Ekonomické výzvy po voľbách. Čo čaká novú vládu?

Po štyroch rokoch ľavicovej vlády sa naštartoval hospodársky rast aj výber daní. Ekonomika v závere vlaňajška rástla o 4,2 percenta a miera nezamestnanosti za posledné štyri roky klesla zo 14 takmer na desať percent.

29.02.2016 13:00
bratislava, bratislavský hrad Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (35)

Súčasný kabinet zdedil po Radičovej vláde nefunkčnú daňovú správu a nutnosť konsolidovať verejné financie. Čo bude po najbližších voľbách?

Pravica prijaté sociálne balíčky Smeru kritizuje, ale politické strany, ktoré boli v predvolebných prieskumoch nad hranicou zvoliteľnosti, ich rušiť nechcú. Smer chce v balíčkoch pokračovať. A to napríklad v znižovaní odvodov, čím doteraz narástli čisté platy pre vyše 600-tisíc ľudí. Súbeh dávky a platu spojený s rastom minimálnej mzdy motivoval vlani 18-tisíc pôvodne dlhodobo nezamestnaných, aby začali pracovať. Dotácie na trhu práce z eurofondov v rokoch 2012 až 2015 podporili vznik 43-tisíc pracovných miest.

Pravica vidí alternatívu v návrate k rovnej dani z príjmu a firmám chce vyjsť v ústrety aj zmenami v Zákonníku práce. Podľa odborov však súčasný Zákonník práce nastavený v prospech zamestnancov investorov neodrádza. "Slovensko je malá otvorená ekonomika a pre výrobu firiem je kľúčová situácia na západných trhoch, hlavne v Nemecku, a nie Zákonník práce,“ uviedol Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO.

Poviem otvorene, ak príde po voľbách k oslabeniu práv zamestnancov, tak pravicová vláda môže v uliciach očakávať protestujúcich zamestnancov domácich fabrík.
Emil Machyna, Odborový zväz KOVO

Odborári vyzdvihli rast životnej úrovne za posledné roky. Reálne priemerné mzdy by podľa údajov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií mali za roky 2012 až 2016 stúpnuť spolu o 10,3 percen­tuálneho bodu. Ide o rozdiel medzi rastom platov a rastom cien, ktorý zároveň vyjadruje zmenu životnej úrovne. Smer sľubuje, že v prípade zostavenia ďalšej vlády bude chcieť docieliť, aby životná úroveň Slovenska v roku 2020 dosahovala 85 percent priemeru krajín EÚ. V roku 2015 hrubý domáci produkt na obyvateľa na Slovensku predstavoval 76 percent priemeru únie.

Na splnenie sľubu o pokračovaní sociálnych balíčkov a zároveň dosiahnutie nulového deficitu rozpočtu by však boli potrebné ďalšie opatrenia. Či už vo zvyšovaní príjmov, alebo v poklese výdavkov. Podľa odhadov v najbližších troch rokoch boj proti daňovým únikom prinesie dodatočných 770 miliónov eur. Ďalších 452 miliónov eur by sa malo na daniach vybrať vďaka hospodárskemu rastu ťahanému hlavne megainvestíciami v automobilovom priemysle. Ide najmä o budovanie závodu automobilky Jaguar Land Rover pri Nitre. Bez ohľadu na výsledok volieb bude vláda mať na financovanie svojich priorít v najbližších troch rokoch k dispozícii spolu 1,223 miliardy eur. Tie sú však zároveň potrebné na dosiahnutie cieľa mať do roku 2018 vyrovnaný štátny rozpočet bez deficitu.

Podľa toho, či bude ďalej vládnuť ľavica, alebo nastúpi pravica, sa budú hľadať prípadne ďalšie zdroje. Pred štyrmi rokmi namiesto pravicou avizovaného rastu spotrebných daní ľavicový kabinet zvýšil dane z príjmu firiem, čím sa získali peniaze na pokles deficitu verejných financií aj štátneho dlhu. Opatrenia proti daňovým podvodníkom priniesli dodatočné zdroje na sociálne balíčky, z ktorých sa financovali kroky na pokles nezamestnanosti. Vláda využila aj priaznivé podmienky nízkych svetových cien ropy a tlačenia peňazí Európskou centrálnou bankou.

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR musí byť jednou z priorít pre budúcu vládu pokračovanie duálneho vzdelávania. Smer podporu praxe žiakov priamo v podnikoch odštartoval v prvom sociálnom balíčku. Výsledkom je, že v budúcom školskom roku sa do praktického vzdelávania žiakov zapojí 293 firiem, ktoré umožnia prax priamo vo výrobných halách svojich podnikov 2763 žiakom.

Daňové licencie zlepšili výber daní

V pokračovaní duálneho vzdelávania sa zhodujú pravicové aj ľavicové strany. Rovnakou prioritou je aj pokračovanie v boji proti daňovým únikom. Tu už ale pravicové strany hovoria o potrebe zrušenia daňových licencií, ktoré pritom znemožňujú podnikateľom tvrdú daňovú optimalizáciu.

Aktuálne sa výška daňovej licencie pohybuje v závislosti od obratu firmy v rozmedzí od 480 do 2880 eur za rok. Pravicové strany hovoria o dani zo straty. Faktom však je, že podniky, ktoré sa ocitnú v strate z objektívnych dôvodov zhoršenia trhovej situácie, si môžu po dobu troch rokov o zaplatené licencie znížiť daňovú povinnosť v čase, keď sa dostanú do zisku.

Pravica chce v prípade úspechu vo voľbách znížiť aj odvody z dohôd. Platenie odvodov z dohôd tiež zaviedla súčasná vláda. Nulová odvodová a daňová záťaž práce na dohodu bola roky pre podnikateľov ideálna šanca na legálne optimalizovanie svojho daňového základu.

Pravica avizuje aj návrat k rovnej dani. Ide o opatrenie, ktoré by viac pomohlo firmám a ľuďom s vyššími príjmami. Pri 22-percentnej dani z príjmu dosiahol zisk domácich bánk v roku 2015 úroveň 626 miliónov eur. Zavedenie pravicou presadzovanej 19-percentnej rovnej dane tento zisk okamžite vystrelil smerom nahor o 85,4 milióna eur. "Zaviesť rovnú daň nie je možné bez škrtov vo výdavkoch štátu. Ľudia môžu len tipovať, či sa škrty budú týkať školstva, zdravotníctva, alebo iných štátom financovaných služieb,“ povedal ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Odborári v uliciach?

Opozícia krátko pred voľbami z ľavicových reforiem tvrdo kritizuje sociálne balíčky zamerané na zvyšovanie životnej úrovne ľudí, aj keď v minulosti sama niektoré zmeny navrhovala. Jedným z pravicou navrhovaných zmien je ľavicovou vládou umožnený dočasný súbeh dávok v hmotnej núdzi pre ľudí viac ako rok bez práce. Toto opatrenie štátnu kasu v roku 2015 vyšlo na 9,3 milióna eur. "Tento nástroj považujeme za jeden z najúčinnejších na zvyšovanie motivácie dlhodobo nezamestnaných hľadať si prácu aj za nižšiu mzdu. V prvom roku fungovania súbehu využilo osobitný príspevok 18 072 ľudí, ktorí preukázateľne z hmotnej núdze odišli na trh práce,“ priblížil hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Opatrenie sa ešte viac začalo využívať po zvýšení minimálnej mzdy z minuloročnej úrovne 380 na súčasných 405 eur v hrubom. Aj zvyšovanie minimálnej mzdy patrí k pravicovými politikmi kritizovaným opatreniam druhého sociálneho balíka.

"Pravicové strany plánujú zodpovednosť za dostatok zákaziek v podniku preniesť z pliec manažérov na ľudí pracujúcich za pásom. Tento trend je jasný po prečítaní volebných programov väčšiny pravicových strán. Preto poviem otvorene, ak príde po voľbách k oslabeniu práv zamestnancov, tak vláda môže v uliciach očakávať protestujúcich zamestnancov domácich fabrík,“ povedal Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO. Posledná pravicová vláda Ivety Radičovej výrazne okresala práva ľudí pracujúcich vo fabrikách. Zákonník práce napríklad umožňoval zamestnanecké rady, cez ktoré vedenie podniku dokázalo blokovať ľuďom pracujúcim za pásom založenie odborov, keďže firma preferovala manažérmi vytvorenú podnikovú radu.

zväčšiť Foto: Pravda
infografika ekonomicky rast

Vlaky zadarmo prežijú

V júni 2010 začínala vláda Ivety Radičovej s 12,34-percentnou nezamestnanosťou. Bez práce bolo vtedy takmer 332-tisíc ľudí. Výsledky nastavenia Zákonníka práce v prospech firiem počet ľudí bez práce nijako nezmenili. Ku koncu vlády Ivety Radičovej v apríli 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 13,4 percenta, čo znamená, že bez práce bolo viac ako 362-tisíc ľudí. Pravicovými politikmi a firmami kritizovaný ľavicový zákonník z dielne Roberta Fica je na slovenskom trhu práce aj v časoch klesajúcej nezamestnanosti. V januári 2016 miera nezamestnanosti klesla na 10,39 percenta, čo znamená, že bez práce je viac ako 282-tisíc Slovákov.

Základným argumentom firiem na väčšiu flexibilitu v Zákonníku práce je výkyv v dopyte po ich výrobkoch na svetových trhoch. Hlavne v elektrotechnickom priemysle je najviac výroby na jar a koncom jesene pre napĺňanie skladov z dôvodu príchodu Vianoc. "Viete, niektorí politici budú spokojní až vtedy, keď robotníci prídu ráno pred fabriku, kde si vedenie firmy vyberie, koľko ľudí dnes potrebuje, a zvyšok pôjde domov. Aj také časy tu boli, ale prosperujúce západné ekonomiky na čele s Nemeckom majú fungujúci sociálny zmier s odbormi a aj u nás niektorými politickými stranami toľko kritizovanú minimálnu mzdu,“ dodal Machyna. Od 1. januára 2015 začala v Nemecku fungovať minimálna mzda vo výške 8,50 eura za hodinu. Pri osemhodinovom pracovnom čase najslabšie zarábajúci ľudia v Nemecku majú 1360 eur za mesiac. Na porovnanie, ľavicová vláda Smeru zožala kritiku pravicových strán za plán zvýšenia minimálnej mzdy do doku 2020 na viac ako 500 eur za mesiac.

Počas štyroch rokov súčasnej vlády tvorbu pracovných miest dopredu tlačili aj eurofondy. "V rámci operačného programu služieb zamestnanosti bolo v rokoch 2012 až 2015 podporené vytvorenie 43 263 nových pracovných miest,“ povedal Stuška. Súčasné opozičné strany nie sú jednotné vo využívaní eurofonodov. Časť z nich podporuje pokračovanie v rozbehnutých projektoch, kým iné pre krivenie podnikateľského prostredia by najradšej eurofondy úplne vyškrtli zo slovenského pracovného trhu. Vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov nechce zrušiť žiadna zo strán, ktoré by podľa prieskumov mali mať istotu v parlamente.

Podľa odhadu ministerstva dopravy vlaky zadarmo štát ročne vyjdú na 13 miliónov eur. Opatrenie oslovilo približne milión Slovákov. "Bezplatné cestovanie prinieslo sociálny aspekt, keďže sociálne slabším skupinám ľudí umožňuje cestovať bez finančného zaťaženia, rovnako podporuje mobilitu pracovnej sily,“ povedal Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Jedným z opatrení sociálneho balíka je aj vyššia podpora ľudí dochádzajúcich za prácou.

Osemstotisíc prefinancovaných nocľahov

Súčasná vláda si stojí napríklad aj za príspevkami na lyžiarske zájazdy a školy v prírode. "Toto opatrenie pomohlo nielen rodinám, ale na druhej strane podporilo a pomohlo aj ubytovacím zariadeniam. Osemstotisíc prefinancovaných nocľahov detí v slovenských zariadeniach mimo sezóny má, samozrejme, aj efekt synergický: vyššie tržby a zamestnanosť,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií.

Ďalším príkladom môže byť viac peňazí do výstavby nájomných bytov, rozširovania kapacít materských škôl, s pozitívnym dopadom na trh práce, či zníženie DPH z 20 na desať percent pre vybraný okruh potravín. Tieto opatrenia zavedené Smerom majú v súčasnosti širšiu politickú podporu. Smer aj pravicové strany zároveň pripravujú kroky na podporu zaostalejších regiónov. "Určite pozitívny vplyv budú mať akčné plány pre okresy s vysokou mierou nezamestnanosti, ktoré by mali do týchto oblastí prilákať investorov, budovanie infraštruktúry, podpora zamestnávania,“ uzavrela Gogová.

Výzvy v zdravotníctve

Boj o ozdravenie slovenského zdravotníctva dopadol neúspešne za pravicových aj ľavicových ministrov. Súčasná vláda nedokázala za štyri roky splniť sľub o jednej zdravotnej poisťovni. Dnes na Slovensku pôsobia dve súkromné poisťovne Union a Dôvera a jedna štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Úlohou všetkých troch poisťovní je financovať slovenské zdravotníctvo za peniaze vybrané od pracujúcich ľudí formou zdravotných odvodov.

Výsledkom však je, že dlhy nemocníc dosahujú aktuálne okolo 500 miliónov eur, čo je suma zodpovedajúca výsledku bežného obdobia súkromnej poisťovne Dôvera za rok 2009, ktorý bol vo výške 469 miliónov eur. Zistiť reálnu výšku zisku súkromných poisťovní je ťažké, keďže súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera poslala aj v časoch zakázaného zisku svojim akcionárom približne 180 miliónov eur. Stalo sa tak v roku 2011. Verejnosť sa tento údaj dozvedela vďaka analýze Inštitútu finančnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo financií.

„Nechápem, ako mohlo na Slovensku dôjsť k tomu, že lekárom určujú liečbu poisťovne, veď ak sa niečo stane, tak zodpovednosť ponesie lekár a nie poisťovňa. Poisťovňami ovládaný systém slovenského zdravotníctva nebude nikdy fungovať v prospech pacienta,“ upozornila v rozhovore pre denník Pravda lekárka Andrea Rajňáková. Úspešná lekárka prevádzkuje v Singapure vlastnú kliniku v najprestížnejšej súkromnej nemocnici Mount Elizabeth Hospital.

Súčasná vláda zvažovala použiť na vznik jednej poisťovne miliardu eur získanú za dopredaj akcií Slovak Telekomu. Napokon sa za tieto peniaze znížil štátny dlh.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #zdravotníctvo #sociálne balíčky