Cestovný ruch sa vzmáha, má však svoje muchy

Vlaňajšie výsledky cestovného ruchu nasvedčujú tomu, že domácemu turizmu sa začína po neúspešnom roku 2014 opäť dariť. Podľa štatistík navštívilo Slovensko v minulom roku viac ako 4 milióny turistov, čo je v porovnaní s rokom 2014 o 15,7 percenta viac. I napriek dobrým správam však volajú hotelieri po väčšej podpore zo strany štátu.

07.02.2016 18:00
hotel, izba, cestovný ruch Foto:
Vyťaženosť slovenských hotelov je aj napriek miernemu zlepšeniu v minulom roku stále len na úrovni 30 percent a je jedna z najnižších v Európe. (Ilustračné foto)
debata (7)

S úskaliami podnikania v oblasti ubytovacích služieb sa pasuje aj jeden z martinských penziónov, ktorého majiteľ chcel zostať v anonymite. Pre majiteľa je totiž tŕňom v oku práve konkurencia, ktorá nepriznáva faktúry a zamestnáva ľudí načierno, čím tlačí ceny na trhu umelo nadol. Polená pod nohy hádže podnikateľom vraj aj štát. „Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva o menej soli v jedlách sa nič nezískalo, len máme viac sťažností od stravníkov za nedochutené jedlá. Predpis však musíme dodržiavať, aby sme sa vyhli pokute,“ sťažuje sa majiteľ. Problémom sú tiež vysoké odvody, keďže zamestnancov nezaujíma mzdový náklad zamestnávateľa, ale to, čo im príde na účet.

Na obmedzenia v podnikaní poukazuje aj Zväz cestovného ruchu SR. Podľa údajov tvoria viac ako 90 percent všetkých ubytovacích zariadení mikropodniky s počtom zamestnancov do 10. Podľa zväzu je potrebné zníženie odvodov pre dohodárov, ktorých je až štvrtina zo všetkých zamestnancov v segmente cestovného ruchu. Problémom je tiež nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, z ktorých až dve tretiny absolventov stredných odborných škôl si vyberá štúdium na univerzite s iným zameraním. Lepšie mzdové podmienky zase lákajú mladých Slovákov odísť do zahraničia.

„Súvisí to najmä s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením na Slovensku, keďže nie sme schopní konkurovať týmto vyšším mzdám a často lepšiemu prostrediu, ktoré majú podnikatelia v cestovnom ruchu v okolitých krajinách. Podnikatelia v cestovnom ruchu tu nie sú pre hostí, ale pre štátne inštitúcie, aby sa dokázali vysporiadať so všetkými povinnosťami, ktoré majú,“ konštatoval Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR.

Hotelieri volajú po lacných brigádnikoch

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa bráni, že podporu cestovného ruchu realizuje prostredníctvom rôznych ekonomických nástrojov. Koncom novembra 2015 predstavila vláda ďalšie opatrenie z druhého sociálneho balíčka v podobe príspevku na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Výška dotácie na pobyt v prírode je 100 eur na každého žiaka prvého stupňa základnej školy. Na každého žiaka druhého stupňa zase zo štátneho rozpočtu pripadá 150 eur na lyžiarsky kurz. V stratégii rozvoja cestovného ruchu sa tiež ako forma podpory cestovného ruchu spomínajú dovolenkové šeky. Nápad s rekreačnými poukážkami, na ktoré by prispieval zamestnávateľom a zamestnancom štát, sa však do dnešného dňa nepodarilo zrealizovať.

„Podrobnejšie údaje o forme podpory a jej výške budeme môcť konkretizovať až po spracovaní návrhu systému a následnom analyzovaní jeho vplyvu na štátny rozpočet, rozpočet samospráv a tiež na podnikateľské prostredie,“ uviedol Peter Podstupka z rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Vláda zaviedla odvody na dohodárov, keďže tento inštitút sa zneužíval a nezaisťoval pracovníkom budúce dôchodky. Súčasne však klesli odvody na zamestnancov s nízkym a stredným príjmom a ďalší pokles odvodov a rast čistých platov Smer sľubuje v prípade úspechu vo voľbách.

Veľa penziónov, málo nocľažníkov

Podľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) sa počet prenocovaní v minulom roku zvýšil o 13 percent na 11,6 milióna. Zo všetkých turistov tvorili 60 percent Slováci, čo je v medziročnom porovnaní až o 15 percent viac. Počet zahraničných hostí vzrástol o 235-tisíc, čo predstavuje 17-percentný rast. Pre tento rok SACR odhaduje o 5 až 7 percent viac turistov ako vlani.

„Dôvodov, pre ktoré bol v roku 2015 zaznamenaný takmer 16-percentný medziročný nárast cestovného ruchu a záujmu o Slovensko, je viacero. Medzi tie najdôležitejšie patrí zlepšovanie dopravného spojenia na Slovensko, či už leteckých liniek, alebo vlakových spojení,“ informoval hovorca agentúry Martin Šebesta. Viac turistov by do hlavného mesta mohlo prilákať aj nové letecké spojenie s Bruselom, keďže Slovensko je v tomto roku predsedajúcou krajinou v Rade EÚ.

Pod rastúci trend sa mohli podpísať tiež krvavé udalosti v zahraničí. Nemecká turistická asociácia vypracovala najnovšie zoznam rizikových krajín, medzi ktorými sa ocitli aj vychytené destinácie ako Francúzsko, Španielsko, Turecko, Tunisko či Egypt. Pre obavy z terorizmu tak niektorí Slováci uprednostnili dovolenku v tuzemsku. Podľa hotelierov nám však status len bezpečnej krajiny nemusí stačiť, a preto by sa prevádzkovatelia zariadení mali zamerať aj na celkovú kvalitu ponúkaných služieb.

„Problémom Slovenska nie je len nízky záujem turistov o miestne ubytovacie služby, ale aj výrazný prebytok ponuky, ktorý nezodpovedá stále relatívne nízkemu dopytu. Vyťaženosť slovenských hotelov je aj napriek miernemu zlepšeniu v minulom roku stále len na úrovni 30 percent a je jedna z najnižších v Európe,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Rast turistov malo na svedomí aj počasie a celková bezpečnostná situácia vo svete. Pozitívne čísla, ktoré nás tešia, sa však môžu rýchlo meniť,“ uzatvára Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #cestovný ruch #hotelierstvo