Z eurofondov majú prísť tento rok dve miliardy eur

Nových ciest, námestí, chodníkov, vodovodov či kanalizácií pribudne tento rok o polovicu menej ako vlani. Čerpanie eurofondov by totiž tento rok malo dosiahnuť sumu okolo dvoch miliárd eur. Vlani Slovensko z európskych fondov vyčerpalo 4,3 miliardy eur, aj keď plán bol 3,3 miliardy eur. Eurofondy tvoria až 80 percent investícií v krajine.

11.01.2016 14:00
stavba, stavbári Foto: ,
Eurofondy idú hlavne na budovanie infraštruktúry.
debata (16)

Tento rok je eurofondový plán na úrovni 2,1 miliardy eur. Podpredseda vlády Ľubomír Vážny odhaduje, že zo starého obdobia dočerpáme ešte asi 700 miliónov eur. V takom prípade by zo sumy na roky 2007 až 2013 na úrovni 11,5 miliardy eur neprepadlo nič. Z nových eurofondov sa má tento rok minúť asi 1,2 miliardy eur.

Vlani boli eurofondy príjemným prekvapením. „Skutočné príjmy štátnej kasy za rok 2015 by mali byť vyššie oproti rozpočtu vďaka lepšiemu výberu daní, rýchlejšiemu rastu ekonomiky a takisto lepšiemu čerpaniu eurofondov oproti plánu. Príjmy z rozpočtu Európskej únie boli oproti rozpočtovanej sume dokonca vyššie až o jednu miliardu eur,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Ešte v apríli 2014 pritom našli európski kontrolóri pochybenia v čerpaní eurofondov na Slovensku, ktoré domáci audit ministerstva financií prehliadol. Komisia žiadala o opakované kontroly a audity. Platby boli z eurofondov pozastavené, zablokovaných bolo deväť operačných programov. Medzi najčastejšie nedostatky mali patriť pochybenia pri verejnom obstarávaní, pri výbere projektov, respektíve pri kontrole výdavkov.

„Pre väčšinu operačných programov Európska komisia uvoľnila platby až v októbri 2014, v období, keď komisia nemala v rozpočte dostatok prostriedkov. Tento problém sa vyriešil až navýšením rozpočtu komisie na rok 2014 v druhej polovici decembra, a preto časť úhrad, na ktoré malo Slovensko nárok, prišlo až v posledných dňoch roka 2014, resp. v januári 2015,“ argumentuje rezort financií.

Eurofondy sa niekedy míňajú aj na rôzne školenia či kurzy, čo je sporné z hľadiska využitia peňazí. Väčšina eurofondov však ide na infraštruktúru, ktorá je potrebná pre príchod nových investorov a rast zamestnanosti. To, ako sa reálne eurofondy podieľajú na zlepšení životnej úrovni ľudí, niektorí ekonómovia spochybňujú.

„Životná úroveň závisí predovšetkým od rastu reálnych platov. Tie by mali pokračovať v raste aj v tomto roku pri pretrvávaní nízkej inflácie a tlaku na nominálne mzdy pri zlepšovaní sa pracovného trhu,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Eurofondy dosiahli vlani štvrtinu rozpočtových príjmov. „Príjmy štátneho rozpočtu v minulom roku vzrástli o úctyhodných 29,9 percenta na 16,2 miliardy eur a rozpočtovanú úroveň prekročili o 12 percent. Výraznou mierou sa pod to podpísalo vyššie čerpanie eurofondov pred koncom rozpočtovacieho obdobia – príjmy z EÚ sa medziročne viac ako strojnásobili a dosiahli 4,3 miliardy eur,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

„Vyššie čerpanie eurofondov sa však prejavilo aj na výdavkovej strane rozpočtu – výdavky súvisiace s EÚ vrátane spolufinancovania eurofondov sa takmer zdvojnásobili. Celkovo tak vyššie čerpanie eurofondov znížilo deficit o 339 miliónov eur a bolo zodpovedné približne za jednu tretinu zlepšenia hotovostného deficitu rozpočtu,“ dodáva Koršňák.

V prípade eurofondov na roky 2007 až 2013 posledné výdavky môžu byť zo strany rezortov predložené na ministerstvo financií ešte v apríli 2016. „Podľa skúseností z minulého programového obdobia 2004 – 2006, najvyššia akcelerácia čerpania prostriedkov nastala práve v poslednom roku oprávnenosti výdavkov a bolo dosiahnuté 100-percentné čerpanie vo väčšine programov,“ informovalo tlačové oddelenie rezortu financií.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy