Ľudia si polepšili aj platovo. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov dosiahla vo štvrtom kvartáli minulého roka 956 eur. Medziročne sa tak zvýšila o 4,1 percenta.
Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,6 %. V minulom roku dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 883 eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o takmer 3 percentá.
Najvyššia priemerná mesačná mzda vo štvrtom kvartáli minulého roka bola v odvetví informačné a komunikačné činnosti (1944 eur), finančné a poisťovacie činnosti (1686 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1560 eur). V desiatich odvetviach bola podľa zverejnených údajov mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, konkrétne 580 eur, v ostatných činnostiach to bolo 661 eur, v pôdohospodárstve 692 eur a v stavebníctve 699 eur.
Údaje o vývoji hospodárstva ukázali, že ekonomika v závere roka poriadne šliapla na plyn a rast v poslednom štvrťroku 2015 predstavoval až 4,3 percenta. Išlo o najlepší výsledok za posledných päť rokov. K posilneniu ekonomického rastu prispel podľa štatistikov zahraničný aj domáci dopyt, ktorý sa v jednotlivých štvrťrokoch 2015 stále zrýchľoval. Vo štvrtom štvrťroku sa zvýšil vývoz výrobkov a služieb o 9,1 percenta a domáci dopyt o 6,5 pecenta, čo bol jeho najvyšší rast od 3. štvrťroka 2010. Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola vyššia tvorba hrubého kapitálu o 19,7 pecenta, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 19,4 percenta.
Hospodársky rast potiahli podľa analytika ČSOB Marka Gábriša najmä investície spojené s fondmi EÚ a spotreba. Investície vzrástli vo štvrtom kvartáli takmer o pätinu, čo je podľa Gábriša najsilnejší rast od polovice roku 2005. Za vyššou dynamikou na konci roka bola najmä snaha o dočerpanie eurofondov z končiaceho sa programovacieho obdobia. Finišovala najmä výstavba diaľnic. Ďalším pilierom rastu na konci roka bola podľa Gábriša súkromná a vládna spotreba. V minulom roku sa začala výstavba 19 640 bytov a ich počet medziročne vzrástol o 24 %. Dokončených bolo 15 471 bytov, čo je oproti roku 2014 nárast o 3,2 percenta. Rozostavaných zostávalo k 31. decembru 66 268 bytov, teda medziročne o 6,8 percenta viac. V súkromnom sektore sa vlani začalo stavať 19 428 bytov, čiže o štvrtinu viac, a vo verejnom sektore sa začalo s výstavbou 212 bytov, čo je o takmer tretinu menej. Z toho počet začatých bytov v rodinných domoch stúpol o 16,3 percenta na 11 135.