Reportáž: Plagáty vo Švajčiarsku posielajú prisťahovalcov domov

Libanončan Mohamad Mora má 36 rokov, pracuje na ambasáde v Palestíne a pricestoval pred pár dňami do Ženevy na študijný pobyt. Je jedným z mnohých diplomatov, ktorí sem prichádzajú na rôzne školenia či návštevy medzinárodných inštitúcií sídliacich práve vo Švajčiarsku.

20.02.2016 15:00
Mohamad Mora, diplomat, Švajčiarsko
Diplomat Mohamad Mora je prekvapený z toho ako zle sa Švajčiari správajú k prisťahovalcom.
debata (53)

V krajine sa však stretol s tým, že bežní ľudia si od neho držia odstup. „Bol som pripravený na to, že Švajčiari sú odmeraní a majú z cudzincov a migrantov akoby strach, ale prekvapili ma plagáty v uliciach mesta, ktoré hovorili o ich deportácii naspäť domov,“ hovorí Mohamad.

Naráža na plagáty, ktoré aktuálne vyzývajú ľudí na účasť na referende v posledný februárový deň. Ide o referendum, v ktorom Švajčiari budú rozhodovať o sprísnení zákonov pre cudzincov, ktorí spáchajú závažný trestný čin. Ak by táto iniciatíva (Durchsetzung – Initiative) prešla, súdy by mohli ihneď takéhoto cudzinca z krajiny deportovať. Vo Švajčiarsku je referendum, ktoré sa uskutoční už budúcu nedeľu, hlavnou témou posledných mesiacov. Mnohé tamojšie strany a ľudskoprávne organizácie však upozorňujú na diskrimináciu a ľudské práva.

Do Švajčiarska príde každý rok v priemere okolo 80-tisíc cudzincov, prevažne z krajín EÚ. Momentálne z ôsmich miliónov občanov Švajčiarska tvoria cudzinci približne 23 percent – je ich okolo 1,8 milióna. V krajine pracuje aj okolo 9-tisíc Slovákov. „Rozumiem, že krajina chce chrániť svojich občanov, aj ja súhlasím s deportáciou neprispôsobivých prisťahovalcov, ktorí páchajú trestné činy. Mám však pocit, že Švajčiari hádžu všetkých prisťahovalcov do jedného vreca,“ poznamenal Mohamad. Švajčiarsko stále patrí medzi krajiny, kde je na získanie občianstva potrebných 15 rokov pobytu.

Neúčinný zákon

Švajčiari za možnosť deportácie migrantov, ktorí spáchajú trestný čin, hlasovali v referende ešte v roku 2010. S vyhostením cudzincov súhlasilo 28. novembra 2010 približne 52 percent obyvateľov. Po viac ako piatich rokoch sa strana iniciátorov referenda, Švajčiarska strana ľudu (SVP), vrátila k tejto otázke s tým, že úrady v prípade neprispôsobivých migrantov nekonajú. V iniciatíve vyzývajú na „skutočnú deportáciu cudzincov zločincov“. Najsilnejšia švajčiarska politická strana upozorňuje, že vôľa ľudu vyjadrená v novembri 2010 nebola doteraz akceptovaná. Až po rokoch vypracoval federálny parlament zákon, ktorý to má upravovať, no stále ešte nevstúpil do platnosti. V ňom sú však uvádzané aj výnimky, s ktorými Švajčiarska strana ľudu nesúhlasí.

Strana sa zasadzuje aj za to, že je potrebné, vyhostiť aj cudzincov zločincov, ktorí boli odsúdení na tresty nižšie ako tri roky. Proti tejto novej iniciatíve vystúpilo mnoho ľavičiarov, ľudskoprávnych organizácií a svoj nesúhlas prejavilo v petícii aj 160 univerzitných profesorov práva v celej krajine.

Bol som pripravený na to, že Švajčiari sú odmeraní a majú z cudzincov a migrantov akoby strach, ale prekvapili ma plagáty v uliciach mesta, ktoré hovorili o ich deportácii naspäť domov.
Mohamad Mora

Podľa švajčiarskej verejnoprávnej televízie SRF (Schweizer Radio und Fernsehen) by podľa nového zákona vypracovaného na základe výsledkov referenda z roku 2010 bolo v roku 2014 vyhostených takmer 4-tisíc cudzincov s rôznym typom povolenia na pobyt alebo bez neho. Ak by v 2014 už vstúpila do platnosti sprísnená zákonná úprava podľa nového referenda 2016, ich počet by bol trojnásobný, išlo by o viac ako 10-tisíc ľudí, z toho 6-tisíc bez povolenia na pobyt, 2-tisíc s povolením na pobyt¤B (ročným) alebo C (definitívnym), viac ako tisíc žiadateľov o azyl (povolenie N alebo provizórne prijatie F), a okolo 650 s neznámym štatútom a 90 s krátkodobým povolením na pobyt (G alebo L).

Na jednej snímke je v Ženeve a na druhej s...
Mohamad Mora, diplomat, Švajčiarsko Na jednej snímke je v Ženeve a na druhej s priateľmi, ktorí tiež pôsobia vo Švajčiarsku.

Švajčiarsko má po Luxembursku druhý najväčší podiel cudzincov v Európe. Emócie však pred referendom prevládajú nad faktami. Výnimky totiž netvoria väčšinu prisťahovalcov. Až 60 percent z doterajších migrantov prišlo do krajiny za prácou. Zatiaľ čo krátko po otvorení švajčiarskych hraníc boli medzi migrantmi najmä Nemci, po finančnej kríze v roku 2008 to boli predovšetkým obyvatelia z krajín strednej a východnej Európy.

Cudzinci z EÚ s výborným vzdelaním sú pritom nenahra­diteľní pre švajčiarsky farmaceutický, chemický a biotechnologický priemysel – tvoria až 45 percent zamestnancov. Mnohí z únie tam pracujú aj v oblasti cestovného ruchu. Cudzinci pritom znamenajú prínos pre krajinu helvétskeho kríža aj z iného ekonomického pohľadu. Zakladajú v kra­jine približne 40 percent z celkového počtu nových firiem. Napríklad v roku 2013 vytvorili 30-tisíc pracovných miest.

„Poznám tu množstvo kolegov diplomatov, ktorí tu sú už šiesty rok, kolegov na dôležitých postoch v medzinárodných inštitúciách. Rozumiem, že prisťahovalectvo má aj svoju odvrátenú stránku, ale robí sa z toho kovbojka. Kriminalita je v každej krajine, a nedá sa povedať, že ju automaticky páchajú len ľudia zo zahraničia,“ tvrdí Mohamad.

Preč aj za bitku v bare

Ak by federálna švajčiarska vláda prijala zákon na vyhostenie neprispôsobivých migrantov vypracovaný na základe referenda ešte z roku 2010, prisťahovalci by boli posielaní domov za trestné činy ako krádež spojená s vlámaním, napadnutie, sexuálne delikty s mladistvými, obmedzovanie osobnej slobody či únos, pornografia (fyzická či elektronická), nezákonné prekročenie hraníc pri vstupe či výstupe alebo nezákonný pobyt a napomáhanie k nemu, podvodné používanie počítača alebo počítačovej siete, podpaľačstvo, zneužitie dôvery (podvod), rušenie železničnej služby či za obchod s omamnými látkami, píše na svojom blogu Ťažký život cudzinca v sladkom Švajčiarsku na stránke etrend.sk Roman Kanala.

Podľa novej iniciatívy, o ktorej sa bude hlasovať budúcu nedeľu, sa k nim pridáva násilie na úradných osobách, rušenie domovej slobody, škody na majetku, ľahké ublíženie na zdraví, falošné svedectvo, falošná prísaha, falšovanie úradnej listiny, falošný preklad predložený úradom, krivé obvinenie, nezákonný pobyt v zahraničí (napríklad účasť na činoch zločineckých organizácií v Sýrii a Iraku), vlámanie.

Švajčiarska verejnoprávna televízia vo svojej nedávnej reportáži upozornila na množstvo negatív pripravovaného zákona na deportáciu neprispôsobivých prisťahovalcov. Napríklad to, že sudca by v mnohých prípadoch nemal možnosť individuálneho posúdenia prípadu a bol by viazaný právnou normou, čo by viedlo k vyhosteniu i takých ľudí, ktorých trest by bol nižší ako tri roky, mali podmienečný trest alebo dokonca, ktorí by vyviazli len s pokutou, ak by boli Švajčiarmi. Týkal by sa aj cudzincov narodených vo Švajčiarsku.

V jednom aj druhom prípade však platí, že po februári tohto roka sa zákon o cudzincov vo Švajčiarsku sprísni. Ak by bola nová iniciatíva zamietnutá, vstúpi do platnosti zákon pripravený v parlamente. Ten predvída viac zhovievavosti v prípade osôb, ktoré sa narodili a vyrastali vo Švajčiarsku a je menej špecifický ohľadne konkrétnych skutkov, viac berie do úvahy spoločenskú závažnosť.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #Švajčiarsko #prisťahovalci #plagáty #reportáž