Top oblasťou vrcholného záujmu strán je tiež znižovanie regionálnych rozdielov, ktoré sa však nezmenšia bez nových diaľnic. To vie tiež každý. Názorové rozdiely sú v tom, ako ľuďom život zlepšiť, komu pridať viac a komu zobrať a čo urobiť najskôr. Politici si pri zostavovaní prípadnej vlády musia uvedomiť možnosti štátneho rozpočtu.
Ľavicový Smer aj pravicové strany hovoria, že chcú vyrovnaný rozpočet bez deficitu. Za minulý rok bol deficit verejných financií na úrovni 2,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo bola suma 1,9 miliardy eur. Ak chcú politici mať nulový deficit, treba voličom najprv povedať, odkiaľ vezmú peniaze. Súčasná vláda verejné financie stabilizovala. Najväčšou reformou bol lepší výber daní na základe odhaľovania podvodov. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií vypočítal, že ak by nová vláda len „udržovala“ súčasný stav, do roku 2018 môže mať Slovensko nulový deficit. Suma 1,9 miliardy eur z lepšieho výberu daní by sa pri tejto alternatívne na najbližšie roky použila na pokles deficitu. Navyše sa však špekuluje, že vzhľadom na nekryté riziká v zdravotníctve na to treba ďalších 500 miliónov eur.
Hospodáriť bez rastu dlhov je z dlhodobého hľadiska možno ideálne, aj keď na druhej strane je poučka, že správny ekonóm žije na dlh. Otázka samozrejme je, za aký úrok. Ak si nezamestnaný človek zoberie 30-percentný úrok v nebankovke na to, aby šiel na dovolenku, je to hlúposť. Ak si ale štát požičia za záporný úrok na novú diaľnicu, ktorá v budúcnosti zvýši životnú úroveň ľudí v regióne, môže to byť rozumné.
Hlavné sú diaľnice
Bez diaľnic sa nepohneme v znižovaní regionálnych rozdielov. Primátori a starostovia obcí na východnom a na juhu stredného Slovenska to hovoria dookola. Diaľnice by mali byť prioritou každej vlády. Štát v súčasnosti čerpá finančné prostriedky z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, v ktorom sú štyri miliardy eur. Časť ide na výstavbu diaľnic a je už teraz rozdelená. Z eurofondov sa stavia obchvat Žiliny na D1 a D3 a tiež obchvat Ružomberka, kysucká D3 a tiež malá časť R2. Postaví sa ešte obchvat Prešova, Košíc a Čadce. Je otázka, či budú eurofondy aj po roku 2020, rozhodnuté o tom nie je a treba sa pripraviť na to, že taký ľahký prístup k európskym peniazom už nebude. Slovenský hrubý domáci produkt totiž rastie a z pohľadu EÚ už Slovensko nebude také chudobné, ako to bolo v minulosti.
Lenže diaľničná sieť na Slovensku ešte zďaleka nie je dobudovaná tak, ako je potrebné. „Na dobudovanie projektov, ktoré sú v zásobníku a dávajú zmysel, by ministerstvo potrebovalo do roku 2022 zhruba šesť miliárd eur, ktoré nemá,“ povedal minister dopravy Ján Počiatek. Ide napríklad o obchvat Zvolena po R2, D1 Turany – Hubová, R1 Banská Bystrica – Ružomberok. Len tieto tri úseky si vyžadujú spolu vyše dve miliardy eur, teda zhruba sumu, ktorá má ísť na nulový deficit verejných financií. Najmä úsek z Turian je potrebný na to, aby bola D1 z Bratislavy do Košíc v roku 2020 hotová.
Ak by sa peniaze hľadali v rozpočte a nemal by rásť deficit aj dlh, museli by sa zvýšiť príjmy (napríklad cez dane) alebo znížiť výdavky (lacnejšie nákupy, škrtanie iných investícií). Alternatívou sú PPP projekty, pri ktorých súkromník diaľnicu postaví, prevádzkuje a štát to spláca počas 30 rokov. Rizikom je nárast úrokov, drahšie financovanie a rast splátok v budúcnosti. Napríklad obchvat Bratislavy cez D4 a R7 na Dunajskú Stredu, čo je spolu 59 kilometrov, má počas 30 rokov stáť 1,9 miliardy eur a ročne má štát platiť 56,7 milióna eur. Štát už teraz dáva 130 miliónov eur ročne ako PPP splátku za R1. Špekulovalo sa o tom, že viac ako tri diaľničné PPP projekty štátna kasa cez splátky neutiahne…
Transparentnosť = plná štátna kasa?
Na dôležité diaľnice tak do roku 2022 chýba šesť miliárd eur, čo je jedna miliarda na rok. Kde ju každý rok nájsť? Niektorí politici veria tomu, že pri potláčaní korupcie sa nájdu obrovské zdroje. V minulosti sa hovorilo práve o sume na úrovni jednej miliardy eur ročne. Na ilustráciu, v roku 2014 bolo uzavretých 5 766 zmlúv na základe verejných obstarávaní za sedem mld. eur. Otázka je, či sa väčšou transparentnosťou míňania zdrojov dajú ušetriť až stámilióny eur. Opozícia napríklad pred súčasnými voľbami dlho živila kauzu lekára, ktorý sa mal obohatiť na štáte údajne o státisíce eur. Dôkaz, že išlo o podvod, na stôl daný nebol. Kauza chystaného nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici za 1,6 milióna eur, aj keď podobný prístroj mal byť vraj o milión eur lacnejší, svojich obvinených má.
Na porovnanie, kauza platinových sitiek za Radičovej vlády v roku 2011 mala stáť štát 1,4 milióna eur a emisná kauza SNS z roku 2008 mala pripraviť štát o 50 miliónov eur. Pri privatizácii Stredoslovenskej energetiky za Dzurindovej vlády v roku 2002 štát prerobil vyše 500 miliónov eur. Privatizér Electricité de France v roku 2002 za podiel zaplatil 160 miliónov eur a po 11 rokoch na dividendách a predaji akcií získal spolu okolo 700 miliónov eur. Za Mečiarovej vlády sa za top kauzu považoval predaj Nafty Gbely, pri ktorom mal štát v prepočte na terajšie ceny prísť o vyše 100 miliónov eur.
Podobné veľké obchody teraz už neletia. Na tendroch sa najnovšie začalo šetriť po zavedení Elektronického trhoviska, o čom nedávno informoval minister vnútra Robert Kaliňák. „Odhadovali sme, že Elektronické trhovisko malo za osem rokov priniesť úsporu 100 miliónov eur. Už za prvý rok prekročilo všetky plány a očakávania. Dosiahli sme úsporu 54 miliónov eur,“ povedal Kaliňák. Za osem rokov sa tak môže vraj ušetriť 300 miliónov eur.
Niektoré dane hore, iné dole
Ak sa započítajú úspory z tendrov a lepší výber daní, aby sa štát nezadlžoval a zároveň staval všetky potrebné diaľnice, treba hľadať aj tak ďalšie zdroje. Napríklad na rast platov zdravotníkov je tento rok v štátnej kase vyčlenených 55 miliónov eur a zdravotné sestry nespokojnosť pred voľbami vyjadrili štrajkom. Valorizácia platov všetkých štátnych zamestnancov vrátane učiteľov o štyri percentá vyjde štátny rozpočet v tomto roku na 148 miliónov eur. Pravica aj ľavica pritom v raste platov chcú pokračovať každý rok. Smer chce učiteľom pridávať o 5–6 percent ročne. Líder OĽaNO Igor Matovič zase sľúbil každoročný až 10-percentný rast platov učiteľov. Na to však v štátnej kase nie sú peniaze. Matovič ich chce získať 50-percentnou daňou pre banky, čo je cesta, akou sa vydal Viktor Orbán v Maďarsku, kde banky zvažujú odchod. Trhová ekonomika pritom bez bánk fungovať nemôže.
Nápad lídra SaS Richarda Sulíka zaviesť 15-percentnú rovnú daň z príjmov by znamenal prepad príjmov štátu o jednu miliardu eur ročne. Tento krok by ešte viac otvoril nožnice v príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými.
Nižšia daň z príjmu právnických osôb by potešila najmä veľké firmy. Nižšia daň z príjmu fyzických osôb by zdvihla čisté platy tým, čo daň platia. Ide najmä o ľudí so strednými a vyššími príjmami.
Sulík tvrdí, že peniaze by získal rušením sociálnych balíčkov, ktoré zaviedol Smer. To znamená, že by napríklad naspäť zvýšil odvody pre vyše 600-tisíc ľudí s nižším a so stredným príjmom. Kto zarába 450 eur v hrubom, odvodová zmena mu čistý plat zdvihla o desať eur, na 390 eur. Reforma vyšla na vyše 100 miliónov eur ročne, čo bola v rámci sociálnych balíčkov najvyššia suma.
Súbeh dávky a platu spojený s rastom minimálnej mzdy zase motivoval 18-tisíc pôvodne dlhodobo nezamestnaných, aby začali pracovať, a štát to vyšlo vlani na deväť miliónov eur. Opatreniami vlády a oživením ekonomiky v EÚ sa znížila nezamestnanosť v SR za štyri roky zo 14 na 10 percent.
Vlaky zadarmo pre študentov a penzistov stoja oficiálne 13 miliónov eur ročne. Milióny eur išli na rast materskej z 230 na 280 eur pre pracujúce mamičky či na nové škôlky a 70 miliónov eur je výpadok po znížení DPH na vybrané základné potraviny na desať percent.
Smer chce, naopak, v sociálnych balíčkoch pokračovať. Na to však treba tiež ďalšie zdroje cez rast daní. Inak ani pri úsporách na verejných nákupoch nebude možné skĺbiť nové balíčky, výstavbu diaľnic, rast platov v školstve a zdravotníctve s nulovým deficitom. Smer chce napríklad ďalej znižovať odvody a zvyšovať čisté platy, rozširovať okruh potravín s nižšou DPH či pridať k vlakom zadarmo aj autobusové prípoje.
Robert Fico sľubuje aj čo najnižšie ceny. Štát ovláda SPP, cez ktorý môže ovplyvňovať ceny plynu. Ceny však oficiálne schvaľuje nezávislý regulačný úrad, a ten by mal zohľadňovať najmä reálne okolnosti, ako napríklad ceny ropy. Vďaka lacnej rope je posledné tri roky inflácia v podstate nulová. Reálne priemerné mzdy by tak podľa údajov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií mali za roky 2012 až 2016 stúpnuť spolu o 10,3 percentuálneho bodu. Ide o rozdiel medzi rastom platov a rastom cien, ktorý zároveň vyjadruje rast životnej úrovne. V roku 2012 bola priemerná mzda v SR 805 eur a odhad za rok 2016 je 911 eur.