Až 90 percent bytoviek má už dnes nainštalované merače, pričom spôsob rozpočítavania nákladov závisí od rozhodnutia vlastníkov bytov. Nový záväzok sa má týkať najmä domácností v bytových domoch s vlastným zdrojom tepla, čiže domových kotolní, ktoré dosiaľ nemali nainštalované určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla.
„Zavedenie má motivovať vlastníka bytu k úsporám, aby reguloval svoju spotrebu tepla. Z dlhodobých skúseností je známe, že sledovaním spotreby tepla v domácnostiach po inštalácii pomerových rozdeľovačov tepla sa spotreba tepla zníži minimálne o 5 až 10 percent. Známe sú však aj prípady s úsporami vyššími ako 20 percent,“ uvádza Michal Dzurjanin z rezortu hospodárstva.
O kradnutí tepla môžeme hovoriť len v prípade, že väčšina bytov v dome je neobývaných.Petra Jurčáková
Mnohí obyvatelia bytoviek si už dnes pre rozpočítavanie tepla skáču do vlasov. Často len v tichosti sa medzi vlastníkmi bytov hovorí o jave známom ako kradnutie tepla cez stenu. Pomerové rozdeľovače tepla totiž neberú do úvahy skutočnú spotrebu tepla v byte, ale len teplo odovzdané radiátormi do bytov. Vypnutím radiátorov sa navyše odber tepla nezníži až na nulu, pretože teplo čiastočne prechádza cez steny. Podľa vlastníkov bytov však skutočným problémom nie sú samotné merače, ale nesprávne nastavená metóda rozpočítavania nákladov za teplo.
„O kradnutí tepla môžeme hovoriť len v prípade, že väčšina bytov v dome je neobývaných. Pri ostatných sa to nedá jednoznačne určiť, pretože to závisí od toho, kto má ako rád teplo v byte. Sú byty, ktoré chcú mať teplo a nemajú problém si zaň zaplatiť. No potom sú ľudia, ktorým je večne horúco a vypínajú radiátory,“ myslí si Petra Jurčáková, prezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku.
Podľa súčasne platnej vyhlášky platí, že ak sú v paneláku zapojené pomerové rozdeľovače tepla, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 percent a spotrebná zložka 40 percent z celkových nákladov za dodávku tepla. Pre každý bytový dom je však ideálne niečo iné, a tak sa majitelia bytov môžu dohodnúť aj na inom vyhovujúcom pomere.
Na stole je však v súčasnosti návrh novej vyhlášky ministerstva hospodárstva z novembra 2015, podľa ktorej by vlastníci bytov nemohli rozhodovať o výške základnej zložky. Tá by mala tvoriť 60 percent z celkových nákladov na vykurovanie. Metóda rozpočítavania je však aj o koeficientoch, ktoré by dávali úľavu bytom na prízemí či na najvyššom poschodí. Navrhovaná vyhláška zohľadňuje predstavy Bruselu a je momentálne v štádiu skončenia medzirezortného pripomienkového konania.
„Rozdiely v ročných platbách za teplo vznikajú najmä vtedy, keď sa na základnú zložku dáva málo a veľa zase na merače. Ľudia si môžu zvoliť aj pomer 10:90, čiže 10 percent podľa plochy bytu a 90 podľa meračov. No keď je to dom, v ktorom je obývaná len polovica bytov, tak v ňom musia kúriť všetky ostatné byty, lebo inak by v bytoch vznikli plesne. Pri nesprávne nastavenom pomere sa ročné platby za teplo môžu v prípade trojizbového bytu vyšplhať až na 1600 eur za rok,“ upozorňuje Jurčáková. Podľa Štatistického úradu SR pritom priemerná 4-členná rodina s dvoma deťmi minie mesačne na bývanie, energie a vodu asi 180 eur, pričom jej celkové mesačné výdavky sú asi 1120 eur.
Súčasná vyhláška hovorí o dvoch spôsoboch merania tepla. Jedným je fyzikálny merač tepla, ktorý však nie je možné nainštalovať vo všetkých bytových domoch. Pre tento druh merania sa môžu rozhodnúť len tí majitelia bytov, ktorí majú pred bytom umiestnený vstup a zároveň aj výstup teplovodnej rúrky do bytu. Väčšina slovenských panelákov má však stúpačky priebežne prechádzajúce izbami od prízemia až po najvyššie podlažie paneláku, a preto sú pre nich najvýhodnejšie pomerové rozdeľovače tepla. Jeden pomerový merač stojí zhruba 20 eur a musí byť nainštalovaný na každom radiátore.
„Pomerové rozdeľovače sa inštalujú priamo na vykurovacie telesá a je to ekonomicky najefektívnejší spôsob určenia spotreby tepla v byte. Dnešná rádiová technológia navyše nijakým spôsobom neobmedzuje ľudí v čase odpočtov, pretože vďaka nej nie potrebné kvôli zberu údajov vstupovať do bytov a navyše, pri odpočtoch úplne eliminuje chybu ľudského faktora,“ vysvetľuje Eliana Kostolány, konateľka spoločnosti Techem. Rádiový systém dokáže na diaľku zistiť aj poruchu merača či prípadný pokus o zmanipulovanie výsledkov merania.
„Na to, aby sme zistili spotrebu tepla v byte, musíme mať súhrn údajov o celom bytovom dome. Z nich následne určíme podiely jednotlivých bytov na celkovej spotrebe tepla v bytovom dome,“ pokračuje Kostolány.
Samotné merače tepla však nemajú svoj zmysel v bytovkách, v ktorých nebola hydraulicky vyregulovaná vykurovacia sústava. Túto povinnosť nastoľuje vlastníkov bytov novela zákona o energetickej efektívnosti. Nesprávne hydraulické vyregulovanie sa prejavuje hlavne nedostatočnou teplotou dodanej teplej vody a zvýšenou spotrebou tepla.