„V krajine stúpajú ceny, dolár je čím ďalej drahší a svetlo na konci tunela je v nedohľadne,“ povedal pre agentúru Reuters ruský sociológ Valerij Fiodorov. Analytik Jevgenij Gavrilenkov z ruskej banky Sberbank vysvetľuje, že inflácia v krajine, teda spotrebiteľské ceny, vzrástla vlani v decembri na 13 percent. Zdraželo totiž množstvo importovaných tovarov, ktoré Rusko doma nevyrába. Rubeľ zase stratil za vlaňajšok takmer 60 percent svojej hodnoty.
Ekonómovia si myslia, že sankcie Západu čiastočne splnili svoj účel, a teda ekonomicky „vytrestali“ Rusov. No za horšími hospodárskymi výsledkami krajiny je najmä vývoj cien ropy. Cena severomorskej ropy Brent sa aktuálne pohybuje na úrovni približne 30 dolárov za barel. Ešte v lete 2014 však ropa stála 115 dolárov za barel. Len z dôvodu poklesu cien ropy prišiel vlani ruský rozpočet asi o tri bilióny rubľov, čo je v prepočte približne 36 miliárd eur. Podiel komodít vrátane spracovaných na exporte Ruska dosahuje zhruba 70 percent. Pri nižších cenách priteká do ekonomiky menej peňazí, čo zasahuje predovšetkým investície.
„V našom základnom scenári očakávame, že sa cena ropy udrží v tomto roku na úrovni 40 dolárov za barel, čo by nemalo spôsobiť žiadne zásadné zmeny v hrubom domácom produkte krajiny. Ak by sa dostala cena ropy vyššie, rástla by aj ekonomika. Ak by však bola nižšia, pokles hospodárskej aktivity by bol neodvratný,“ hovorí Gavrilenkov. Zároveň dodáva, že banka už začala pracovať so scenárom, že cena čierneho zlata poklesne na hranicu 15 až 25 dolárov za barel v tomto roku. To by malo výrazne negatívne dosahy na ruský štátny rozpočet. Ak by boli ceny ropy na úrovni 40 dolárov za barel, ruský štátny rozpočet by prišiel v tomto roku o jeden bilión rubľov.
Prídu ďalšie škrty
Ruská vláda pod tlakom klesajúcich cien ropy prikázala ministerstvám a podriadeným organizáciám znížiť výdavky o 10 percent. Podobné opatrenie Moskva zaviedla už vlani. Požadované škrty majú zasiahnuť viaceré oblasti vrátane dôchodkov a platov vládnych zamestnancov. Celkovo by mali opatrenia verejným financiám ušetriť 700 miliárd rubľov.
Rozpočtový plán na rok 2016 schválený vlani v októbri počíta s výdavkami federálnej vlády celkovo 15,8 bilióna rubľov a s deficitom verejných financií na úrovni troch percent hrubého domáceho produktu krajiny. Začiatkom minulého roka sa vládne agentúry najskôr zaviazali znížiť výdavky zhruba o jeden bilión rubľov. Štátny rozpočet po revízii z apríla 2015 však nakoniec počítal so škrtmi v celkovom objeme iba 298 miliárd rubľov. „Náš rozpočet bude vyrovnaný pri cene 82 dolárov za barel ropy, takže je pred nami stále veľa rozhodnutí, ktoré musíme urobiť v súvislosti s rozpočtovou politikou,“ tvrdí ruské ministerstvo financií.
Rekordne lacná ropa sa začína podpisovať aj pod jej samotnú ťažbu. „Terajšie ceny ropy môžu v nadchádzajúcich mesiacoch viesť k dosť rýchlemu zatvoreniu niektorých producentov ropy,“ citovala ruská agentúra TASS námestníka ruského ministra financií Maxima Oreškina. Ruské ropné firmy doteraz boli voči klesajúcim cenám ropy odolné, a to vďaka devalvácii rubľa, čo viedlo k nižším nákladom. Ruská spoločnosť Transnefť, ktorá má monopol na prepravu prostredníctvom ropovodov, tvrdí, že export ruskej ropy v tomto roku pravdepodobne klesne o šesť percent na 215,8 milióna ton z úrovne 229,6 milióna ton, na ktorej bola vlani. Ťažba ropy v Rusku je v súčasnosti na postsovietskom maxime 10,8 milióna barelov denne.
Budú ľudia protestovať?
Súčasná situácia znepokojuje bežných Rusov. Podľa prieskumu štátnej sociologickej agentúry VCIOM je väčšina obyvateľov presvedčená, že krajinu čaká ešte ťažšie obdobie, než akým v dôsledku krízy a západných sankcií prechádza teraz. „Rusov teraz čakajú tvrdé škrty, ktoré ešte viac znížia životnú úroveň ľudí, pričom by sa v krajine mohla prehĺbiť chudoba. Súčasné výpadky v príjmoch štátu ľudia pocítia, a to veľmi tvrdo. Krajine hrozí prehlbovanie nezamestnanosti a vysoká inflácia, neschopnosť vyplácať dôchodky a znižovanie miezd,“ povedal investičný analytik Jaroslav Brzoň zo spoločnosti Best Buy Investments. Mnoho analytikov však, naopak, tvrdí, že Rusko prešlo najhorším obdobím vlani.
Rusov teraz čakajú tvrdé škrty, ktoré ešte viac znížia životnú úroveň ľudí, pričom by sa v krajine mohla prehĺbiť chudoba.Jaroslav Brzoň, Best Buy Investments
Negatívne tendencie sa v náladách Rusov podľa VCIOM výraznejšie prejavujú v posledných mesiacoch. Kým vlani v októbri považovalo situáciu Ruska za dobrú 17 percent opýtaných, teraz to je už len 12 percent. Zlá alebo veľmi zlá je podľa zhruba štvrtiny Rusov. Zatiaľ čo 19 percent opýtaných si myslí, že najťažšie obdobie má Rusko už za sebou, podľa 22 percent ním prechádza práve teraz a podľa 52 percent Rusko táto etapa ešte len čaká.
Štúdia Ruskej akadémie vied uvádza, že trpezlivosť Rusov s prepadom ekonomiky vydrží ešte zhruba pol druha roka. Ak sa do tej doby stav hospodárstva nezlepší, nemožno vylúčiť masové protestné akcie. Zatiaľ sa ľudia podľa ruských akademikov sústreďujú skôr na to, aby si našli druhé zamestnanie, najmä v tieňovom sektore ekonomiky.
Vzhľadom na vývoj cien ropy sa podľa ruského ministerstva financií dá sa očakávať pokles hrubého domáceho produktu v tomto roku o jedno percento. Ak by sa tento odhad naplnil, stále by to znamenalo zlepšenie vývoja ruskej ekonomiky oproti roku 2015, keď pokles dosiahol 3,7 až 3,8 percenta. Tempo rastu HDP Ruska sa v roku 2016 očakáva na úrovni 0,7 percenta a v priebehu budúceho roka na 1,9 percenta. „Vláda teda počíta s tým, že v roku 2016 sa ruskej ekonomike podarí konečne vymaniť z recesie. Predikcie sú však takpovediac pritiahnuté za vlasy, a to z jedného jediného dôvodu, ktorým je ropa. Tá sa momentálne obchoduje na 11-ročných minimách. Nízke ceny ropy oslabujú ruský rubeľ. Ak sa bude rubeľ naďalej oslabovať, inflácia bude rásť, a to bude mať negatívny dosah aj na reálne mzdy a príjmy obyvateľstva, čo sa následne podpíše pod pokles maloobchodných tržieb a priemyselnej výroby,“ tvrdia analytici z firmy Trim Broker.
„Sankcie Európskej únie voči Rusku by mohli byť uvoľnené v polovici roku 2016. Ak k tomu príde, môžeme očakávať pozitívnejší sentiment. Pochybujeme však, že ruské firmy či banky zaznamenajú výraznejšie zmeny pri možnostiach financovania v roku 2016,“ skonštatoval Gavrilenkov. Podľa analytikov sa však zdá, že Rusko sa adaptovalo na sankcie zavedené v polovici roku 2014. Ako skonštatovali, napriek tomu, že negatívny vplyv sankcií bol evidentný, ruská ekonomika pretrvala bez akejkoľvek materiálnej škody.