonomických politík, politík zamestnanosti, ako aj štrukturálnych politík a reforiem a hlavne k väčšiemu dosahu na tvorbu národných politík. Komisia každoročne vypracováva podrobnú analýzu hospodárskych a sociálnych výziev v členských štátoch a neskôr navrhuje individuálne odporúčania na nasledujúcich 12 až 18 mesiacov. Správa o Slovensku bola uverejnená 26. februára.

Aké ďalšie kroky potom zo strany komisie nasledujú
Správa o krajine slúži ako základ pre diskusiu s členskými štátmi o ich rozhodnutiach v oblasti jednotlivých vnútroštátnych politík ešte pred predložením ich národných programov a bude sa z nich vychádzať pri vypracúvaní odporúčaní komisie pre jednotlivé krajiny koncom jari. V marci komisia zorganizuje dvojstranné stretnutia s členskými štátmi, zamerané na diskusiu o správach o jednotlivých krajinách. Členské štáty sú potom povinné predložiť v apríli svoje národné programy, v prípade Slovenska pôjde o národný program reforiem. Komisia vyzvala členské štáty, aby pri príprave týchto dokumentov úzko konzultovali s národnými parlamentmi a so sociálnymi partnermi.

Musia odporúčania komisie členské štáty povinne zaviesť?
Komisia na jar predloží svoje návrhy na nový súbor odporúčaní pre jednotlivé krajiny, zameraný na kľúčové hospodárske a sociálne priority pre každú krajinu. Implementáciu odporúčaní komisia monitoruje a vyhodnocuje v ročnej správe o krajine. Skoré uverejňovanie týchto hodnotiacich správ, už vo februári, je súčasťou snáh o zjednodušenie, umožnenie skutočného dialógu na národnej úrovni a posilnenie európskeho semestra v súlade so správou piatich predsedov a s krokmi oznámenými komisiou na dobudovanie hospodárskej a menovej únie. Tieto správy odrážajú aj väčší dôraz na zamestnanosť a sociálne aspekty, ktoré komisia zavádza do európskeho semestra.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko v Európe