Najväčší producent ropy Rusko a druhá najmocnejšia ropná krajina Saudská Arábia, ktorá stojí na čele Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), pristúpili v utorok k spoločnému zmrazeniu produkcie ropy na úrovne z januára minulého roka po tom, čo krajiny museli v poslednom čase pre výpadky v rozpočtoch siahať na svoje štátne rezervy.
Cena ropy Brent včera po oznámení dohody vystrelila prudko nahor, a to až o šesť percent, na viac ako 35 dolárov za barel. K dohode okrem Ruska a Saudskej Arábie pristúpila aj Venezuela a Katar. Neskôr však opäť klesla k úrovni pod 34 dolárov za barel, pretože skúsenosti z minulosti hovoria o tom, že krajiny nakoniec dohody veľmi nedodržiavali. Kľúčové takisto bude aj to, či k dohode pristúpia aj ďalšie krajiny OPEC. To zatiaľ nie je vôbec isté. Napríklad Irán po uvoľnení sankcií vo veľkom plánuje vyvážať ropu.
Boj o trhový podiel doteraz vyhovoval slovenskej ekonomike aj motoristom, pretože cena benzínu a nafty v posledných mesiacoch klesala. Ropa v posledných dňoch zdražela v očakávaní historickej dohody o poklese ťažby. „Priemerné ceny pohonných hmôt na Slovensku v týždni od 8.¤februára vzrástli. Benzín zdražel o 0,023 eura na 1,164 eura za liter. Cena nafty sa zvýšila o 0,022 eura na 0,955 eura za liter,“ hovorí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
V súčasnosti OPEC pritom stále ťaží zhruba o 1,5 až 2 milióny barelov (1 barel =159 litrov) denne viac, ako stanovujú jeho produkčné kvóty, a prebytky budú aj po znížení celkovej produkcie. „Dôvodom je predovšetkým rýchle obnovovanie exportu z Iránu, ktorý už vo svojich prístavoch pumpuje ropu do tankerov smerujúcich do Európy. Produkcia mimo kartelu OPEC sa v januári znížila o 0,5 milióna barelov ropy denne. Naopak, OPEC zvýšil svoju produkciu o 280-tisíc na 32,63 milióna,“ povedal Tomčiak.
Ak by došlo k reálnemu zmrazeniu produkcie na úrovne z januára minulého roka, v prípade Saudskej Arábie a zvyšku kartelu OPEC by to bolo zhruba 30,4 milióna barelov ropy denne a v prípade Ruska okolo 10,8 milióna barelov. Zvyšné krajiny mimo OPEC vtedy produkovali okolo 57 miliónov barelov čierneho zlata denne.
Členské a nečlenské krajiny OPEC naposledy spolupracovali na riešení problému nízkych cien ropy pred 15 rokmi. Odvtedy však Rusko opakovane nereagovalo, až doteraz, na výzvy na spoločný postup, dokonca zvýšilo svoju produkciu o 70 percent. Rusi však začali meniť svoju politiku po tom, čo v januári tohto roka cena ropy klesla pod 30 dolárov za barel, čo je oveľa menej, ako Rusko potrebuje kvôli vyrovnanému rozpočtu pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konajú v tomto roku.
Podľa analytika spoločnosti BH Security Petra Hlinomaza je utorňajšia dohoda ropných mocností stále neistá. „Myslím, že je to zatiaľ pozičná hra. Je to prejav rastúceho tlaku a všeobecnej nervozity medzi producentmi. Finančné trhy to, samozrejme, vítajú, pretože ide o náznak toho, že sa môže blížiť nejaká katarzia. Zatiaľ by som však nepovedal, že sa ťažba ropy nejakým spôsobom obmedzí,“ povedal pre agentúru Reuters Hlinomaz.
Vyššie ceny ropy by navyše vrátili do hry amerických producentov bridlicovej ropy, pre ktorých sú prijateľné ceny niekde okolo 60–65 dolárov za barel. A proti nim dlhodobo bojuje práve Saudská Arábia. Krajina momentálne ťaží ropu blízko svojich historických maxím z 80. rokov. Saudská Arábia uviedla, že v tomto roku očakáva rozpočtový deficit 87 miliárd dolárov (13,3 percenta z HDP). Pokiaľ by bola cena ropy napríklad 80 dolárov za barel, tržby krajín OPEC vrátane Saudskej Arábie by vzrástli takmer o polovicu. Analytici však očakávajú, že tento rok by sa mala cena ropy dostať k stabilnej úrovni okolo 40 až 50 dolárov za barel.