Krajiny, ktoré majú v súčasnosti vysoký verejný dlh, by preto podľa neho mali na podporu hospodárskeho rastu skôr robiť štrukturálne reformy vo vzdelávaní, na trhu práce, daňovom systéme či investovať do výskumu a vývoja.
„Toto sú veci, ktoré zabezpečia rast zo strednodobého a dlhodobého hľadiska,“ vyhlásil Gurría na piatkovej tlačovej konferencii v Bratislave po rokovaní s ministrom financií a podpredsedom vlády Petrom Kažimírom. Pôvodne sa mal stretnúť s premiérom Robertom Ficom, ten je však stále v Bruseli na zasadnutí Rady Európskej únie.
Tému možného využitia prostredia nízkych úrokov na financovanie veľkých vládnych projektov otvoril pritom aj premiér Robert Fico na víkendovej programovej konferencii strany Smer-SD. Ako vyhlásil, chce otvoriť diskusiu o možnej investičnej výnimke z ústavnej dlhovej brzdy. Slovensku sa pritom podľa Gurríu darilo v posledných rokoch skombinovať postupnú konsolidáciu verejných financií s hospodárskym rastom a aj dlh krajiny je v porovnaní s ďalšími krajinami OECD výrazne nižší. Preto nejaký priestor na podporu hospodárskeho rastu cez vládne investície vidí. Projekty však podľa neho treba v každej krajine, ktorá si to môže dovoliť, starostlivo vyberať, aby podporovali rast v stredno a dlhodobom horizonte.
„Určite by to ale nemala byť zámienka, aby sa začalo bezhlavo zadlžovať a zvyšovať deficit,“ dodal.
Minister financií Peter Kažimír zase tvrdí, že určitý problém je aj v nastavení pravidiel v rámci eurozóny. Nemecko by napríklad svoj hospodársky rast takýmito investíciami podporiť mohlo, čo by pomohlo aj slovenskej ekonomike, žiadne pravidlo na väčšie „míňanie“ v eurozóne však podľa Kažimíra neexistuje.
Na druhej strane sú pritom súčasťou menovej únie krajiny, ktoré by mali byť reštriktívnejšie, ale pravidlá zase nedodržiavajú. „Výsledkom je orchester, ktorý hrá veľmi falošne,“ myslí si Kažimír. Pravidlá by preto mali byť podľa neho nastavené tak, aby nariaďovali reštriktívnu politiku v krajinách, ktoré to potrebujú a umožňovali investovať štátom, ktoré na to majú priestor.
Gurría na rokovaní s Kažimírom preberali aktuálny ekonomický vývoj na Slovensku, ktorý šéf OECD hodnotí pozitívne. Upozornil však aj na výzvy, ktoré v krajine vidí. Ide najmä o sektor vzdelávania, trh práce, či regionálne rozdiely. Práve pri tejto téme Slovensko dokonca požiadalo OECD o pomoc, aby poskytla odborníkov pri riešení problému regionálnych rozdielov. „Máme veľa skúseností s rozvojom regiónov v OECD. Slovensko nie je jediná krajina, ktorá čelí takýmto problémom,“ hovorí Gurría.