Namiesto už takmer tradičného uťahovania opaskov pred politikmi konečne stojí otázka, ako rozumne minúť voľné finančné zdroje. Ministerstvo financií v pondelok oznámilo, že za roky 2015 a 2016 do štátnej kasy pritečie na daniach dodatočných takmer 900 miliónov eur. Ide o výsledok lepšej kondície ekonomiky a odhaľovania daňových únikov.
Nová vláda si bude môcť vybrať, či zníži niektoré dane či odvody. Bude viac investovať napríklad do ciest. Alebo sa zameria na znižovanie dlhu. Najväčšie problémy Slovákov sú pritom dlhodobo jasné. Sú nimi vysoká nezamestnanosť a slabo platená práca.
Smer proti chudobe plánuje bojovať zvyšovaním minimálnej mzdy a znižovaním odvodov pre ľudí s nízkymi a so strednými príjmami.
Ekonomickou vlajkovou loďou pravice je návrat rovnej dane z príjmov. Ak by sa politici rozhodli neminúť dodatočné príjmy a nechali štát bežať v zabehnutých koľajach, Slovensko už v roku 2018 po prvý raz v histórii dosiahlo vyrovnaný rozpočet. Za rok 2015 deficit zrejme dosiahne úroveň 2,5 percenta výkonu ekonomiky.
Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií očakáva, že v rokoch 2016 až 2018 bude súhrnný výber daní a odvodov oproti roku 2015 vyšší o takmer päť miliárd eur. „Naše ciele sú zvýšiť minimálnu mzdu v rozmedzí rokov 2016 až 2020 zo súčasných 405 na 500 eur za mesiac. Ďalej zvýšenie odvodovej úľavy pre ľudí s nízkymi príjmami a rozšírenie okruhu potravín s nižšou 10-percentnou daňou z pridanej hodnoty,“ povedal premiér Robert Fico. Všetky strany podporujú daňové úľavy pre menej rozvinuté regióny Slovenska. Najväčšie opozičné strany tvrdia, že rovná daň z príjmov by bola spravodlivejšia ako sociálne balíky Smeru. Všetky strany sa zasadzujú o vyššie platy vo verejnej správe, zvlášť sa spomínajú učitelia a zdravotníci. Odborári zase tvrdia, že štát by pri lepšej rozpočtovej kondícii mal podporovať postupné skrátenie pracovného týždňa na štyri dni.
Pravica plánuje podporiť ekonomiku návratom k rovnej dani, ktorá by prvý rok vlády štartovala na úrovni 19 percent a pred koncom volebného obdobia klesla možno až na 15 percent. V súčasnosti je daň z príjmu podnikateľov na úrovni 22 percent a zníženie na 15 percent by podľa Inštitútu finančnej politiky urobilo v štátnej kase dieru okolo jednej miliardy eur. Napriek tomu chcú pravicové strany popri znižovaní daní zvládnuť aj nižšiu DPH na všetky potraviny, zvyšovanie platov štátnych zamestnancov, budovanie diaľnic či obnovu škôl a nemocníc. Pritom len dlhy samotných nemocníc sa šplhajú k 500 miliónom eur.
„Je v podstate nenaplneným snom, že znižovanie daní bohatým povedie k ekonomickému rozmachu Slovenska a zvyšovaniu životnej úrovne. Aj pravicoví politici sa hlásia k zvyšovaniu platov učiteľov, zdravotníckych pracovníkov, ale z čoho to chcú zaplatiť, ak znížia daň z príjmu na 15 percent? Pritom malé platy tú majú aj sociálni pracovníci starajúci sa o starých ľudí, ktorí, ak si chcú slušne zarobiť, odídu radšej do zahraničia,“ povedala sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. „Rovná daň povedie k znižovaniu bezplatných služieb štátu a v minulosti bola sprevádzaná snahami o spoplatnenie vysokého školstva a niektorých zdravotníckych služieb. Ak by k tomu naozaj prišlo, bude to znamenať zhoršenie životnej úrovne veľkého množstva ľudí,“ dodala Kusá.
Scenárov zlých dosahov rovnej dane na ľudí je viacero. Rovná daň totiž nikdy nebola rovná, ale chudobní ľudia platia menej pre rôzne daňové výnimky ako nezdaniteľné minimum, odpočítateľná položka na manželku či dieťa a ich efektívna daňová sadzba je okolo 10 až 11 percent.
„Rovná daň pomôže hlavne lepšie zarábajúcim ľuďom a aj mne osobne by pomohla. Chudobní ľudia na nej však veľa nezískajú a môžu aj stratiť, ak by im boli zrušené daňové výnimky, a jednoznačne pomôže firmám. Z tohto pohľadu je pre ekonomiku vyslovene škodlivá,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Peniaze stratené v štátnom rozpočte z dôvodu zníženia dane z príjmu musí štát vybrať buď zvýšením spotrebných daní, alebo znížením bezplatných služieb. „Môžeme len tipovať, či by prišlo k okresaniu sociálnych dávok, prípadne bezplatných služieb ako vysoké školstvo, alebo zvyšovaniu spotrebných daní,“ uviedol Baláž.
Pravica počas zavádzania rovnej dane išla cestou zvyšovania DPH. Počas vlády Mikuláša Dzurindu prišlo v roku 2004 k zavedeniu rovnej dane, ktorá vtedajšie dve sadzby DPH na úrovni 14 a 20 percent nahradila jednou 19-percentnou sadzbou. Zároveň sa zaviedla aj rovná 19-percentná daň z príjmu, ktorá podľa vtedajšej vlády na makroúrovni mala zahraničné firmy motivovať k investovaniu na Slovensku a bežných ľudí k vyšším zárobkom. „Veľké firmy si aj tak vybavia daňové prázdniny a je im jedno, či na Slovensku platí 5-percentná alebo 80-percentná daň z príjmu,“ uviedol Baláž. Podľa ekonóma má štátna podpora zmysel v prípade investícií prinášajúcich nové pracovné miesta a technológie, ako sa stalo v prípade vybudovania automobilového závodu Jaguar Land Rover pri Nitre.
Pravica aj ľavica sa zhodujú v pokračovaní boja proti daňovým únikom. Pre rok 2016 získalo Slovensko oproti rozpočtovým plánom navyše 410 miliónov eur. „To znamená, že zdravotné poisťovne dostanú oproti pôvodným plánom v tomto roku navyše 32 miliónov eur z takzvaných odvodov ekonomicky aktívnych obyvateľov,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Tieto peniaze dávajú podľa ministra dostatočnú záruku splnenia naplánovaného zvyšovania platov zdravotných sestier o 55 miliónov eur.
„Sociálnej poisťovni narastú príjmy o 130 miliónov eur. Ďalej o 110 miliónov eur si prilepšia samosprávy, teda mestá, obce a župy,“ pokračoval Kažimír. Na rozdiel od minulých rokov sa vraj ľudia konečne nemusia obávať šetrenia na základných službách ako osvetlenie, úprava mestskej zelene a viac peňazí z podielových daní naštartuje aj rozvojové projekty. „Zvyšných 140 miliónov eur bude uložených v rezerve na významné investície a kľúčovo pôjdu na podporu investície Jaguar Land Rover,“ dodal Kažimír.
Vybudovanie štvrtého automobilového závodu pri meste Nitra prinesie do štátnej kasy v rozmedzí rokov 2016 až 2019 viac ako 220 miliónov eur. Následné spustenie výroby automobilky Jaguar Land Rover prinesie do pokladníc štátu, miest a obcí každý rok okolo 260 miliónov eur. Automobilka totiž na Slovensko donesie aj firmy dodávajúce dielce na výrobu automobilov, vďaka čomu postupne vznikne spolu až 14-tisíc nových pracovných miest. Na Slovensku pritom už dnes až 80-tisíc pracovných miest funguje vďaka bratislavskému závodu Volkswagen Slovakia, trnavskému PSA Peugeot Citroën, žilinskej Kii a ich dodávateľom.
Otázky a odpovede
Prečo sa zlepšuje výber daní?
Za minulý rok štát vybral na daniach a odvodoch oproti poslednej prognóze viac o 489 miliónov eur. Asi z jednej tretiny išlo o dôsledok silnejšieho rastu ekonomiky SR vďaka ekonomickému zotaveniu v eurozóne pod vplyvom tlačenia peňazí, lacných pôžičiek a lacnej ropy. Z dvoch tretín viac daní prišlo vďaka boju proti daňovým únikom. Pomohli opatrenia proti karuselovým podvodom s daňou z pridanej hodnoty a činnosť tímu daňovej kobry. Okrem toho štát aj vlani ťažil z vyššieho výberu daní v dôsledku rastu daní, ku ktorému došlo v minulosti. Ide o vyššie dane z príjmov pre bohatších ľudí a firmy, či v dôsledku zavedenia daňových licencií. Naopak, príjmy štátu z odvodov vlani klesli po tom, čo sa znížili zdravotné odvody a zvýšili čisté platy pre ľudí s nízkymi a so strednými príjmami.
Je možné dane znížiť?
Lepší výber daní dáva za určitých okolností priestor na zníženie sadzieb. Minister financií Peter Kažimír (Smer) a podobne aj časť opozície však hovoria, že prioritou je nulový deficit verejných financií, ktorý je možné dosiahnuť v roku 2018. Premiér Robert Fico dávnejšie spomenul, že za nulovým deficitom vláda nepôjde za každú cenu. Vláda prijala sociálne balíčky, ktoré zvýšili výdavky rozpočtu, ale na druhej strane prispeli k poklesu nezamestnanosti. Ak sa plán na nulový deficit nezmení a štát nezíska dodatočné zdroje, priestor na pokles daní by nevznikol. V prípade, že by nová vláda ďalšie roky „len“ udržovala deficit (2,5 percenta HDP za rok 2015), mohla by do roku 2018 minúť oproti roku 2015 navyše asi 5 miliárd eur. Časť z týchto zdrojov pôjde na pravidelné zvyšovanie rôznych sociálnych dávok či platov vo verejnej správe, časť by však mohla ísť aj na ďalšie verejné investície, spolufinancovanie väčších objemov eurofondov, ale aj pokles daní.
Aké dane by mohli klesnúť?
Všetko závisí od toho, kto bude v novej vláde po voľbách 5. marca. Smer chce pokračovať v znižovaní odvodov a raste čistých miezd pre ľudí s nižšími a so strednými príjmami. Zároveň chce rozširovať okruh potravín s 10-percentnou DPH. Ide o zmeny, ktoré by pomohli skôr nízkopríjmovým skupinám a čiastočne by reagovali na zvyšujúcu sa príjmovú nerovnosť medzi bohatými a chudobnými. Opozícia sľubuje návrat rovnej dane z príjmu. V minulosti bola rovná daň 19 percent, Smer ju v prípade firiem zvýšil na 23 percent a neskôr znížil na 22 percent. V prípade fyzických osôb je daň teraz 19 percent, ale pre bohatších je sadzba 25 percent, a to z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy životného minima. Rovná daň platila aj pre DPH, ale Radičovej vláda sadzbu zvýšila z 19 na 20 percent.
Je dobré lepší výber daní využiť na znižovanie deficitu?
Deficit verejných financií, teda rozdiel medzi vyššími výdavkami a nižšími príjmami, sa počíta do verejného dlhu pre budúce generácie. Dlh Slovenska v roku 2013 siahal k 55 percentám ročného výkonu celej ekonomiky. V rámci ústavnej dlhovej brzdy musela vláda viazať výdavky a prijať opatrenia na pokles dlhu, ktorého výška sa vlani zrejme znížila pod 53 percent HDP. Dlhová brzda zabraňuje väčšiemu zadlžovaniu, ale v súčasnosti, keď si štát v čase tlačenia peňazí v eurozóne môže požičiavať za nulové úroky, limituje verejné investície napríklad do ciest. Nízky dlh na druhej strane tlačí dole úroky, za ktoré sú investori ochotní Slovensku požičať. Smer chce dlhovú brzdu uvoľniť a viac investovať či konsolidovať verejný dlh cez súčasné nízke úroky, opozícia je proti. Ústavnú väčšinu súčasná vláda v parlamente nemá.
(mar)