Až herec Jozef Adamovič, nech mu je zem slovenská ľahká, pritiahol po revolúcii opäť pozornosť k chovu kôz. Elegán divadelných dosiek vyhral životný zápas s rakovinou aj vďaka liečivým účinkom kozieho mlieka.
Adamovič bol prvý, kto sa začiatkom deväťdesiatych rokov pokúsil rozbehnúť chov kôz vo veľkom štýle. No kým na divadelných doskách a vo filmoch exceloval, ako chovateľ pohorel. Pritiahol však pozornosť ku koziemu mlieku predovšetkým ľudí, ktorí trpeli alergiami, zvádzali a zvádzajú zápas s onkologickými ochoreniami, alebo tých, ktorým sa často kazia zuby. Súčasne sa vyrojila nová skupina spotrebiteľov labužníkov, ktorí objavili pikantné kozie syry ako skvelých partnerov k poháru vína.
Kozieho mlieka, jogurtov a syrov je však na Slovensku málo, hoci krajinu pokrývajú tisícky hektárov spustnutých pasienkov. Dopyt po výrobkoch z nepasterizovaného kozieho mlieka, lebo to je najzdravšie, však doslova výbušne rastie. Vznikli podmienky na to, aby sa podobne ako vo Francúzsku či v Grécku poľnohospodári začali systematickejšie venovať chovu kôz.
Nie je to jednoduché, kdesi hlboko v roľníckom vedomí stále prežíva predsudok, že koza je kravičkou chudobných. Na kozy, ktoré v minulosti zachraňovali rodiny od hladu, sa dnes hľadí inak: liečia ľudí od civilizačných chorôb. Len chovatelia kôz vedia, ako sa veľké farmaceutické firmy zháňajú po kozom mledzive, teda mliečku, ktoré koza dáva bezprostredne po tom, čo sa jej narodí mláďa. Mlieko je bohaté na tzv. kolostrum, ktoré sa považuje za prírodný liek, koncentrát najdôležitejších imunitných látok. Koza, ako správne predpokladal Jozef Adamovič, je zviera, ktoré môže byť požehnaním pre krajinu a šikovných podnikateľov.
Viac ako bezchybný čistič lúk
Lenže koza je tvor svojský a tvrdohlavý, o čom svedčia aj slovenské ľudové rozprávky a naučiť sa ju chovať a plus k tomu zvládnuť výrobu labužníckeho jogurtu či dlho zrejúcich syrov, nie je také jednoduché. Niečo o tom vedia aj oravskí družstevníci z RD Pod Skalkou v Krásnej Hôrke. Po siedmich rokoch sa im podarilo zo šiestich kozičiek rozmnožiť stádo na súčasných dvesto kôz. To už je dostatočne množstvo zvierat, aby sa v družstve pustili aj do výroby kozích syrov.
Chov kôz v krásnohorskom družstve bol sprvu z núdze cnosť. Na mape by ste zrejme márne hľadali oravskú Krásnu Hôrku. Kedysi samostatná obec je dnes súčasťou Tvrdošína. Po novembri 1989, keď sa zlúčené družstvá začali rozdeľovať, sa osamostatnili aj Krásnohorčania. Ich ani nie 500-hektárový chotár, to sú samé strmé lúky a pasienky, ornej pôdy majú len zopár fľakov, ktoré vydajú ledva na 80 hektárov. Vždy sa tu pásol dobytok a ovce.
"Ako sa však Orava spriemyselňovala, začali odrazu chýbať ľudia s najtypickejšími profesiami – bačovia, valasi, honelníci. A tak sme v našom družstve prestali chovať ovce a sústredili sa iba na chov kravičiek. Pasienky nám však zarastali kriačím a vtedy môj otec prišiel s nápadom, aby sme spolu s kravami začali pásť aj kozy, ktoré si rady pochutia aj na výhonkoch kríkov,“ opísal pohnútky, ktoré viedli Kásnohorčanov k chovu kôz, Peter Ondreják, predseda oravského roľníckeho družstva s trefným prídomkom Pod Skalkou.
Ondrejákov otec sa nemýlil – kozy sa ukázali ako najlepšia prirodzená mobilná hrádza proti agresívnemu samonáletu lesa. Ako sa stádo zväčšovalo, začali v družstve uvažovať, že by mohli mať z kôz väčší úžitok. Najprv Krásnohorčania predávali kozie mlieko do jednej mliekarne v Liptove, potom do Krivej na Orave. Lenže na koni je ten, kto obchoduje nie s kozím mliekom, ale s hotovými výrobkami. Liter kozieho mlieka sa predáva zhruba po 70 až 75 centov bez DPH, zato cena syrov štartuje pri dvojciferných sumách. Obchodníci ho nakupujú po 16 až 18 eur za kilogram a spotrebitelia zaň zaplatia ešte oveľa viac.
Vysvetlenie vysokej ceny má svoju logiku. Koza z krásnohorského veľkochovu nadojí denne priemerne dva litre mlieka, dobrá krava však dá bez problémov aj 20 litrov mlieka. Na výrobu kozieho syra treba najmenej desať litrov mliečka, čo je denná produkcia od piatich kôz. Ak zvážime, že v RD Pod Skalkou živí 200 kôz spolu so 160 kravičkami vlastne všetkých 18 družstevníkov, veru nie je to prehnaná cena.
Ozdravme seba i krajinu
Chvíľu trvalo, kým Krásnohorčania nabrali odvahu a rozhodli sa zainvestovať do vlastnej mliekarne, kde chcú postupne spracúvať všetko kravské aj kozie mlieko. "Bezmála dva roky sme sa učili vyrábať krok za krokom syr. Už sme vo finále a tohto roku sme predstavili náš prírodný dlho zrejúci kozí syr aj na bratislavskej výstave Danubia Gastro,“ zhrnul koziu podnikateľskú cestu predseda Peter Ondreják.
Čo je na nej pozoruhodné? Nuž napríklad to, že družstevníci sa na rozdiel od Jozefa Adamoviča, ktorý nakúpil dvesto kôz v Bulharsku a netrpezlivo hnal svoj biznis vpred, nikam neponáhľali. Učili sa postupne. Keď sa pustili do výroby syrov, objavili profesionálnu syrárku Maju Zembjakovú. Po krachu tvrdošínskej mliekarne pracovala v obchode s elektrotechnikou. Ktovie, koľko jej rovesníkov si zachraňuje existenciu mimo svojej profesie? Družstvo jej dalo druhú životnú – profesionálnu šancu.
Na bratislavskej Gastre nemali družstevníci núdzu o degustátorov. Neboli to len labužníci, ktorí si pochutnávali na vzorkách dobre vyzretého kozieho syra vo veku 3 až 6 mesiacov, ale aj veľa majiteľov obchodov. Krásnohorské RD Pod Skalkou má štatút podniku výrobcu biosyrov.
"Rozdal som veľa vizitiek, neľutujeme, že sme využili ponuku Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vystavovať v Bratislave,“ hodnotí účasť na potravinárskom veľtrhu Peter Ondreják. Teraz sa mu hlásia partneri, aby prerokovali dodávky kozích syrov do svojich obchodov.
Na Slovensku sa oficiálne podľa Centrálnej evidencie zvierat chová okolo 17-tisíc kôz. V skutočnosti však podľa odhadov riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomíra Reľovského bude ich počet dvojnásobne vyšší. Ukázal to súpis zvierat, ktorý organizoval Štatistický úrad SR. Lenže našinec je tvor nedôverčivý a drobnochovatelia sa do Centrálnej evidencie nehlásia. Priemerný slovenský chovateľ kôz má v stáde okolo 12 zvierat, veľkochovov je na Slovensku málo.
Vzhľadom na snahu ľudí stravovať sa zdravšie a chutnejšie, predpokladá Reľovský, že chovateľom kôz sa otvárajú veľké možnosti rastu. Samotný Zväz chovateľov oviec a kôz práve včera ustanovil Klub chovateľov kôz. "Chov kôz má svoje osobitosti, ktoré treba rešpektovať,“ zdôraznil Slavomír Reľovský.
A ešte jedna dôležitá poznámka. Všetky chovy produkujúce kozie mliečne výrobky na trh sú pod stálou veterinárnou kontrolou. Tým by sa malo úplne eliminovať riziko kliešťovej encefalitídy, ktorá odrádza niektorých ľudí od konzumácie kozích mliečnych produktov.