Vláda v Pekingu takisto od minulého roka znižuje podnikateľom administratívne náklady. O tom, že sa ekonomike nedarí, svedčí aj fakt, že od začiatku tohto roka klesli akcie v Číne až o 22 percent.
„Čína rozšíri daňové reformy a v tomto roku nahradí daň z príjmov právnických osôb daňou z pridanej hodnoty. Rozšírime daňové reformy, aby sme pomohli udržateľne znížiť daňové zaťaženie firiem,“ povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang. Tieto kroky sú určené na podporu ekonomiky, ktorá vlani rástla najpomalším tempom za posledných 25 rokov. Daňové reformy pomôžu ekonomike odolať tlaku na spomalenie jej rastu a podporiť sektory exkluzívnych služieb. Vláda sľúbila rozšíriť daňovú reformu na výstavbu nehnuteľností, finančné služby a sektory spotrebiteľských služieb.
Čína od vlaňajška takisto znížila dane a poplatky pre podnikateľov o 40 miliárd jüanov ročne. Zrušila 42 administratívnych poplatkov a 12 poplatkov pre registráciu podnikania. Zrušenie týchto poplatkov má zmierniť záťaž pre malé podniky. Firmy s mesačnými tržbami menšími ako 30-tisíc jüanov sú na tri roky oslobodené od ďalších piatich dodatočných poplatkov.
Z exportu k domácej spotrebe
Súčasné ekonomické problémy Číny sú spôsobené najmä zmenou štruktúry jej ekonomiky. Čínska vláda sa chce z hospodárstva orientovaného na export orientovať viac na západný model, kde hlavným motorom ekonomiky sú spotrebitelia. S rastúcou životnou úrovňou Číňanov v posledných rokoch sa totiž zvyšujú ich požiadavky na pracovné podmienky, ktoré sa premietajú do vyšších nákladov vo výrobe. Vláde je jasné, že s rastúcimi nákladmi na prácu bude postupne množstvo exportovaného tovaru klesať, a preto je nutné podporiť domácu spotrebu, ktorá časom bude hnacím motorom ekonomiky.
V roku 2013 pritom prešla Čína premenou zdaňovania, keď nahradila daň z obratu daňou z pridanej hodnoty na viaceré sektory. „Čínske úrady si od tohto kroku sľubovali rýchlejší rozvoj firiem, ktoré poskytujú služby. To je v súlade so snahou vlády posilniť domácu spotrebu a služby na hrubom domácom produkte,“ vysvetlil investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.
Výhodou DPH je, že firmám zlacňuje nákup služieb. Daň, ktorú zaplatia, si môžu odpočítať od dane, ktorú inkasujú od svojich klientov. Pri dani z obratu to nebolo možné. V dodávateľskom reťazci sa táto daň pripočítavala ku každej transakcii, čo vo výsledku viedlo k niekoľkonásobnému zdaneniu jednej služby.
Lacnejšie v zahraničí
V Číne pochádza 95 percent daňových príjmov z pohybu tovarov, zatiaľ čo len asi päť percent ide do štátnej kasy z príjmov. Vláda dáva väčšiu prednosť nepriamej dani pred priamou. „Aktuálne Číňania s bežnými príjmami neplatia príliš vysoké priame dane. O to viac si priplatia za nákupy v obchodoch. Za tovary musia platiť 17-percentnú DPH, ku ktorej sa pripočítava päť až desať percent spotrebnej dane,“ píše čínsky Ľudový denník.
To však nie je všetko. Platí sa ešte clo, ktoré je pri mnohých dovážaných výrobkoch vyššie ako 30 percent. V prípade tabaku, alkoholu, kozmetiky a luxusných výrobkov prekračuje clo aj 50 percent. Mnohé tovary dovezené do krajiny sú teda pre bežných ľudí drahé. Číňania sú preto aj z tohto dôvodu vedúcou zákazníckou silou v zahraničí. Nákupy v cudzine ich totiž vyjdú lacnejšie.
O potenciáli čínskych zákazníkov svedčí napríklad obrat v bezcolných obchodoch na najväčšom londýnskom letisku Heathrow. Čínski turisti tam tvoria ročne jedno percento cestujúcich, ktorí letiskom prejdú no zároveň patria k najčastejšie nakupujúcim. Bezcolné obchody letiska im vďačia za 25 percent celkového predaja tovarov. Počet čínskych turistov, ktorí vycestovali do zahraničia, prekonali v posledných rokoch stovky miliónov. Ich nákupný potenciál vzrástol na 70 miliárd dolárov, stali sa tak najatraktívnejšou skupinou pre turistické destinácie.
Súčasné prepady Číny verzus budúcnosť
Aj napriek tomu, že sa o Číne v súčasnosti hovorí ako o hrozbe pre globálny rast, do budúcnosti vidia analytici situáciu v krajine omnoho optimistickejšie. „Čína aj napriek spomaľovaniu zostáva dôležitým svetovým hráčom, ale bez statusu potenciálneho systémového rizika, nie ako to bolo v prípade krízy amerického bankového sektora. Udalosti v Číne teda nateraz nemôžu vyvolať krízový scenár z roku 2008. Čína má potenciál v najhoršom prípade zaťažiť ekonomický rast západných ekonomík, rozhodne nemá potenciál uvrhnúť svet do hlbokej recesie,“ povedal hlavný analytik spoločnosti Colosseum František Bostl.
Pripomína, že svet bude veľmi pozorne sledovať hlavne dva ekonomické ukazovatele v Číne, a to rast priemyselnej produkcie a rast osobnej spotreby. „Rast priemyselnej produkcie je stále dôležitou veličinou pre čínsku ekonomiku, ktorá je takmer na polovicu závislá od výroby. Popri tom rast osobnej spotreby by mal vykazovať skôr stabilné až vyššie hodnoty s ohľadom na transformáciu podielu jednotlivých segmentov na hospodárstvo a priemysel verzus služby,“ hovorí Bostl. Podľa neho je veľmi pravdepodobné, že Čína pristúpi k ešte väčšej podpore domácich výrobkov na domácom trhu, čo by znamenalo ranu pre svetový export.
Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR by Čína mala do roku 2028 zosadiť Spojené štáty americké z čela najvplyvnejších štátov sveta a umocniť si geopolitický vplyv. „Veľa európskych krajín vníma Čínu ako kľúč k silnejšiemu domácemu rastu. Africkí predstavitelia považujú Čínu za nového nenahraditeľného rastového partnera pre svoje štáty, najmä v oblasti infraštruktúry a rozvoja podnikania. Podobne i ekonomickí stratégovia a podnikateľskí lídri v Latinskej Amerike dnes vzhliadajú k Číne prinajmenšom rovnako ako k USA. Čína s Japonskom podnikajú po napätom období kroky k zlepšeniu vzájomných vzťahov. A dokonca i Rusko sa nedávno priklonilo k Číne a nadviazalo s ňou tesnejšie vzťahy v mnohých oblastiach, napríklad v energetike a doprave,“ povedal nedávno profesor na Kolumbijskej univerzite Jeffrey D. Sachs.