Pracovných síl je už teraz podľa Klausa v EÚ nadbytok. Myšlienka, že migranti obsadia profesie, o ktoré je menší záujem, je falošná, povedal vo štvrtok Klaus pri návšteve Olomouca.
"My s pánom doktorom Jiřím Weiglom ((spoluautorom knihy Sťahovanie národov s. r. o.) neveríme v prínos týchto migrantov pre európsku ekonomiku. Podľa mňa nulový prínos. My tu máme pracovnej sily nadbytok. My máme viac ako desať percent nezamestnaných v EÚ. Dvadsaťtri miliónov ľudí v Európe je bez práce, takže myšlienka, že by sme mali málo ľudí na prácu, je nerozumná, "odpovedal Klaus na otázku, či môže mať migračná vlna po počiatočných vysokých nákladoch v budúcnosti pozitívny vplyv na ekonomiku krajín EÚ, ako vo svojej jesennej prognóze predpokladá Európska komisia .
Podľa Klausa neobstojí tvrdenie, že migranti môžu obsadiť pracovné pozície, do ktorých sa obyvatelia členských krajín EÚ príliš nehrnú. „Že by tí ľudia, ktorí prichádzajú a odmietajú dostávať balíky vody, pretože chcú Coca-Colu, tak, že to by boli tí ľudia, ktorí skočia na miesta, kde práve Európania nechcú pracovať, je faloš,“ povedal Klaus.
Bývalý prezident mieni, že migračná vlna bude pre krajiny EÚ prvotne znamenať predovšetkým náklady. "To je úplne jasné, aj keď vidíme, že nemigrujú tí najzbedačenejší a najchudobnejší ľudia z týchto krajín. Naopak. No to (finančné úspory) im vystačí len na chvíľu. Potom starať sa o týchto ľudí bude samozrejme náklad pre už dnes deficitné rozpočty najrôznejších európskych krajín, "upozornil.
Európska komisia vlani na jeseň odhadla, že v krátkodobom pohľade bude mať migrácia negatívny vplyv na európske hospodárstvo, a to predovšetkým kvôli vyšším verejným výdavkom. Tranzitné krajiny zaťažujú náklady na záchranné operácie, ochranu hraníc či potrebou krátkodobej pomoci. Štáty cieľové musia investovať do ubytovacích kapacít, podpory utečencov či školstva a podobne.
V strednodobom a dlhodobom výhľade má byť pri správnej politike dopad migračnej krízy podľa komisie mierne pozitívny. Viac vraj z príchodu nových ľudí na pracovný trh budú profitovať cieľové krajiny, v roku 2020 by v celoeurópskom priemere mala terajšia migračný vlna podporiť rast ekonomiky asi o 0,2 až 0,3 percenta HDP.