Brusel chce pri plyne vyšachovať Rusov

Znížiť závislosť od dodávok plynu z jedného zdroja je jeden z hlavných cieľov Európskej komisie. Rusko dodalo minulý rok do Európy vrátane Turecka, no s výnimkou pobaltských štátov, 158,6 miliardy kubických metrov zemného plynu, čo predstavuje v medziročnom porovnaní o 8,2 percenta viac.

, 18.02.2016 16:00
Maroš Šefcovič Foto: ,
Maroš Šefcovič, podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu.
382

V rámci dodávok do Európy za rok 2015 je však zarátaný aj ruský plyn, ktorý následne reverzom predávajú európski obchodníci na Ukrajinu.

Brusel prijal balíček opatrení, aby sa závislosť znížila a s ňou klesli aj ceny. Plynovody v Európe sa majú viac poprepájať, aby boli na výber viaceré zdroje a štáty mohli pri dodávkach plynu pýtať zľavy. Do EÚ má prúdiť kaspický plyn a tiež plyn v skvapalnenej for­me.

V dokumente sa uvádza, že štáty by sa mali zamerať na znižovanie energetickej náročnosti, zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a tiež na ďalší rozvoj vnútorného trhu s energiou. V návrhu sa tiež spomína zásada solidarity medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť dodávky energie pre domácnosti v prípade, že by takéto dodávky boli ohrozené v dôsledku vážnej krízy.

„Po plynovej kríze z rokov 2006 a 2009, v dôsledku ktorej museli milióny ľudí znášať zimu, sme povedali: ‚Už nikdy viac.’ Stresové testy z roku 2014 však ukázali, že sme stále príliš zraniteľní, pokiaľ ide o výrazné narušenie dodávok plynu. A politické napätie na našich hraniciach je pre nás dôrazným pripomenutím, že tento problém sa nevyrieši sám od seba,“ povedal Miguel Arias Cañete, komisár pre oblasť klímy a energetiky, pri predstavovaní energetického balíčka.

Jednou z možností diverzifikácie zdrojov je preprava skvapalneného zemného plynu a jeho skladovanie prostredníctvom LNG terminálov. Prístup každej členskej krajiny k terminálom by súčasne vyvolal tlak na konkurenciu, čo by malo za následok zúženie cenovej priepasti medzi regiónmi západnej a východnej Európy. Skvapalnený plyn by do Európy mohla dodávať Austrália, Kanada či USA. Do úvahy pripadá aj Nórsko, kde prebieha prieskum nových nálezísk plynu. V blízkej budúcnosti je na pláne aj dokončenie južného plynového koridoru, ktorý by mal v roku 2020 priniesť kaspický plyn po novej trase.

„Pôjde o skutočnú diverzifikáciu do Európy. Tento projekt sa buduje vo veľmi strategickej oblasti, kde sú v geografickej blízkosti nové náleziská vo východnom Stredomorí a sfunkčnené plynové polia Iraku,“ uviedol Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu.

Ďalšie dodávky plynu aj na Slovensko by mohli v budúcnosti prúdiť tiež z Iránu. V prípade, že by sa na plynovod Tanap, ktorý stavia Azerbajdžan s Tureckom, napojil aj Irán, Slovensko by získalo prístup k iránskym zdrojom. Prostredníctvom nadväzujúceho plynovodu Trans-Adriatic Pipeline cez Grécko a Albánsko do južného Talianska by pokračovali dodávky plynu ďalej až do Viedne, ku ktorým by sa neskôr mohlo pridať aj Slovensko. Okrem toho ministerstvo financií nedávno informovalo o možnej energetickej spolupráci s Iránom v oblasti výstavby ekologických ropných zásobníkov. Na veľký návrat Iránu na globálnu energetickú scénu si však podľa Šefčoviča ešte budeme musieť počkať.

„Vzhľadom na to, ako sú tam rozmiestnené ropné a plynové polia, predpokladá sa, že Irán sa skôr vráti na ropný trh a plyn príde na rad neskôr. Dôvodom sú tamojšie ložiská orientované smerom na juh, no my by sme potrebovali plyn do Európy, čo je na sever,“ pokračuje Šefčovič. Šefčovič tiež zdôraznil význam stratégie vykurovania a chladenia budov, na ktoré ide až 75 percent energií v podobe škodlivých fosílnych palív. Navrhovaná stratégia má priniesť väčšiu energetickú účinnosť, keďže až 50 percent energií v EÚ spotrebujú práve budovy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
382 debata chyba
Viac na túto tému: #závislosť #cena plynu #dodávky plynu