Palčák: Za naplánované diaľnice treba zaplatiť ešte 16 miliárd eur

Obyvatelia Slovenska stále čakajú na diaľničné prepojenie svojich dvoch najväčších miest. Dostavba diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc je reálna po roku 2020. "Už nestanovujme žiadny pevný termín, ale čo najskôr ukončime výstavbu chýbajúcich úsekov. Chvalabohu sme sa dostali do štádia, že v súčasnom období sme nabrali rýchlejšie tempo," hovorí Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

15.02.2016 12:00
Ľubomír Palčák Foto: ,
O trasovaní D1 v úseku Turany - Hubová rozhodnú politici a budú za to niesť zodpovednosť.
debata (31)

Čo by malo byť najväčšou prioritou budúcej vlády vo výstavbe diaľnic?

Myslím si, že z pohľadu priorít vládne už naprieč politickým spektrom zhoda. Prioritou by malo byť dokončenie D1 najmä po Košice. Z dopravného pohľadu je určite dôležité dokončiť D3 a budovať R2 okolo Zvolena. Malo by sa určite pokračovať aj v modernizácii ciest prvej triedy. Veľmi dobré by bolo, ak by sa pokročilo aj v R3 (od Trstenej po Šahy) a R4 na východe.

Kedy bude hotová diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami? Naposledy sme počuli termín 2019, ktorý však už neplatí.

Odkedy som ja aktívne vo funkcii, bolo tu už veľa termínov. Mali sme rok 2000, 2005, 2010, naposledy sa hovorilo o roku 2019. Pozerám sa na to tak, že už nestanovujme žiadny pevný termín, ale čo najskôr ukončime výstavbu chýbajúcich úsekov. Chvalabohu sme sa dostali do štádia, že v súčasnom období sme nabrali rýchlejšie tempo a na diaľnici D1 do Košíc chýba už len zopár úsekov. Podstatné je, kedy budú tieto úseky hotové. Jeden z nich je D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala, kde zatiaľ ide všetko podľa plánu a ak sa nič nestane, tak tento úsek bude hotový v roku 2019. Ďalej nám chýba obchvat Prešova, tam beží súťaž. Mal by sa začať stavať v tomto roku. Hotový by mal byť o tri roky. Veľmi ťažko povedať, kedy sa začne stavať na úseku Turany – Hubová, kde boli v minulosti geologické problémy. Teraz sa vyhodnocujú závery geologického prieskumu. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by v blízkej dobe mala stanoviť konečný variant trasovania a dúfam, že v tomto roku by sa mohla spustiť súťaž. Dávam tu ešte otáznik. V minulosti tu boli aj environmentálne problémy. Dôležité je, kedy sa začne. Doba výstavby tohto úseku je tri roky. Neviem teda povedať presný termín, ale bude to určite niekedy po roku 2020.

Zvyšuje sa tempo výstavby?

Problém je práve v tom, že v tempe od vzniku SR máme dosť veľké výkyvy. Silnejšie obdobie bolo od roku 1996 do roku 2000, kde sme mali priemerné ročné tempo výstavby približne 22 kilometrov ročne. Úplne najvyššie tempo sme dosiahli v rokoch 2011 až 2015, keď sme priemerne ročne odovzdali takmer 30 kilometrov diaľnic, a konkrétne v minulom roku to bolo 57 km. Najvyššiu rozostavanosť sme mali v roku 2010, keď to bolo približne 136 kilometrov. Nasledujúce roky boli slabšie. V súčasnosti sme opäť na úrovni 138 kilometrov rozostavaných diaľnic.

Čo nastane po vyčerpaní nových eurofondov?

V roku 2022 po dočerpaní eurofondov by sme sa vo výstavbe diaľnic mali dostať zhruba na 83 percent zo 705 plánovaných kilometrov. V rýchlostných komunikáciách, bohužiaľ, len na 24 percent z necelých 1¤200 plánovaných kilometrov. Z plánu nám teda ostane po roku 2022 vybudovať ešte takmer tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Bude to na politikoch, buď sa tempo prispôsobí existujúcim finančným zdrojom, alebo sa budú hľadať nové zdroje.

Koľko peňazí nám chýba na diaľnice?

Nemôžeme tvrdiť, že D4/R7 vyrieši úplne dopravný problém v Bratislave.

Ak zoberieme do úvahy doterajšie možnosti štátneho rozpočtu a nové programové obdobie na čerpanie eurofondov, tak na prioritné úseky do roku 2022 nám chýba zhruba šesť miliárd eur. Na výstavbu ďalších úsekov, tak ako sú naplánované, teda od D1 (z Bratislavy po hranicu s Ukrajinou) po D4 (obchvat Bratislavy) a od R1 (chýbajúci úsek z Banskej Bystrice po Ružomberok) po R8 (z Nitry do Bánoviec nad Bebravou), nám chýba ďalších približne 10 miliárd. Spolu teda 16 miliárd eur. Je to obrovská výzva pre budúce vlády.

Na úseku D1 Turany – Hubová je v hre niekoľko možných trás. Ani jedna nie je ideálna. Ktorá sa zatiaľ javí ako najpravdepodob­nejšia?

Áno, sú rôzne názory a preto sa aj teraz robil dôsledný geologický prieskum. Nie je úplne jednoznačný názor na najvhodnejšie trasovanie. Výsledné rozhodnutie bude na politikoch, ktorí na základe odborných vstupov budú musieť prijať rozhodnutie, za ktoré ponesú zodpovednosť. Myslím si, že na to budú mať dostatok kvalitných vstupných údajov a rozhodnú sa správne.

Úsek D1 Turany – Hubová nie je zahrnutý v novom programovom období na čerpanie eurofondov. Ako sa bude financovať?

Najprv musíme poznať technické riešenie tohto úseku. Predtým, ako sa však vypíše súťaž, by malo byť známe financovanie projektu. Vláda bude musieť nájsť finančné zdroje.

Ďalší problémom je aktuálne tunel Čebrať pri Ružomberku na trase D1 Hubová – Ivachnová. Kvôli hroziacemu zosuvu výstavba tunela stojí a je možné, že sa bude meniť trasovanie. Je už známe, čo bude s tunelom?

Podľa mojich informácií sa tam objavili určité geologické problémy, ktoré pri súťaži a zadávaní neboli známe. NDS ich vyhodnocuje. Pravdepodobne sa asi bude musieť trochu upravovať trasovanie. Výhoda je v tom, že úsek už má svojho staviteľa. V rámci existujúcej zmluvy bude musieť pravdepodobne dôjsť k zmene zadania. Predpokladám, že to bude mať dosah aj na cenu stavby. Už dnes však vieme, že nebude dodržaný termín výstavby, ako je daný.

Cesta I/18 popod Strečno je dlhodobo vyťažená a aktuálne sa k intenzite premávky pridáva aj nestabilné skalné bralo. Ide výstavba tunela Višňové podľa plánu?

Je škoda, že sa prechádzajúcim vládam nepodarilo skôr začať výstavbu tohto úseku. Dnes ide výstavba podľa plánu. Ak sa nič nestane, dokončenie celého úseku by malo byť v roku 2019. Všetci na to túžobne čakáme, lebo vidíme, že už včera bolo neskoro. Cesta I/18, ktorá ide popod Strečno, je, po odmyslení Bratislavy, najvyťaženejšia cesta prvej triedy. Priemerné denné intenzity premávky sa blížia k 30-tisíc vozidlám. V špičkách je to aj viac. Pre nestabilnú skalu vzniká na tejto ceste veľmi vážny bezpečnostný problém. A len dúfam, že sa tam nič vážne nestane.

V posledných týždňoch je na Slovensku skloňovanou témou bratislavský nultý obchvat D4/R7, ktorý chce vláda začať stavať už na jar tohto roka. Objavujú sa hlasy, že obchvat nie je potrebný. Pomôže Bratislave nová diaľnica?

Osobne si myslím, že veľmi pomôže. Výstavba diaľnic má aj svoj politický rozmer, pretože je financovaná z verejných zdrojov. Ja mám však niekedy pocit, že politické debaty prevyšujú nad tými odbornými, a to ma veľmi mrzí. Potom je niekedy ťažké reagovať na všetky argumenty. Práve z odborného pohľadu som presvedčený o tom, že Bratislava potrebuje rýchlostnú cestu R7 a diaľnicu D4. V okolí Bratislavy sú dosahované najvyššie intenzity. Cez Prístavný most za deň prejde približne 100-tisíc vozidiel. Kapacitne ho nie je možné rozšíriť. Tranzit v súčasnosti predstavuje z celej dopravy približne 15 percent. Na druhej strane nemôžeme tvrdiť, že D4/R7 vyrieši úplne dopravný problém v Bratislave. To ani nikdy nikto netvrdil. Rýchlostná cesta R7 umožní vstup do Bratislavy z juhovýchodu a diaľnica D4 následne pomôže distribuovať dopravu. Po spustení sa nám doprava v Bratislave odľahčí približne o 15 percent osobných vozidiel a až o 50 percent nákladných vozidiel. Po niekoľkých rokoch odľahčenie osobnej dopravy stúpne až na 25 percent. Po spustení bude po obchvate jazdiť 43– až 45-tisíc vozidiel. Sú to čísla, ktoré veľmi odľahčia Bratislavu. Navyše D4 a R7 nám pomôžu pri sieťovom riadení dopravy. Získame viacej vstupov do Bratislavy a keď sa hocikde stane dopravná nehoda, vieme sa vyhnúť kolapsu dopravy jej odklonením. Prístavný most je navyše aj dnes už v kritickom stave. Jeho dôležitosť však nezanikne ani po vybudovaní obchvatu. V meste máme veľký podiel zdrojovej dopravy. Ak budeme musieť urobiť nejaký technický zásah na Prístavnom moste, neviem si predstaviť, aby sme ho urobili skôr, ako budeme mať vybudovaný nultý obchvat.

Objavili sa hlasy, že by sa mala postaviť len rýchlostná cesta R7 v úseku Holice – Bratislava, Prievoz. Pomohlo by takéto riešenie?

Prínosy rýchlostnej cesty R7 bez diaľnice D4 radikálne klesajú. Mali by sme síce prínos pri vstupe z juhovýchodnej strany, ale pri napojení na existujúcu D1 by bol problém. Napojenie R7 na D4 v križovatke Ketelec nám pomôže lepšie distribuovať dopravu. Veľa vodičov sa rozhodne ísť radšej po kilometrovo dlhšej trase, aby ušetrili čas. Takéto správanie vychádza zo skúseností, ktoré potvrdzujú, že minimum vodičov je ochotných stáť v zápchach. Som presvedčený, že obchvat bude využívaný ešte viac, ako hovoria naše dopravné modely.

Je forma financovania obchvatu Bratislavy formou PPP najvhodnejšia?

Okrem eurofondov, ktoré v tomto prípade nie je možné použiť, je najlacnejšia forma výstavby zo štátneho rozpočtu. Neviem si však predstaviť, ako by sme si mohli dovoliť financovať túto stavbu v súčasnom období zo štátneho rozpočtu. PPP projekty sú odskúšané vo svete. V súčasnej dobe sa dokončili práce na všetkých dôležitých dokumentoch, veľmi kvitujem, že tieto sú postupne zverejňované pre širokú verejnosť. Ja to vidím tak, že sa potvrdí výhodnosť financovania formou PPP. Navyše súťaž vygenerovala výbornú cenu. Myslím si, že odsúvať výstavbu tohto obchvatu o niekoľko rokov by bolo veľmi zlé a napáchalo by sa viac škody. Samozrejme, na konci je politické rozhodnutie, vláda bude musieť rozhodnúť.

V súčasnosti prebieha príprava aj ďalších úsekov D4 vrátane tunela. Môže to však trvať dlho.

Nebude v bratislavskom obchvate chýbať tunel Karpaty?

On bude chýbať len v tejto fáze. Nemám úplné informácie, no v súčasnosti prebieha príprava aj ďalších úsekov D4 vrátane daného tunela. Môže to však trvať dlho. Ale, samozrejme, úplný efekt obchvatu D4 nastane až po tom, čo sa postaví celý obchvat.

Pri ceste z východu na západ a naopak majú ľudia možnosť obísť úsek pod Strečnom po rýchlostnej ceste R1 cez Banskú Bystricu. Využívajú túto možnosť?

Chvalabohu, že máme vybudovanú rýchlostnú cestu R1. Tranzitu medzi Bratislavou a Košicami to určite pomáha. Na číslach vidieť, že vodiči využívajú tento južný variant a pokračujú potom cez Donovaly alebo Čertovicu. Prípadne, ak idú do južných častí východného Slovenska, pokračujú juhom. R1 určite pomohla a vďaka bohu za ňu.

Poznáme už trasu pokračovania rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice smerom na sever? V minulosti bola v hre trasa popod Donovaly alebo Šturec.

V súčasnosti sú v danej oblasti rôzne stupne prípravy čo sa týka trasovania, a nie je jasné ani financovanie. Musíme vychádzať z toho, aby sme zachovali dopravnú obslužnosť, a z toho, kadiaľ nám chodí najviac áut. Slovensko je navyše súčasťou medzinárodných koridorov a z toho dôvodu musíme toto rešpektovať.

Vodiči jazdiaci od Žiliny smerom na Česko alebo Poľsko očakávajú výstavbu diaľnice D3. V akom je štádiu?

V minulosti sme mali dosť problém presvedčiť Európsku komisiu, aby na D3 dala financie. Nakoniec sa to aj zásluhou ministerstva dopravy podarilo. Denná intenzita v tomto úseku rastie nad 20-tisíc vozidiel. Narastá aj kamiónová doprava. Z hľadiska bezpečnosti je tam situácia zlá. Úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, ktorý má byť dokončený na budúci rok, Žiline zabezpečí, že denne do mesta nevojde 10-tisíc vozidiel. Bude to pre mesto obrovská pomoc. Problém však ostane pri Kysuckom Novom Meste. V súčasnosti nie je definitívne rozhodnutie o trasovaní Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto. Kompletnú D3 však potrebujeme čo najskôr. Bude to závisieť od toho, či sa nájde dostatok finančných zdrojov. To však bude otázka pre ďalšiu vládu.

Prečo Európska komisia nechcela poskytnúť financie na D3?

Komisia mala dojem, že intenzita dopravy v danej oblasti nie je dostatočná. Pre danú inštitúciu je dôležité, či budú jej finančné prostriedky vynaložené efektívne. V komisii nemali dostatok relevantných informácií. Zástupcovia komisie dosť potrápili všetkých kompetentných. Robili sa štúdie, merania a nakoniec sa presvedčili, že je to úsek, kde investovanie do infraštruktúry prinesie z pohľadu Slovenska veľký efekt.

Ľudia žijúci na južnom Slovensku sa často sťažujú, že im chýba diaľnica. Kedy je reálne, aby bol rýchlostnou cestou R2 spojený Zvolen s Košicami?

Reálne to je. Ťažko povedať kedy. Úplne chápem obyvateľov tejto časti Slovenska. Myslím si, že na R2 sa budú najprv riešiť kritické miesta, kde už sú dopravné problémy. Európska únia navyše už má čím ďalej, tým menší záujem podporovať dlhé líniové stavby. Skôr chce podporiť konkrétny dopravný problém v podobe napríklad obchvatu mesta. Verím, že aj R2 v budúcnosti vznikne v plnom profile.

Potrebujeme vôbec všetky plánované diaľnice a rýchlostné cesty?

Všetky naplánované diaľnice a rýchlostné cesty predstavujú akúsi sieť, ktorá by tu v dlhodobom horizonte mala byť. Diaľnice sú veľmi dôležité a je po nich vysoký dopyt kvôli rozvoju regiónov. Na druhej strane ide o finančne náročné diela. Samozrejme, dnes nebudeme investovať do infraštruktúry, kde sú dopravné výkony malé a zvládajú ich cesty nižšej kategórie.

Veľa ľudí na východe Slovenska odmieta výstavbu bratislavského obchvatu. Hlavné mesto už diaľnicu má a na východe je takýchto komunikácií málo. Ako majú títo obyvatelia vnímať ďalších 59,1 kilometra diaľnic pri Bratislave?

Každá diaľnica má okrem celoslovenského aj výrazný regionálny význam. Z odborného hľadiska je D4/R7 prioritou, no životy ľudí na východnom Slovensku vôbec nerieši. V tejto oblasti musia hľadať kompromis politici. Sú to spojené nádoby. Pre rozvoj východu musí isť časť zdrojov aj tam. Preto ak teraz polemizujeme, či nestavať D4/R7 zo štátnych zdrojov, ak by sa našli v štátnom rozpočte, radšej by som ich dal na výstavbu rýchlostnej cesty R4.

Cesty D3 a R4 sú porovnateľné. Obe idú od krajského mesta smerom na sever. V prípade D3 od Žiliny po hranicu s Poľskom a pri R4 od poľskej hranice pri Duklianskom priesmyku k Prešovu a ďalej na hranicu s Maďarskom. Napriek tomu sa zdá, že väčší dôraz sa kladie na výstavbu D3. V čom je dôležitejšia ako R4 na východe Slovenska?

Z pohľadu tam žijúcich ľudí je R4 určite dôležitejšia. Robili sme však merania a intenzita dopravy na cestách v koridore oboch ciest je neporovnateľná. Pri D3 je oveľa vyššia. Štát ide tam, kde sú najväčšie priority. Na niektorých úsekoch by sme na východe Slovenska asi ani Európsku úniu nepresvedčili, aby nám dala finančné prostriedky. Na niektoré úseky budeme musieť nájsť peniaze v štátnom rozpočte.

Ste dlhoročným dopravným expertom. Máte ambíciu stať sa ministrom dopravy?

Takúto ambíciu nemám. Priznám sa, že v minulosti som dostal rôzne ponuky. Ja som však spokojný tam, kde som. Mám približne 70 zamestnancov, ktorých si veľmi vážim, a teším sa z našich výsledkov. Máme 62-ročnú históriu a sme etablovaní doma aj v zahraničí. Skôr mi vyhovuje táto pozícia. Je pre nás cťou spolupracovať so všetkými ministrami dopravy, ktorí prídu.

Ľubomír Palčák

sa narodil 18. 2. 1964 v Humennom. Po skončení Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline nastúpil v roku 1986 do Výskumného ústavu dopravného, kde pracuje dodnes. Od roku 2003 je vo funkcii generálneho riaditeľa spoločnosti a od roku 2014 je zároveň predsedom predstavenstva. Podieľal sa na spracovaní viacerých koncepčných a strategických materiálov pre rezort dopravy. V minulosti pôsobil aj ako člen Rady vlády SR pre výskum a vývoj a v odborných orgánoch Agentúry na podporu vedy a výskumu v pôsobnosti ministerstva školstva.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #ľubomír palčák #výstavba diaľnic