Brány podnikov sa pre nových zamestnancov podľa personálnej agentúry Manpower neotvoria len vo firmách s viac ako 250 zamestnancami, ale v menšom množstve plánuje ľudí prijímať aj väčšina stredných a malých firiem. Na rozdiel od minulosti najviac pracovných miest bude vznikať na východe Slovenska, a nie v Bratislave.
„Hlavnou hnacou silou tohto oživenia sú veľké medzinárodné firmy v automobilovom sektore, keďže vytvárajú pracovné miesta vo vlastných podnikoch alebo u svojich poddodávateľov. Pozorujeme aj obrovské náborové úsilie v odvetví logistiky po celom Slovensku, vrátane znevýhodnených regiónov vo východnej časti krajiny,“ povedala Jaroslava Rezlerová, generálna riaditeľka Manpower Česká a Slovenská republika.
Nedostatok pracovných síl začínajú pociťovať už aj firmy sídliace v hladových dolinách. Štát sa problém vysokého počtu voľných pracovných miest snaží riešiť organizovaním búrz pracovného trhu. Na úradoch práce je totiž aktuálne evidovaných takmer 26-tisíc voľných pracovných miest. Deje sa tak v časoch, keď miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 10,39 percenta, čo znamená, že bez práce je viac ako 282-tisíc Slovákov. Pred štyrmi rokmi bola nezamestnanosť 14 percent a bez práce bolo 400-tisíc Slovákov.
Nedávna situácia v Košiciach však ukázala, že najväčšie rady sa na burzách práce tvoria na pečiatky potvrdzujúce návštevu celej akcie. Mnoho aj mladých nezamestnaných sa totiž len formálne snaží vykázať záujem o prácu, keďže v opačnom prípade by prišli o nízke sociálne dávky a sami by si museli platiť zdravotné odvody. Nejde pritom len o problém východu, ale ide o celoslovenský fenomén. Taký je aj osud Petra Simona z obce Zlatná na Ostrove neďaleko Komárna.
„Povedzme si to rovno, firmy chcú veľa muziky za málo peňazí. Ak by dali slušnejšie platy, nemali by problém obsadiť pracovné miesta. Aj ja radšej ostanem doma, kde sa môžem starať o hydinu, ako robiť niekde za 400 eur s vedomím, že sto eur miniem za obedy a ďalších 20 precestujem,“ povedal. Simon sa do slabo platenej práce nehrnie a od štátu mesačne berie sociálnu dávku vo výške 61,6 eura.
Súčasná vláda situáciu zlepšila vlastnými krokmi, ale zdá sa, že v opatreniach treba pokračovať. Zamestnanosť sa spolu s opatreniami vlády zvýšila aj vďaka zlepšeniu ekonomického prostredia v EÚ aj na Slovensku. V súčasnosti je možný dočasný súbeh poberania dávok a mzdy pre pôvodne dlhodobo nezamestnaných. Minimálna mzda išla na 405 eur, ľudia s nízkymi platmi neplatia žiadne alebo platia minimálne zdravotné odvody a zamestnávatelia môžu poberať na zamestnanie dlhodobo nezamestnaného dotácie z eurofondov. Súbeh dávky a platu spojený s rastom minimálnej mzdy motivoval vlani 18-tisíc pôvodne dlhodobo nezamestnaných, aby začali pracovať. Dotácie na trhu práce z eurofondov v rokoch 2012 až 2015 podporili vznik 43-tisíc pracovných miest.
Viac, okolo 600 až 800 eur za mesiac, môžu ľudia zarobiť v prípade, ak sú ochotní odísť od rodiny a pracovať na týždňovky v okolí Bratislavy. Personálne agentúry napriek tomu na hromadných pracovných náboroch dokážu zo 60 nezamestnaných presvedčiť maximálne troch až štyroch ľudí. Firmy dlhodobo inzerujú hlavne robotnícke profesie s platom 400 až 500 eur za mesiac.
Žiadaní sú frézari, obrábači kovov, nástrojári či vodiči vysokozdvižného vozíka. Ľudia dlhodobo bez práce v mnohých prípadoch pracujú na čiernom trhu a ich reálny plat je vyšší ako v prípade oficiálneho zamestnania. Veľkým problémom sú exekúcie, ktoré každý príjem nachádzajúci sa nad životným minimom zhltnú v prospech splácania dlhu, čo ľudí s nesplatenými úvermi odrádza od legálneho zamestnania. Ministerstvo práce odhadovalo, že pre hrozbu splácania vysokých dlhov na Slovensku načierno pracujú desaťtisíce ľudí.