Pretlak ponúk. Kto chce, robotu si nájde

Nájsť prácu v Humennom či vo Veľkom Krtíši bol ešte pred dvoma rokmi malý zázrak. Teraz na tabuliach na úradoch práce voľné miesta sú.

24.02.2016 12:30
debata (39)

Ide najmä o robotnícke profesie za plat 500 eur alebo minimálnu mzdu 405 eur. Za lepšie platenou prácou treba stále cestovať na západ. V Bratislave jeden z úradov práce ponúka napríklad slušné miesto recepčnej za 900 eur. Ešte pred troma rokmi však takéto ponuky ani v hlavnom meste neboli.

Trh práce ožil. Začína byť viac ponúk, ako je záujemcov. Zamestnanosť na celom Slovensku pokorila úroveň 2,4 milióna a stúpa posledných päť rokov. Naposledy bolo 2,4 milióna Slovákov zamestnaných pred krízou v roku 2008. Vtedy firmy rad za radom tvrdili, že nemajú dosť pracovníkov. Lekári prichádzali na Slovensko z Ukrajiny, robotníci z Rumunska.

Problém zamestnať sa majú stále päťdesiatnici. Terajší stav však môže vyústiť do väčšej bitky o ľudí, zvyšovania benefitov, rastu platov, skracovania pracovného času, ako aj pracovných pozícií pre päťdesiatnikov. Zmenšuje sa aj armáda dlhodobo nezamestnaných. To, že zamestnanosť sa na Slovensku za posledné štyri roky zvýšila o 110-tisíc ľudí a nezamestnanosť klesla zo 14 na 10,4 percenta, je výsledkom rastu domácej aj európskej ekonomiky, ako aj vládnych opatrení v podobe znižovania odvodov pre zamestnancov, súbehu dávky a mzdy či dotácií pracovných miest z eurofondov.

Rekordné uverejnenie až 200-tisíc nových pracovných ponúk za celý rok 2015 hlási portál Profesia. Dnes si už druhý deň ľudia môžu nájsť zamestnanie prostredníctvom košickej burzy práce. Viac ako 9-tisíc voľných pracovných miest tam ponúka 62 firiem z východného Slovenska. „Na trhu je pravdepodobne viac voľných ponúk, ako pred príchodom krízy, no rádovo ide o tisíce, nie desiatky tisíc pracovných miest navyše v porovnaní s rokom 2008,“ povedala Jana Mesárová, výkonná riaditeľka personálnej agentúry McROY Jobliner.

Problematickí päťdesiatnici

„Voľných pracovných miest stále nie je toľko, aby si všetci mohli vyberať, preberať medzi ponukami si môžu len ľudia so vzdelaním žiadaným na trhu ako napríklad IT programátori. Tiež si treba uvedomiť, že viac ako polovica voľných pracovných miest je v Bratislavskom kraji,“ povedala sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Napriek tomu aj v hlavnom meste majú niektorí ľudia problém nájsť si zamestnanie. „Mám viac ako päťdesiat rokov a napriek absolvovanej hotelovej akadémii mám problém sa zamestnať. Aj keď to nikto otvorene nepovie, podnikatelia radšej zoberú ako recepčnú v hoteli mladú babu a nie mňa. Podobne je to aj s prácou čašníčky a šancu mám jedine ísť upratovať za minimálnu mzdu,“ povedala Eleonóra Vacková z Bratislavy. Hlavné mesto Slovenska ako jeden z najvyspelejších regiónov Európskej únie nemôže ani čerpať eurofondy na podporu zamestnávania ľudí nad 50 rokov. „V tomto sú Bratislavčania znevýhodnení v porovnaní s obyvateľmi z menej rozvinutých regiónov Slovenska,“ uviedla Kusá. Napríklad v Česku niektorí zamestnávatelia so skúsenými päťdesiatnikmi počítajú a posúvajú ich na vhodné miesta.

Pani Jaroslava Burišová z Veľkého Krtíša má 27 rokov a v tomto roku jej končí materská. Odchádzala na ňu ako nezamestnaná. Má stredoškolské vzdelanie a po skončení materskej by rada pracovala ako administratívna sila. Už sa bola pýtať na možnosť zamestnania po ukončení materskej na viacerých miestach. „V štátnej správe voľné miesta nie sú a súkromných spoločností, ktoré by potrebovali človeka ako ja, v tomto regióne niet. Miesto by sa našlo v nejakej fabrike v robotníckej profesii, no za minimálny plat, a to nechcem. Preto budem hľadať ďalej. Za lepšie platenými miestami by bolo treba vycestovať do iných regiónov alebo do zahraničia. Tam však nemôžem, kým dcéra nebude väčšia. Viaceré známe chodia opatrovať ľudí do Rakúska, možno tam časom budem musieť aj ja. Z niečoho žiť treba. Manžel pracuje vo fabrike a domov donesie menej ako 500 eur čistého,“ povedala mladá mamička.

Prácu si už vyše roka hľadá aj 27-ročná Jana z Humenného. Má strednú odbornú školu a hľadá si prácu, kde by zarobila nad 500 eur čistého. „Zatiaľ, kde som sa informovala, ponúkali len minimálnu mzdu. Tak hľadám ďalej,“ zdôraznila. Na východe je veľa ponúk aj na robotnícku prácu do Španielska či Holandska.

Lepšia práca za cenu cestovania

Práve rozdelenie rodín je odvrátenou stranou mince zvýšenej pracovnej mobility. „Otec pracuje ako frézar v Českej republike, mama je opatrovateľka v Rakúsku, sestra barmanka v Londýne a ja študujem anglický jazyk v Bratislave. Celá rodina sa doma zídeme jedine na Vianoce,“ povedala študentka Linda Lacková z obce Čakľov neďaleko Vranova nad Topľou. „Je nereálne predať dom a kúpiť zaň nový v Bratislave. Ten náš predáme možno za 40-tisíc eur, za čo si v Bratislave nekúpime ani jednoizbový byt,“ dodala Lacková. Podľa odborníkov je riešenie v budovaní lacných nájomných bytov zo strany štátu. "Je otázkou, či budú obce s dostatkom pracovných príležitosti ochotné budovať lacné nájomné byty pre nových obyvateľov, keď ich vlastní občania si bývanie museli zabezpečiť sami a rozdelenie rodín je vážny problém zvýšenej pracovnej mobility,“ uviedla Kusá.

Na úrade práce vo Veľkom Krtíši sú dve nástenky s voľnými pracovnými miestami. Jedna obsahuje ponuky zo zahraničia, druhá z okresu Veľký Krtíš. Medzi domácimi voľnými miestami sú s výnimkou voľného miesta lekára či kvalitára kontroly alebo strojného špecialistu väčšinou iba robotnícke profesie. Napríklad šička, zamestnanec v pohostinstve, vodič, opravár poľnohospodárskych strojov, údržbár či predavačka.

zväčšiť Foto: Pravda
nezamestnanosť infografika

Pri vyše 10-percentnej nezamestnanosti je na úradoch práce voľných 23 373 pracovných miest. Odborníci očakávajú šok v podobe príchodu tisícov pracovníkov zo zahraničia pri poklese nezamestnanosti pod 9 až 8 percent. Naštartovaná ekonomika čoraz viac začína narážať na svoje mantinely v zamestnávaní ľudí dlhodobo bez práce. Rozpor nastáva aj medzi očakávaniami študentov opúšťajúcich brány školy a možnosťami pracovného trhu. „Čo sa týka absolventov, medzi najčastejšími inzerovanými pracovnými ponukami, ktoré sú vhodné aj pre absolventov, nájdeme najmä technické pozície z oblasti výroby či informačných technológií, absolventi najviac vyhľadávajú pozície v administratíve. Na pracovnom trhu tak vzniká nepomer medzi ponukami v technickom odvetví a dopytom zo strany uchádzačov,“ priblížila Katarína Klembalová z pracovného portálu Profesia.

Nádejou je duálne školstvo

Riešením problému neobsadených pracovných miest v priemysle je postupné rozbehnutie duálneho školstva. V školskom roku 2016/2017 ponúkne 293 súkromných firiem možnosť praxovať priamo v podniku 2763 žiakom. Umožňovanie praxe žiakom priamo v podnikoch je pre firmy výhodnejšie ako následné zaškoľovanie nezamestnaných. Výrobcu automobilových dielcov spoločnosť Milba vyjde preškolenie nezamestnaného na programátora CNC stroja na 31,5 tisíca eur. Navyše vzdelávanie absolventa školy s netechnickým zameraním trvá rok až dva. Oproti tomu náklady na štvorročnú prax jedného žiaka stoja podnik 6,8 tisíca eur. Z týchto ekonomických dôvodov patrí spoločnosť Milba k priekopníkom duálneho vzdelávania na Slovensku.

Problémom je, že prví žiaci s reálnymi skúsenosťami priamo z výrobných hál podnikov opustia brány škôl až o štyri roky. Podľa firiem okamžitým riešením môže byť zavedenie takzvaných malých výučných listov zabezpečujúcich nezamestnaným polročné vzdelávanie napríklad v oblasti frézovania namiesto kompletného niekoľkoročného vyučenia za obrábača kovov. V zrýchlenej forme vzdelávania nezamestnaných by odpadli predmety ako dejepis, slovenský jazyk, etika a všetko vzdelávanie by bolo sústredené len na prax.

Čoraz viac firiem rieši nedostatok pracovnej sily dovozom ľudí zo zahraničia. „Na prácu vo výrobe už niektoré firmy robia nábory v Bulharsku a v ďalších štátoch. Ďalej IT firmy hľadajú programátorov, vývojárov a ďalších IT špecialistov po celom svete – od Poľska, cez Ukrajinu, Rumunsko až po Blízky východ,“ povedal Jiří Halbrštát, manažér marketingu a náboru Manpower. Pri priemyselnej výrobe nie je také jednoduché zamestnať ľudí z iných štátov ako v IT biznise.

„V IT alebo medzinárodnom zákazníckom servise sa rozdielna národnosť príliš neprejavuje. Tieto firmy majú silné medzinárodné zázemie a komunikuje sa v nich po anglicky, takže treba počítať s drobnými kultúrnymi odlišnosťami a hlavne dobre pripraviť presunutie zamestnancov na Slovensko. Treba zabezpečiť ubytovanie lekárom, ktorí hovoria dobre po anglicky a ďalšiu asistenciu pre hladké zabývanie sa v novom štáte. Vo výrobe je to komplikovanejšie, pretože tam sa tak bežne cudzími jazykmi nehovorí. Ak máte teda bulharskú skupinu robotníkov, treba mať i bulharského tím lídra, ktorý skupinu riadi,“ priblížil Halbrštát. Pri robotníckych profesiách je Slovensko navyše len prestupnou stanicou v snahe dostať sa k lepšie platenej práci v západných krajinách, ako je Nemecko.

Ďalšie nábory vo Volkswagene

Bratislavský závod Volkswagen Slovakia ukončil hrubú stavbu karosárne Porsche Cayenne. „V ďalšom kroku začneme v hale s inštaláciou najmodernejších zváracích technológií a približne pol tisícky robotov,“ uviedol Ralf Sacht, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia. Spustenie výroby najmodernejších karosérií vytvorených na základe spájania ocele a hliníka je naplánované na rok 2017.

„Pracovať tu bude 200 vysokokva­lifikovaných zamestnancov na pracovnú zmenu,“ dodal Sacht. Počet robotov na jednej pracovnej zmene bude dvojnásobne vyšší v porovnaní s ľudskými pracovníkmi. Základný kameň novej karosárne bol položený v apríli 2015. Výrobnú halu s rozlohou 35 700 m2 stavalo 500 robotníkov a ďalších 800 ľudí bude potrebných na inštaláciu robotov.

Volkswagen Slovakia celkovo do spustenia novej karosárne investuje 500 miliónov eur. V hlavnom meste Slovenska sa dnes vyrábajú „len“ karosérie Porsche Cayenne a finálna výroba prebieha v nemeckom meste Lipsku. Po spustení novej karosárne bude komplet celá výroba luxusných SUV automobilov prebiehať iba na Slovensku. (bt)

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #nezamestnanosť #trh práce