Záujem o dotácie na energie prevýšil všetky očakávania

Záujem o dotácie na kúpu malých obnoviteľných zdrojov vyvolal medzi Slovákmi doslova hystériu. Kým v prvom kole sa dotácie vo výške 30 až 50 percent na kotly na biomasu, fotovoltické panely, slnečné kolektory a tepelné čerpadlá rozchytali v priebehu štyroch dní, druhé kolo sa pre veľký ohlas nestihlo poriadne ani rozbehnúť.

24.02.2016 14:00
strecha, fotovoltické kolektory, slnečná... Foto:
Pri prvom kole dotácií bol najväčší záujem o fotovoltické kolektory na výrobu elektriny.
debata (4)

S dotáciou možno napríklad získať 2,5 kW fotovoltickú elektráreň asi za 2300 eur a návratnosť investície je už o štyri roky. Vydaných bolo zatiaľ vyše 4100 platných poukážok na 9 miliónov eur. „Väčšiu šancu získať štátnu podporu majú tie domácnosti, ktoré spĺňajú uprednostňujúce kritériá,“ upozorňuje generálna riaditeľka Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Svetlana Gavorová.

Počítali ste s tým, že dotácie sa minú ako teplé rožky?

V rámci národného projektu môžeme do konca roka 2018 využiť alokáciu 45 miliónov eur. Plánovali sme tieto prostriedky čerpať priebežne. V druhom kole sme očakávali, že alokácia 4 milióny eur, ktorá bola v porovnaní s prvým kolom vyššia, pokryje dlhší časový úsek ako len pár hodín. Odhadovali sme aspoň týždeň, pretože čas na využitie poukážky bol skrátený na štyri mesiace. No zatiaľ čo prvé kolo sa uzavrelo po štyroch dňoch, druhé sa aj po navýšení sumy na sedem miliónov skončilo ešte v deň vyhlásenia. Enormný počet žiadateľov v druhom kole nás teda prekvapil, ale podstatné bude, či stihnú zariadenia nainštalovať do konca mája, keď sa skončí platnosť poukážok. Ak sa to podarí, budeme len radi. No obávame sa, že mnohé domácnosti o poukážku požiadali bez toho, aby mali vybraného zhotoviteľa a dohodnutý termín inštalácie.

Do akej miery je rozhodujúce poradie pri podávaní žiadostí?

Keďže ide o projekt z Operačného programu Kvalita životného prostredia, musíme dodržiavať pravidlá, ktoré obsahuje, a dosiahnuť ciele, ktoré sú v ňom stanovené. Slovensko sa ako členská krajina EÚ zaviazala do roku 2020 vyrábať 14 percent energie z obnoviteľných zdrojov v konkrétnej štruktúre. Tieto záväzky a tiež priority Slovenska sú v projekte premietnuté prostredníctvom takzvaných uprednostňujúcich podmienok. Väčšiu šancu získať štátnu podporu majú tie domácnosti, ktoré spĺňajú uprednostňujúce kritériá.

Čiže ak sa registrujem ako prvá, to ešte nie je zárukou toho, že mi ako prvej bude podpora aj pridelená?

Naším účelom nie je zavaliť trh poukážkami ani súťažiť v tom, kto získa poukážku čo najrýchlejšie. Ak by nápor žiadostí nebol v prvých hodinách druhého kola taký veľký, uprednostňujúce zásady by si ľudia ani neuvedomili.

O aké uprednostňujúce kritériá konkrétne ide?

Prvé sa týka zariadení na výrobu tepla v prípadoch, ak domácnosť vykonala úsporné opatrenia na zníženie energetickej náročnosti, ako napríklad zateplenie. Najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nevyrobí. Druhé kritérium súvisí s tým, že pri vydávaní poukážok budú uprednostnené žiadosti domácností, ktoré nie sú v dosahu centrálneho zásobovania teplom. Posledné sa týka zariadení na výrobu elektriny, ak sa ráta s využitím akumulácie.

V prvej fáze projektu je k dispozícii 45 miliónov eur, z čoho 2,3 milióna je vyčlenených pre Bratislavský kraj. Prečo je táto suma pre Bratislavu taká nízka?

Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý je prioritne určený pre menej rozvinuté regióny. Bratislavský kraj pôvodne ani nemal byť podporovaný. No keďže Bratislava má z hľadiska využívania obnoviteľných zdrojov potenciál, nebolo by správne, keby bola z projektu vylúčená. Samozrejme, tento rozpočet musí opäť slúžiť na dosiahnutie určitého cieľa. Vďaka podpore majú byť v Bratislavskom kraji nainštalované zariadenia s celkovým výkonom 5 MW.

Na projekt je celkovo určených až 115 miliónov eur. Čo sa stane, ak sa pôvodne určených 45 miliónov minie rýchlejšie ako pred rokom 2018?

Ak 45 miliónov eur vyčerpáme skôr, pripravíme ďalší podporný mechanizmus. Všetko však závisí od toho, ako zodpovedne nám budú podávať žiadosti o poukážky domácnosti a ako rýchlo budú tieto poukážky využívať zhotovitelia schopní zabezpečiť realizáciu kvalitných inštalácií. Pôvodne malo byť 45 miliónov eur určených na 2,5 až 3 roky, čo predstavuje čerpanie na úrovni 16 miliónov eur ročne. Vychádzali sme aj z porovnania s výsledkami systému dotácií na slnečné kolektory a kotly na biomasu v rokoch 2009 – 2011. Vtedy sa na Slovensku nainštalovalo s podporou 6,6 milióna eur vyše 6800 zariadení. Dnes, len po troch mesiacoch od spustenia projektu, máme vonku 9 miliónov eur a vyše 4100 platných poukážok. Do mája tohto roka by sa tak malo zrealizovať viac ako 30 inštalácií den­ne.

Toľko inštalácií denne môže znamenať, že firma nestihne domácnosti dodať zariadenie včas. Čo sa potom stane s poukážkou?

Rozhodnutie je vždy na domácnosti. Zhotoviteľ by sa mal na prijatí poukážky dohodnúť len v prípade, že je schopný v priebehu štyroch mesiacov inštaláciu zrealizovať. Ak to nestihne, tak poukážka prepadne, čím sa nám zvýši v ďalšom kole suma na čerpanie prostriedkov.

O podpore sa prvýkrát hovorilo ešte v roku 2013. Prečo sa projekt spustil až vlani v decembri?

Národný projekt je financovaný z európskych štrukturálnych fondov. Najskôr musel prebehnúť tzv. audit súladu, ktorý preveril, či všetky nastavené postupy v rámci operačného programu sú v súlade s pravidlami Európskej únie. Projekt bol spustený približne mesiac od ukončenia takéhoto auditu. Navyše ide o pilotný projekt, pri ktorom je po prvý raz k dispozícii európska podpora vo forme príspevkov na zariadenia využívané v domácnostiach. Projekt sa nerodil ľahko. Pripravovali sme ho dlhšie časové obdobie s tým, že sme dbali na to, aby bol maximálne transparentný, a hlavne, aby znamenal minimálnu administratívnu záťaž pre domácnosti. Národný projekt sleduje ciele, ktoré musíme napĺňať a ich plnenie priebežne vyhodnocovať. Z tohto dôvodu využívame kolá, pre ktoré sú určené vždy osobitné podmienky, vrátane výšky alokácie na dané kolo.

Výška dotácií (v eurách)
  rodinné domy bytové domy
zariadenie na kW maximum na kW maximum
solárny kolektor 500 1750 350–450/byt
fotovoltický panel 1200 2550
kotol – biomasa 100 1500 50 350/byt
tepelné čerpadlo 370 3700
veterná turbína 1500 3000
Pri fotovoltickom paneli a veternej turbíne možno získať bonus za akumuláciu elektriny. Pri fotovoltickom paneli je to 180 eur/kWh, maximálne však 5 kWh na inštaláciu. Podpora pri veternej turbíne je 180 eur/kWh, maximálne však 8,75 kWh na inštaláciu.

Od čoho závisí konečná výška sumy pre dané kolo?

Pre každé kolo vždy zvažujeme aktuálne finančné a administratívne možnosti. Čerpanie sa realizuje prostredníctvom takzvaných zálohových platieb, zo zdrojov, ktoré má reálne agentúra k dispozícii. Tie musia byť v určitom časovom období zúčtované. Až potom môžeme žiadať ďalšiu zálohovú platbu. Nemôžeme zaviazať agentúru na plnenie bez toho, aby sme vedeli, že v určitom časovom období budeme mať reálne disponibilné zdroje na uhradenie poukážok. Okrem toho musíme dodržiavať 60-dňovú lehotu splatnosti žiadostí o uhradenia poukážky.

V druhom kole mali žiadatelia k dispozícii 4 milióny eur. Prečo ste v priebehu dňa sumu zvýšili na 7 miliónov eur?

Až tretina z vydaných poukážok v 1. kole zostala nevyužitá. Pri stanovovaní výšky alokácie sme pôvodne predpokladali, že sa toto číslo udrží a tiež, že v 2. kole domácnosti využijú podstatne viac vydaných poukážok. Ale tesne pred a v priebehu druhého kola sa odhlasovali ďalšie poukážky a z reakcií na prvé podané žiadostí vyplývalo, že aj z nových poukážok veľa prepadne.

Nebolo by efektívnejšie ponúknuť hneď vyššie sumy, čím by sa uspokojil aj väčší počet žiadateľov?

Prostriedky pre vydané poukážky sú rezervované. Všetko závisí od toho, ako rýchlo nám zhotovitelia predložia poukážky na uhradenie. Čím rýchlejšie ich zaplatíme, o to skôr by sme mohli vyhlásiť ďalšie kolo. Samotné delenie na kolá nám umožňuje sledovať plnenie celkových a čiastočných cieľov projektu.

Presunú sa spolu s nevyčerpanými prostriedkami do ďalšieho kola aj neúspešní žiadatelia?

Keďže pre každé kolo platia osobitné podmienky, nie je to možné. Domácnosti si musia opätovne podať elektronickú žiadosť. S tým súvisí aj to, že každú žiadosť evidujeme pod automaticky generovaným číslom. Preto aj domácnosť, ktorá sa zaregistruje hoci aj v treťom kole, dostane číslo zohľadňujúce množstvo všetkých dovtedy podaných žiadostí, vrátane chybných.

Ako vnímate snahu veľkých dodávateľov energií, ktorí lákajú na dotácie cez váš projekt?

V rámci upozornení pre domácnosti sme uvádzali, aby si zvážili, či budú o poukážku žiadať samotné alebo prostredníctvom niektorého zo zhotoviteľov. Aj aktivita zhotoviteľov, ktorí klientov lákajú za každú cenu a vyhlasujú, že poukážky vyplnia za domácnosti, môže generovať zvýšený nápor nepripravených domácností. Ideálne by bolo, ak by sme žiadosti o poukážky dostávali priebežne. Kolo by mohlo byť otvorené dlhodobo, naplnilo by sa až v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov.

Zaujímajú sa o štátnu podporu aj vlastníci bytových a nebytových priestorov?

Bytové domy môžu požiadať o príspevok na slnečné kolektory alebo kotol na biomasu. Všeobecné podmienky však obsahujú niekoľko obmedzení. Bytový dom, ktorý by chcel získať podporu, sa napríklad nemôže odpojiť od systému centrálneho zásobovania teplom ani zhoršiť jeho parametre. Podpora je pre vlastníkov bytov zatiaľ menej zaujímavá napríklad aj preto, že žiadny z bytov nemôže vlastniť právnická osoba, s výnimkou obce alebo vyššieho územného celku, teda ani bytové družstvo. Momentálne evidujeme 10 platných poukážok pre bytové domy.

Jedným z podporovaných zariadení majú byť v budúcnosti aj veterné turbíny. Má vietor na Slovensku šancu?

Je to predovšetkým otázka úpravy viacerých legislatívnych predpisov. Európska smernica napríklad stanovuje, že podporené druhy zariadení musia inštalovať odborne spôsobilé osoby. No naša legislatíva pôvodne nepočítala s malými veternými turbínami ani s možnosťou školenia inštalatérov v tejto oblasti. Navyše v prípade vetra je ochota investovať do tohto zariadenia v domácnostiach zanedbateľná. Potvrdil to aj prieskum, v ktorom sme sa pred spustením projektu snažili zmapovať záujem domácností o jednotlivé zariadenia.

Svetlana Gavorová vyštudovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor všeobecné právo. V rokoch 2008 až 2010 viedla ako generálna riaditeľka Slovenskú agentúru pre cestovný ruch. Generálnou riaditeľkou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry je od roku 2012.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #dotácie #zelená energia #obnoviteľné zdroje