Dočerpávaním eurofondov podporené slovenské hospodárstvo dokázalo zvládnuť čínsky akciový masaker, emisnú kauzu Volkswagenu aj koncoročné prepady významných európskych a amerických akciových indexov. Ekonomiku podporuje aj väčšia ochota Slovákov míňať peniaze.
Trh silný finiš slovenskej ekonomiky vo štvrtom kvartáli príjemne prekvapil. „Rýchly odhad rastu ekonomiky prekonal naše pôvodné očakávania, ako aj konsenzus trhu na úrovni 3,9 percenta,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Za celý rok 2015 vzrástla slovenská ekonomika o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Od rastu hospodárstva sa odvíjajú aj platy, ktoré sú najvyššie vo sfére informačných technológií. Od januára do decembra 2015 v tomto odvetví slovenskej ekonomiky mesačné hrubé mzdy stúpli z 1¤691 eur na 2¤066 eur. "Ako programátor zamestnaný v bratislavskej firme mám dosť často možnosť ísť pracovať na projekty do Viedne. Samozrejme, dajú mi o niečo nižší plat ako Rakúšanom, ale na slovenské pomery je to veľmi pekná suma a firma mi zabezpečí aj dopravu,“ povedal Peter Mihálik z Bratislavy. Na opačnom konci rebríčka stoja ľudia z pracujúci v oblasti stravovacích služieb a reštaurácií. Tam od januára do decembra 2015 stúpli hrubé mesačné mzdy z 375 na 384 eur. Čašníci v reštauráciách podobne ako ostatné slabo platené profesie časť mesačného príjmu dostanú načierno na ruku.
Zamestnanosť na konci vlaňajška medziročne vzrástla o 2,2 percenta a priemerná mzda o 3,7 percenta. Na pracovnom trhu aj ľudia bez vzdelania môžu v Bratislave reagovať na ponuky dokladačov tovarov v obchodných domoch s ponúkaným hrubým mesačným platom od 600 do 700 eur za mesiac.
„Predpokladáme, že rast bol podporený podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch domácimi faktormi na čele s investíciami a so spotrebou domácností. Investície by mali byť ťahané zvýšeným dočerpaním fondov EÚ z programového obdobia 2007 – 2013 pri akcelerácii výstavby dopravnej infraštruktúry,“ povedal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.
Slovensku totiž hrozilo, že pre pomalé čerpanie eurofondov nestihne nakoniec minúť až miliardu eur, čo štát operatívne riešil presunom peňazí napríklad na projekty určené na budovanie ciest. „Presunúť peniaze na financovanie viac žiadaných projektov určite pomohlo. Štát by k takémuto kroku mohol v budúcnosti prispieť aj skôr ako na konci programového obdobia, keď vidí, že o niektoré projekty nie je záujem,“ povedal konateľ spoločnosti Premier Consulting Miroslav Lopata. Firma zameraná na poradenstvo pri čerpaní eurofondov v praxi vidí obrovský záujem hlavne o menšie projekty slúžiace napríklad na obnovu regionálnych ciest, vybudovanie parkovísk alebo kanalizácií.
Oživenie v závere roka pravdepodobne vykázali aj ostatné sektory ekonomiky, ktoré neboli stimulované eurofondmi. „Darilo sa najmä slovenskému automobilovému priemyslu, ktorý sa stal opäť motorom rastu slovenského priemyslu a vývozov. Aj napriek kauze Volkswagenu slovenský automobilový sektor posúval svoju produkciu na nové historické maximá,“ uviedol Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
Tri automobilové závody v roku 2015 vyrobili na Slovensku po prvý raz v histórii viac ako milión osobných automobilov. Bratislavský Volkswagen, trnavský PSA Peugeot Citroën a žilinská Kia spolu s ich dodávateľmi na Slovensku zamestnávajú 80-tisíc ľudí. Po zarátaní peňazí minutých firmami a zamestnancami pôsobiacimi v automobilovom priemysle výroba oceľových tátošov dáva prácu až 200-tisíc ľuďom. Sila domáceho automobilového priemyslu výrazne narastie po vybudovaní štvrtého automobilového závodu značky Jaguar Land Rover, čo krajine pod Tatrami umožní už v roku 2020 vyrobiť okolo 1,4 milióna osobných motorových vozidiel.
Rozbehnutý vlak slovenskej ekonomiky ženú dopredu aj nízko úročené bankové pôžičky, ktoré na trhu zabezpečila Európska centrálna banka odštartovaním tlačenia peňazí. Od marca 2015 sa každý mesiac v ekonomikách 19 štátov používajúcich spoločnú menu euro ocitá 60 miliárd nových eur. „Plusom sú aj nízke ceny energií, čo dáva podnikom väčší priestor na kapitálové výdavky. Zároveň dynamicky rastie výstavba bytov. Investíciám pomáha aj pokračovanie rastu ekonomiky eurozóny a Európskej únie,“ dodal Pánis.
Tento rok slovenská ekonomika nebude pravdepodobne rasť tak rýchlo ako vlani. Napriek tomu bude krajina pod Tatrami štvrtou najrýchlejšie rastúcou ekonomiky eurozóny. Rast o 3,2 percenta HDP v roku 2016 Slovensku predpovedá Európska komisia. V tomto roku je najväčšou hrozbou preliatie strát finančných trhov do reálnej ekonomiky. Pre nízke ceny ropy poklesu ceny akcií čelia hlavne banky financujúce výstavbu ropných vrtov. Vysoké straty môžu finančné domy donútiť k obmedzeniu úverov, čo automaticky prinesie menej peňazí na financovanie rozbehnutých projektov firiem a spôsobí spomaľovanie európskej ekonomiky. Finančný trh preto už v marci 2016 očakáva zo strany Európskej centrálnej banky posilnenie tlačenia peňazí. Rizikom tohto kroku je v budúcnosti vyššia inflácia.