Nebezpečná salmonela atakovala slovenskú kuracinu

Jeden z najväčších producentov hydiny v Európe spoločnosť Hyza Topoľčany stiahla v uplynulých dňoch z trhu kurčatá, ktoré mohli byť kontaminované salmonelou. Stalo sa tak po tom, čo dodávateľ brojlerov z okresu Komárno dodatočne už po zabití a vyexpedovaní kurčiat oznámil Hyze, že v truse zvierat sa našli mikroorganizmy salmonely.

22.01.2016 10:24 , aktualizované: 20:00
salmonela, obchod, pult, mäsové výrobky, Foto: ,
Oznam hydinární Hyza v jednej z bratislavských predajní o tom, že z preventívnych dôvodov výrobky sťahuje.
debata

Po rokoch ide o prvú domácu salmonelová kauzu väčšieho rozsahu. Zatiaľ sa zdá, že sa zaobišla bez nebezpečných dôsledkov na zdravie spotrebiteľov. Potravinovému dozoru neboli doteraz hlásené ochorenia. Spotrebitelia, ktorí kurčatá neskonzumovali, ich môžu s dokladom o zakúpení tovaru vrátiť obchodom, kde ich kúpili. Ide o šarže 9160111001 a 916011201.

O rizikových kurčatách informovala spoločnosť Agrofert, súčasťou ktorej je topoľčianska Hyza a jej majiteľom je český minister financií a miliardár slovenského pôvodu Andrej Babiš.

Hovorca Agrofertu Karel Hanzelka pre Pravdu povedal, že "Hyze 15. januára jeden z externých chovateľov kurčiat dodatočne oznámil, že prostredie, v ktorom bola hydina chovaná, nespĺňalo niektoré veterinárne normy.

Spracované mäso však podľa testov spĺňalo všetky normy a bolo absolútne zdravotne neškodné. Chladenú hydinu sme preventívne stiahli z trhu, napriek tomu, že žiadne zdravotné komplikácie zákazníkom nehrozili. Všetko prebehlo podľa platnej legislatívy s vedomím a pod dozorom štátnej veterinárnej správy".

Pochybili na farme

Všetky potravinové škandály, ktoré sa Slovenskom prehnali od roku 2010, mali svoj pôvod v zahraničí. Posledný výskyt salmonely v kuracom mäse bol vlani na jar. Išlo o hydinu pochádzajúcu z Poľska, časť ktorej sa cez Českú republiku dostala aj na slovenský trh. Teraz však rizikové kurčatá dodal slovenský chovateľ.

„Systém kontroly potravín z farmy cez spracovateľa a obchod až na stôl spotrebiteľa ako taký je v poriadku, v danom prípade, žiaľ, zlyhal ľudský faktor,“ tvrdí ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš.

S každou dodávkou kurčiat na bitúnok posiela chovateľ tzv. IPR doklad (informáciu o potravinovom reťazci). Ide o akýsi certifikát potvrdzujúci bezchybný zdravotný stav zvierat. Topoľčianska Hyza dostala dokument, ktorý deklaroval, že všetko je v poriadku.

V skutočnosti však nebolo. Pred expedíciou kurčiat sa robia tzv. čižmové stery, prostredníctvom ktorých sa zisťuje prítomnosť salmonely v truse hydiny. Ten síce na farme urobili, ale nepočkali si na výsledok.

Brojlery odoslali do Topoľčian s tým, že kurčatá sú v poriadku. Dodatočne zistili, že v ich truse bola salmonela tifimurium, ktorá spôsobuje u ľudí hnačky. Spracovateľa síce informovali, ale vo chvíli, keď už tovar bol na pultoch predajní…

Hyza už vyvodila dôsledky voči dodávateľovi. Prostredníctvom hovorcu Agrofertu Hanzelku oznámila, že od dodávateľa kurčiat bude žiadať náhradu škody. Nešlo o malú dodávku kurčiat – z južného Slovenska poslali na bitúnok okolo 70-tisíc brojlerov. Toľko ich mali spracovať podľa ústredného riaditeľa ŠVPS Jozefa Bíreša.

Proti chovateľovi, ktorý nedodržal pravidlá hry, Štátna veterinárna a potravinová správa začne správne konanie. Podľa Bíreša čaká farmu pokuta v rozpätí od minimálne 500 eur do 10-tisíc eur. Veterinárny lekár, ktorý mal dohľad nad farmou hydiny, pôjde na pohovor na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Ak sa potvrdí jeho pochybenie, môže prísť o výkon činnosti.

Pravidlá istoty

Stálo pri spotrebiteľoch pri poslednom výskyte salmonely v kuracine šťastie? Podľa Jozef Bíreša nielen šťastie, ale aj samotný systém. Na každom bitúnku je stála veterinárna kontrola. Tá v topoľčianskej Hyze prehliadla aj zvieratá z juhoslovenskej far­my.

V mäse nenašli prítomnosť salmonely. To bol dôvod, prečo spoločnosť Hyza tvrdí, že chladené hydinové mäso bolo v poriadku. V okamihu, keď však prišlo hlásenie o dodatočnom výskyte salmonely v truse, firma rozhodla o jeho stiahnutí.

Podľa Bíreša sa v odborných kruhoch v Bruseli vedú diskusie o tom, či prítomnosť salmonely v truse hydiny je nebezpečná pre spotrebiteľov. "Aktuálne platí, že takáto hydina sa smie za istých podmienok spracovať.

Počká sa, kým sa celá linka vyprázdni, nastúpi patričná šarža hydiny a po jej spracovaní sa dokonale vydezinfikuje. Takéto mäso však môže ísť len do tepelne opracovaných výrobkov," povedal Bíreš.

Predpisy neuvoľňujú hydinu s výskytom salmonely v truse na trh. Preto ju Hyza okamžite začala sťahovať. Ako vysvetlil Jozef Bíreš, sú totiž obavy, že mikroorganizmy salmonely sa môžu vyskytovať na koži alebo vo vnútornostiach.

Pri kuchynskom spracovaní hydiny by spotrebitelia zárodky salmonely mohli preniesť cez pracovné nástroje aj na iné potraviny. „Všeobecne však platí, že každú hydinu treba dôkladne poumývať, práve tak ako nástroje, misky a svoje ruky samozrejme,“ prízvukuje šéf štátneho potravinového dozoru.

Salmonelu likviduje varenie, pečenie i dusenie

Salmonela sprevádza ľudstvo na jeho životnej púti od nepamäti. Existuje jej niekoľko tisíc druhov, ale nebezpečné sú len tri. Spôsobuje hnačkové ochorenia a je nebezpečná najmä pre deti, starších a chorých. Viac ako v mäse sa vyskytuje napríklad vo vajíčkach.

Bezpečne sa pred ňou možno brániť dôkladnou hygienou pri spracovaní mäsa. Zárodky salmonely likviduje dusenie, varenie a pečenie. Dôležité je, aby teplota pri týchto kuchynských úpravách prekročila hranicu 72 stupňov Celzia.

Pôvodnú správu z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #salmonela #kuracie mäso