Len do Británie, ktorá sa pre problémy s migrantmi vyhráža odchodom z EÚ, každoročne prichádza 300-tisíc prisťahovalcov. Niektorí z nich idú za štedrými sociálnymi príspevkami na deti, bývanie a podporu v nezamestnanosti. V Británii je aktuálne približne 100-tisíc Slovákov evidovaných ako pracujúcich, tisícky ďalších sú tam ako nezamestnaní a poberajú len dávky.
Je možné, že prisťahovalci budú mať nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine. Aké ďalšie benefity britská vláda stopne, nie je jasné. Či pôjde len o tých, ktorí nepracujú, alebo aj o riadne zamestnaných. V súčasnosti aj zamestnaní Slováci poberajú v krajine príspevky na bývanie, aby mohli zaplatiť za nájom, ak je ich príjem nízky. O tento benefit môžu cudzinci požiadať, keď sú nezamestnaní aj keď pracujú. Od mesta môžu dostať aj ďalšiu pomoc, pokiaľ príspevok na bývanie nepokrýva nájom. Zamestnaní aj nezamestnaní ľudia poberajú aj prídavky na deti, ktoré sú najviac „zneužívané“ prisťahovalcami.
Britský premiér David Cameron niekoľko mesiacov rokuje s európskymi politikmi. Predseda Európskej rady Donald Tusk včera po náročných rokovaniach prišiel s návrhom, že európske štáty vrátane Veľkej Británie budú môcť po novom zatiahnuť záchrannú brzdu v prípade enormného tlaku na ich sociálny systém. Inými slovami, prestanú vyplácať prisťahovalcom niektoré sociálne benefity. „Mechanizmus záchrannej brzdy umožní členským krajinám únie reagovať na výnimočnú situáciu spojenú s enormným príchodom ľudí z iných štátov európskej dvadsaťosmičky,“ píše sa vo včera zverejnenom návrhu dohody, ktorá má definovať vzťah Veľkej Británie a EÚ.
K tomuto kompromisu pristúpil Brusel predovšetkým po tom, čo Cameron únii pohrozil, že ak sa tak nestane, krajina môže po júnovom referende vystúpiť z európskeho bloku. Stalo by sa tak prvýkrát v histórii, keďže únia doteraz krajiny len priberala. Cameron však ešte nie je úplne spokojný. Jeho plány v oblasti migrácie sú totiž oveľa prísnejšie.
Takzvaný „ochranný mechanizmus“ na obmedzenie sociálnych dávok má byť podľa Bruselu zavedený z dôvodov zaistenia verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.
„Zverejnený dokument dohody medzi Bruselom a Britániou, ktorým sa tento mesiac bude zaoberať summit EÚ, je dobrým základom na kompromis. Čakajú nás však ešte tvrdé rokovania. V oblasti voľného pohybu osôb je potrebné plne rešpektovať existujúce úniové zmluvy,“ upozornil včera Tusk.
„Návrh dokumentu EÚ o novej definícii vzťahov ukazuje skutočný pokrok vo všetkých štyroch oblastiach, v ktorých Veľká Británia potrebuje zmeny, ale treba na tom ešte pracovať,“ napísal Cameron na sociálnej sieti Twitter krátko po zverejnení Tuskovho návrhu. Tusk dodal, že stále platí staré známe pravidlo Bruselu – pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.
Briti chcú byť ešte prísnejší
Cameron chce ísť totiž pri okresávaní sociálnych dávok nad rámec platných zmlúv EÚ. Nateraz mu Tusk prisľúbil, že Brusel zrejme pristúpi aj na návrh, aby prisťahovalci mali nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine. Britský premiér chce však takisto zakázať poberanie prídavkov na deti žijúce mimo Británie, poslať prisťahovalcov preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, a obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov. Definitívne schválenie jeho plánov Bruselom sa plánuje na februárovom summite európskych lídrov. Teraz má Cameron dva týždne na to, aby o svojich zámeroch presvedčil najmä krajiny vo východnej Európe, kde patrí aj Slovensko, Poľsko, Maďarsko či Česko. Ak sa mu to nepodarí, Briti môžu v júnovom referende o zotrvaní alebo odchode krajiny z EÚ rozhodnúť v prospech tzv. Brexitu.
Podľa slovenského premiéra Roberta Fica je možné debatovať o tom, ako zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. „Ale nie je možné zaviesť štvorročný odklad zamestnaneckých benefitov bez zmeny základných zmlúv EÚ. Sme proti zmenám základných zmlúv,“ povedal vlani v decembri Fico počas Cameronovej oficiálnej návštevy Slovenska. Cameron svoje požiadavky zopakoval aj koncom januára na oficiálnej návšteve Českej republiky. „Sme pripravení urobiť maximum pre to, aby Británia v EÚ zostala. Jedna z alternatív, o ktorej je možné v súvislosti s obmedzením sociálnych dávok diskutovať, je dať príslušnej vláde možnosť záchrannej brzdy v prípade enormného tlaku na jej sociálny systém. Pokiaľ by sme boli schopní takéto pravidlo zadefinovať, mohlo by nás to v diskusii posunúť ďalej,“ povedal vtedy český premiér Bohuslav Sobotka.
Podľa analytikov je však východná Európa proti radikálnemu okresávaniu dávok v Británii, pretože politici sa obávajú ostrých reakcií svojich občanov, ktorí žijú v Británii, ale stále majú právo hlasovať v domácich parlamentných voľbách. Cameron však poukazuje na to, že migrácia je pre krajinu už neudržateľná. Podľa britskej televíznej stanice BBC v roku 2015 žilo v Británii 13 percent ľudí narodených mimo Británie, čo celkovo predstavuje 8,3 milióna ľudí. Najpočetnejšou skupinou spomedzi migrantov žijúcich v krajine sú Poliaci. Aktuálne je ich tam okolo 850-tisíc. Každý rok príde do krajiny vyše 300-tisíc nových prisťahovalcov. Cameron chce znížiť celkové číslo prichádzajúcich prisťahovalcov o viac ako polovicu.
Britský premiér, ktorý vo vlaňajších májových voľbách získal druhý mandát za sebou, čelí dlhodobo tlaku ohľadom splnenia svojich sľubov z roku 2010, že zníži ročné migračné saldo v Británii pod 100-tisíc osôb. Daný záväzok mal za cieľ upokojiť obavy verejnosti zo záťaže kladenej na verejné služby. Migranti z Európy však boli doteraz z ekonomického pohľadu pre krajinu viac prínosom ako záťažou.
Hrozba odchodu Británie z únie
Cameron požaduje aj celkovú reformu únie, najmä okresanie byrokracie. Naliehavo však musí riešiť otázku migrácie, aby zahnal vášne medzi Britmi, ale aj rebelantmi v jeho vlastnej strane. Za vystúpenie Británie z únie podľa prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnil britský nedeľník Mail On Sunday koncom januára, by v referende hlasovalo 53 percent voličov. Už od minuloročných parlamentných volieb počet priaznivcov Brexitu stúpa a teraz dosiahol nové maximum.
Podľa Mail On Sunday ide o šokujúce výsledky, ktoré je možné dať do súvislosti s migračnou vlnou, silvestrovskými útokmi v Kolíne nad Rýnom a ďalších mestách a atentátmi v Paríži. Najnovšie sa k tomu pridávajú anonymné hrozby teroristických útokov na ôsmich britských školách – šesť v oblasti West Midlands a dve v škótskom meste Glasgow. Briti si preto migrantov začínajú čoraz viac spájať s teroristami. Prijatie Cameronových plánov v oblasti škrtania sociálnych dávok a vyhostenia z krajiny v prípade, že si migranti nenájdu do pol roka prácu, bude preto v referende zohrávať kľúčovú úlohu.
Lajčák: Vítame, že Tuskov dokument nepredpokladá otváranie európskych zmlúv
Návrh dohody s Veľkou Britániu, ktorý v utorok predstavil predseda Európskej rady Donald Tusk, podľa slovenského šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka demonštruje záujem Slovenska, aby Veľká Británia ostala členom Európskej únie. Minister zahraničných vecí to uviedol po stredajšom rokovaní vlády. Slovensko tiež podľa neho víta, že Tuskov dokument nepredpokladá otváranie európskych zmlúv. Lajčák však priznal, že v dokumente je stále viacero nešpecifikovaných formulácií, ktoré majú byť prerokované v piatok v Bruseli. Ako vysvetlil, ambíciou je, aby sa otázka požiadaviek Veľkej Británie uzavrela na rokovaní Európskej rady 18. a 19. februára.
Lajčák ďalej uviedol, že dokument neobsahuje prekvapenia. Pokiaľ ide o jednotlivé požiadavky Británie, minister tvrdí, že Slovensko sa kompletne stotožňuje s Cameronovým návrhom na väčšiu konkurencieschopnosť Európy. Takisto rozumie aj požiadavke na väčšiu národnú suverenitu alebo požiadavke posilniť úlohu národných parlamentov. Ide o tzv. červenú kartu, ktorá by znamenala, že zákony Bruselu by mohla zablokovať „kritická masa národných parlamentov“.
Poslednou, najcitlivejšie vnímanou požiadavkou Británie je však obmedzenie sociálnych benefitov pre ľudí z Európskej únie, ktorí v Británii pracujú. „Rozumieme tomu, že Británia nechce dovoliť, aby bol sociálny systém zneužívaný. Naša červená čiara, to znamená, tam kde si nevieme predstaviť ústup, je diskriminácia našich občanov – tých, ktorí sú v Británii preto, aby pracovali a vlastne prispievajú britskému ekonomickému systému a ich prínos k ekonomike je podstatne väčší, než benefity, ktoré dostávajú. Pokiaľ je tam niekto špekulatívne, aby systém zneužíval, samozrejme, britská vláda má plné právo, aby s tým skoncovala,“ priblížil postoj Slovenska Lajčák.