Napriek tomu nad jedným z úsekov hlavnej tepny visí otáznik. Minister dopravy Ján Počiatek sľúbil hotovú štvorprúdovku z Bratislavy do Košíc v roku 2019. Na konci jeho éry je jasné, že termín sa posunul najskôr na rok 2020.
Predchádzajúci minister dopravy Ján Figeľ sľuboval dokončenie autostrády v rokoch 2017 až 2018, jeho predchodca Ľubomír Vážny hovoril zase o roku 2013. Ešte predtým za Dzurindovej vlády niekdajší minister dopravy Pavol Prokopovič sľuboval, že diaľnica do Košíc bude hotová v roku 2010.
Podľa plánov malo v súčasnom volebnom období do slovenskej cestnej siete pribudnúť 133 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Po štyroch rokoch dostali vodiči do užívania 88,4 kilometra diaľnic. Plán je teda splnený na 66,5 percenta. V tomto roku by navyše malo byť otvorených ďalších 33 kilometrov. Nezopakuje sa tak rekordný minulý rok, kedy sa otvorilo 56 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.
Počiatek napríklad v roku 2013 sľuboval postaviť 5¤200 metrov dlhý úsek rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná za dva roky. Stavať sa malo začať už v roku 2013. Prví vodiči sa mali po danom úseku previezť v roku 2015. Napriek plánom sa na danom úseku stavať ešte ani nezačalo. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v súčasnosti pripravuje súťaž na zhotoviteľa na obchvat Tvrdošínu. Podľa údajov zverejnených na stránkach diaľničiarov by sa s výstavbou malo začať v tomto roku. V rovnakých rokoch mala prebehnúť aj výstavba obchvatu Bánoviec nad Bebravou v polovičnom profile na rýchlostnej ceste R2. Úsek R2 Ruskovce – Pravotice s dĺžkou 9¤560 metrov je v súčasnosti vo výstavbe. Jeho dokončenie je aktuálne plánované na máj tohto roku. V roku 2016 môže byť hotová aj ďalšia časť rýchlostnej cesty R2 v úseku Zvolen, východ – Pstruša, ktorá sa napojí na obchvat Detvy sprejazdnený v minulom roku.
„Proces výstavby a tým pádom aj sprístupňovania nových diaľnic ovplyvňujú aj faktory, ktoré nie je možné presne predpovedať. Počet novootvorených diaľničných kilometrov podstatným spôsobom ovplyvnil priebeh verejného obstarávania predovšetkým v prvých rokoch volebného obdobia. Ten sa neúmerne predlžoval, a preto sa budú ďalšie diaľničné kilometre oproti pôvodnému plánu otvárať až v priebehu tohto roku,“ hovorí Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Procesu výstavby diaľnic podľa jeho slov neprospela ani zmena metodiky Eurostatu. Tá zaradila NDS medzi subjekty, ktorých hospodárenie sa zaratúva do celkového štátneho dlhu. Vďaka zmene diaľničiari nemohli čerpať úvery, z ktorých plánovali financovať niektoré projekty, ako napríklad dostavbu diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou na plnohodnotnú šesťprúdovku.
V plánoch vlády figurovalo aj rozostavanie nových úsekov s celkovou dĺžkou 310 kilometrov. „Počas tohto funkčného obdobia sa naštartovala výstavba viac ako 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, pričom sa prelamovali historické rekordy nielen v počte súčasne rozostavaných úsekov, ale aj objemu peňazí, ktoré sa použili počas jedného roka na výstavbu diaľnic,“ uvádza Kóňa.
Tesne pred začiatkom výstavby sú ďalšie tri projekty. Ešte v tomto roku sa začne stavať na úsekoch D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, D1 Prešov, západ – Prešov, juh a D1 Budimír – Bidovce. Je pravdepodobné, že v tomto roku odštartuje aj výstavba nultého bratislavského obchvatu pozostávajúceho z časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktorú chce štát stavať formou PPP projektu. Rozhodnutie o víťaznom koncesionárovi by malo padnúť v najbližších dňoch. Celkovo tak môže byť za uplynulé štyri roky rozostavaných 191,34 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest.
Rozširovanie diaľnic v uplynulých štyroch rokoch
- Vláda chcela rozostavať 310 kilometrov nových diaľnic, rozostavala 190 kilometrov
- Štát plánoval dokončiť 133 kilometrov diaľnic, odovzdal 86,9 kilometra, v tomto roku sprejazdní 33 kilometrov
- Najväčšie meškanie je na úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Hotový mal byť do roku 2015, stavať sa doteraz nezačalo
- V roku 2014 sa začalo s výstavbou kľúčových úsekov pri Žiline s tunelom Višňové
- Úsek D1 Turany – Hubová spomalil zosuv pôdy. Nové trasovanie stále nie je známe
- V roku 2015 došlo k diaľničnému spojeniu Prešova s Ivachnovou pri Ružomberku. Vznikla súvislá diaľnica s dĺžkou 138,2 kilometra
Aktuálnej vláde sa podarilo rozostavať kľúčové úseky diaľnice D1 v častiach Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktoré vodičom umožnia vyhnúť sa mestu Žilina a nehodovému úseku cesty I/18 prechádzajúcej popod hrad Strečno. Prvý úsek s dĺžkou 11¤320 metrov má byť hotový v roku 2018, druhý s dĺžkou 13¤510 o rok neskôr. Súčasťou D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala bude aj tunel Višňové s dĺžkou 7¤520 metrov.
Napriek mnohým rozostavaným úsekom veľký otáznik aj naďalej visí nad časťou D1 Turany – Hubová, ktorej začiatok výstavby je v nedohľadne. Kvôli zosuvu sa príprava výstavby vrátila do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Verejnosť zatiaľ nepozná ani trasovanie samotnej cesty. V hre je niekoľko variantov. „Určite je škoda, že po tom, ako sa nám podarilo dohodnúť sa na trasovaní jedného z najkomplikovanejších úsekov na Slovensku D1 Turany – Hubová nielen so slovenskými ochranármi, ale aj s európskymi úradníkmi, zasiahla príroda a vrátila proces o niekoľko rokov nazad,“ dodáva Kóňa.
Výstavba diaľnic čelila zosuvu pôdy aj na východe Slovenska. Stoličku ministra roztriasol aj tragický pád mosta pri Iliašovciach, kedy sa zdalo, že zlyhala kontrola kvality výstavby zo strany rezortu dopravy aj Národnej diaľničnej spoločnosti. Za pád mosta napokon obvinili statičku z Nemecka.
Vlaky zadarmo oslovili milión ľudí
Vláda Róberta Fica v novembri 2014 zaviedla bezplatné cestovanie pre študentov a dôchodcov. Vlaky zadarmo využíva viac ako milión Slovákov. Ceny poklesli aj po tom, čo z Bratislavy do Košíc začal premávať súkromný RegioJet. Vláda chce zaviesť liberalizáciu aj na iné trate ako medzi Bratislavou a Košicami alebo Bratislavou a Komárnom. Aktuálne prebieha tender na súkromného dopravcu, ktorý bude prevádzkovať vlaky medzi hlavným mestom a Banskou Bystricou.
Železnice Slovenskej republiky pokračujú v modernizácii trate. V roku 2012 podpísali zmluvu na modernizáciu trate v úseku Trenčianska Teplá – Zlatovce. Hlavná železničná trať spájajúca Bratislavu s Košicami v tomto úseku prechádza mestom Trenčín. Modernizácia 12-kilometrového úseku mala byť hotová do konca roka 2015. Modernizáciu trate v danom úseku spomalila aj povodeň z mája 2015, ŽSR aktuálne so zhotoviteľom rokuje o zmene harmonogramu prác.