Konštatujú to analytici menového úseku Národnej banky Slovenska. Podľa odhadov centrálnej banky totiž v predkrízovom období rástol potenciálny produkt v období rokov 2002 až 2008 priemerne 6-percentným tempom, kým počas rokov 2009 až 2014 sa jeho priemerný rast spomalil až na 2 %. Nasledujúce tri roky analytici očakávajú postupné zrýchlenie rastu potenciálneho produktu z 2,5 % v minulom roku na hodnoty blízke 3 %. "Momentálne ale bez výraznejších investičných stimulov nevidíme dôvod, aby sa priemerný rast potenciálneho produktu v horizonte do roku 2020 zvýšil výrazne nad 3 %,“ uvádza sa v materiáli.
Mechanizmus, ktorý by dokázal rozbehnúť potenciál Slovenska na predkrízové rasty, je však veľmi ťažké v dnešnom období nájsť. Dôvodom sú pretrvávajúce problémy Európskej únie s Gréckom a k tomu zahraničný dopyt nedosahuje hodnoty, aké by sme potrebovali, pretože globálna ekonomika a najmä rozvíjajúce sa krajiny spomaľujú svoj rast.
"Keďže na externé faktory nemáme veľký dopad, tak jednou z ciest sú štrukturálne reformy. Mnohé empirické štúdie a politické odporúčania poukazujú na ich dôležitosť, a to najmä v nižších reguláciách na trhu produktov, vzdelanej pracovnej sile, vyšších výdavkoch na vedu a výskum a vyššom podiele kapitálu informačnej a komunikačnej technológie,“ konštatuje sa v analýze menového úseku centrálnej banky.
Analytici NBS odporúčajú napríklad aj ďalšiu podporu obnovy infraštruktúry v iných ako západných častiach Slovenska, ktorá by mohla pomôcť k prilákaniu nových investorov, alebo aspoň k ľahšiemu pohybu pracovnej sily.
"Ako z minulosti vieme, tak nielen zahraničné investície sú motorom našej ekonomiky, ale aj zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia a rozvoj malých a stredných podnikateľov, ktorí dokážu potenciálu ekonomiky značne dopomôcť,“ píše sa v analýze.