Foto: SHUTTERSTOCK
Nahrádzanie ľudí strojmi však postupne prebieha aj na Slovensku. Už do štyroch rokov má byť v krajine práve robotika kľúčovou technológiou vo väčšine fabrík zameraných na výrobu automobilov a súčiastok.
„Najlepšia obrana proti robotizáciu spočíva vo vzdelaní. Lepšie kvalifikovaní zamestnanci, ktorí strávili viac rokov vzdelávaním v škole, majú výrazne nižšiu pravdepodobnosť, že budú nahradení robotmi,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, ktorý je profesorom na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii. Nahradzované by mali byť práve menej kvalifikované profesie.
„Ak by nedošlo k urgentnej a cielenej snahe zvládnuť prechod predpovedaný pre blízku budúcnosť a opatriť pracovné sily schopnosťami, ktoré ich uchránia pred vplyvmi budúcnosti, vlády sa budú musieť vysporadúvať so stále narastajúcou nezamestnanosťou a nerovnosťou a biznis bude čeliť scvrkávaniu spotrebiteľskej základne,“ povedal Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra, ktorý sa tento rok v januári konal už po 46. raz vo švajčiarskom Davose.
Strašiak či nádej pre pracovníkov?
Roboty majú podľa Schweigera viacero výhod. Napríklad sú presnejšie ako ľudia. Nie sú na PN, nemeškajú, je pri nich menšia chybovosť. Na rozdiel od zamestnancov firmy za ne nemusia platiť odvody a vylúčené sú aj hrozby štrajku. Robotizácia znižuje náklady na platy a zvyšuje zisky majiteľom fabrík. Aby bol prínos modernizácie plošnejší, uvažuje sa do budúcnosti o dani z robotov. Riešením je tiež vyššie zdanenie firemných príjmov a rozdelenie daní medzi ľudí. „Nasadzovanie robotických systémov nemôže mať vplyv na znižovanie platov alebo počtu zamestnancov,“ povedal pred časom pre Pravdu šéf odborov Volkswagenu Slovakia Zoroslav Smolinský. Usporiť by však mohli čas a peniaze, čo by mohlo ísť na zvyšovanie platov ľudí alebo skrátenia pracovnej doby. Roboty tak môžu byť napríklad aj nádejou na štvordňový pracovný týždeň pri zachovaní platov.
Aj napriek tomu sa hromadia obavy, že stroje na Slovensku skôr uberú pracovné miesta, ako zlepšia život ľuďom. Budúci vývoj zamestnanosti v automobilovom priemysle je pritom pre domácu ekonomiku kľúčový. Výroba osobných automobilov dáva v súčasnosti prácu priamo okolo 80-tisíc Slovákom a nepriamo je od nej závislých až 200-tisíc pracovných miest. Navyše Slovensko získalo aj štvrtú automobilku Jaguar Land Rover, ktorá pri Nitre vytvorí 8-tisíc nových pracovných miest.
Predseda odborového zväzu OZ¤KOVO Emil Machyna dlhodobo pripomína, že v rámci nadčasov sme na vrchole rebríčka krajín OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj). Produktivita práce podľa jeho slov stúpa oveľa viac ako v susedných krajinách, no nie je to adekvátne k rastu miezd.
V blízkej budúcnosti by roboty mali začať nahrádzať aj prácu čašníkov, zamestnancov fast¤foodov a ostatných pracovníkov, ktorých plat sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy. O prácu by vďaka robotom mali prísť aj ľudia pracujúci v klientskych centrách bánk či v call¤centrách. Americká banka Merrill Lynch podľa agentúry Bloomberg napríklad už rieši, ako automatizovať investičné poradenstvo pre niektorých klientov s účtami, na ktorých je menej ako 250-tisíc dolárov.
Navyše kedysi mal takmer každý šéf v londýnskom City sekretárku, v súčasnosti majú aj vysokopostavení ľudia vo firemnej hierarchii iba jednu, ktorá pracuje pre viacerých. Pozícia sekretárky od roku 2001 zaznamenala celosvetovo najväčší úbytok pracovných príležitostí. Na Slovensku je však pozícia asistentky stále často obsadzovaná.
Tvoriví ľudia o prácu neprídu
Za vlaňajšok však boli podľa portálu profesia.sk najviac inzerovanými ponukami v krajoch pozície obchodný zástupca, operátor strojov, odborný predajca alebo robotník. V Bratislavskom kraji firmy najviac hľadali administratívnych pracovníkov. V Trnavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji boli najviac inzerovanými pozície odborných predajcov a robotníkov. V Košickom kraji hľadali aj programátorov a predavačov.
„Stále je množstvo profesií, ktoré roboty vykonávať nemôžu. Neobávam sa, že robotizácia prinesie radikálne okresanie pracovných miest v najbližších rokoch. Určite nie na Slovensku, kde technologický pokrok stále prichádza s dlhším časovým oneskorením,“ tvrdí Schweiger. Analýz, ktoré hovoria o tom, ktoré pracovné pozície nahradia v budúcnosti robotické stroje, je viacero. S jednou takou prišli pred časom kanadskí vedci. Najskôr zostavili zoznam všetkých ľudských činnosti, ktoré roboty vykonávajú dobre a zle. Následne v 35 prípadoch zistili, že pracovníkov v týchto zamestnaniach nahradia roboty do 20 rokov.
Špecializované profesie ako terapeuti, osobní tréneri či učitelia zostanú nenahraditeľné. Naopak, ľudia skončia na pozíciách vyžadujúcich opakované zručnosti, prácu s dátami alebo ručné zadávanie informácií. Vedci analyzovali ľudskú prácu v porovnaní s prednosťami strojov. Podľa nich je takmer s určitosťou pravdepodobné, že určité činnosti nedokážu roboty nahradiť. Medzi ústredné vlastnosti patrí tvorivá práca – písanie, podnikanie alebo vedecké objavovanie.
Ľudia v týchto profesiách sa robotov nemusia obávať. Navyše môžu mať z nich prospech. Podnikatelia by totiž vyrábali vynálezy a výskumníci by ich analyzovali. Nenahraditeľná zostane naďalej práca s ľuďmi. Zamestnanci budú potrebovať manažérov alebo opatrovateľov. Vedci však už vytvárajú robotické stroje, ktorých cieľom je byť priateľmi pre dlhodobo osamelých ľudí.
Robot Hubo ukázal budúcnosť
Vo švajčiarskom Davose predstavil štvrtú priemyselnú revolúciu, ktorou sa rozumie širšie využívanie robotov, umelej inteligencie, nanotechnológií či 3D tlačiarní, juhokórejský robot Hubo. Ten dokáže vyjsť po schodoch či nastúpiť do auta a potom z neho vystúpiť. Vlani vyhral dva milióny dolárov, keď porazil vyše 20 konkurentov v prestížnej súťaži robotov organizovanej americkým ministerstvom obrany. Práve Hubo mal ukázať, ako by to malo v budúcnosti vyzerať vo viacerých továrňach sveta. Jeho vývojom sa zaoberal inštitút Korea Advanced Institute of Science and Technology (KAIST) a predchádzali mu práce na robotoch KHR-1 a KHR-2, ktoré začali v roku 2002. Robot by mal byť odpoveďou na vrchol japonskej robotiky, ktorým je robot Asimo spoločnosti Honda. Juhokórejčania si brúsia zuby na konštrukciu robotov nielen pre európske továrne a závody. Hubo disponuje 41 kĺbmi, dokáže tancovať a podáva ruku. Jeho dve kamery sa pohybujú nezávisle od seba a popri dobrých schopnostiach týkajúcich sa rozoznávania obrazu má aj schopnosť syntetizovať a analyzovať ľudský hlas. Prsty na jeho rukách sa pohybujú nezávisle od seba na rozdiel od prstov ruky robota Asimo.
(lb)