Päťročný úver Gazpromu poskytla londýnska vetva čínskej inštitúcie.
Po prudkom ochladení vzťahov medzi Západom a Moskvou pre ruské angažovanie sa v ukrajinskej kríze, Gazprom sa snaží rozšíriť zdroje financovania na ázijské trhy.
V roku 2014 podnik podpísal dohodu o dodávkach plynu do Číny. Táto dohoda by mohla znížiť závislosť ruského exportu na Európe ako hlavnom odberateľovi ruského plynu, vyžiada si však rozsiahle investície do plynovodov a nových ťažobných polí. Projekt ale podľa zdrojov Reuters naráža na problémy. Patrí medzi ne aj spomaľujúca sa čínska ekonomika a klesajúce ceny komodít. Len v tomto roku by kapitálové výdavky mali byť odhadom 168 miliárd rubľov.
Dohoda o poskytnutí pôžičky je najnovšou čínskou investíciou do ruského ropného a plynárenského sektora, na ktorý doliehajú západné sankcie uvalené na Rusko kvôli Ukrajine, napísal denník The Wall Street Journal. Číne, ktorá je najväčším svetovým spotrebiteľom energií, poskytujú tieto investície prístup k ruským zásobám uhľovodíkov. Pôžička vraj zároveň posilňuje väzby medzi týmito susediacimi krajinami, ktorých spoločným želaním je vyvažovať vplyv Spojených štátov vo svete.