Napriek tomu, že výstavba za jeho ministrovania výrazne pokročila a na D1 sa tento rok dokončilo pri Žiline a na východe krajiny spolu 46,1 kilometra diaľnic, v roku 2019 celá cesta hotová nebude.
Jediným problém sa nateraz javí 13-kilometrový úsek medzi Turcom a Liptovom z Turian do Hubovej. Pre zosuv pôdy tam nastal už najmenej ročný posun. Diaľničiari počítali so štartom výstavby D1 Turany – Hubová v roku 2016 a ukončením v roku 2019. Aktuálne však v prípade začiatku budovania už priznali zmenu termínu na rok 2017. Stavať sa tam bude tri až štyri roky. „Súvislá diaľnica z Bratislavy do Košíc do roku 2019 už nie je reálna,“ povedal pre denník Pravda Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Okrem diaľnice pri Turanoch by sa zvyšné úseky D1 pri Žiline, Ružomberku a Prešove stihnúť mohli.
Rok 2019 pre súvislú diaľnicu z Bratislavy do Košíc sa však zapíše ako ďalší nesplnený termín. Predchádzajúci minister dopravy Ján Figeľ sľuboval dokončenie autostrády v rokoch 2017 až 2018, jeho predchodca Ľubomír Vážny hovoril zase o roku 2013. Ešte predtým za Dzurindovej vlády niekdajší minister dopravy Pavol Prokopovič sľuboval, že diaľnica do Košíc bude hotová v roku 2010.
Kým ešte v roku 2007 nebola medzi Žilinou a Ružomberkom vytýčená ani trasa diaľnice, teraz okrem úseku Turany – Hubová nie sú na D1 také závažné problémy. Spomínaný úsek je po zosuve pôdy pri Šútove stále v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a zatiaľ nie je známa jeho trasa. V hre je niekoľko variantov. Prvotne bola preferovaná trasa s tunelom Korbeľka, ktorý by sa svojou dĺžkou 5700 metrov zaradil na druhé miesto v dĺžke diaľničných tunelov po rozostavanom tuneli Višňové na D1 pri Žiline. V roku 2008 sa však definitívne zvolil povrchový variant. Štvorprúdovka mala viesť popri Váhu s dvoma kratšími tunelmi Rojkov (1810 metrov) a Havran (2813 metrov). Zosuv pôdy však zmenil plány a celá príprava stavby sa vrátila na začiatok.
Štát si bude musieť určiť výdavkové priority. Do úvahy prichádza aj verejno-súkromný PPP projekt. Mohol by si to rozrátať aj na fázy alebo natiahnuť na dlhšie časové obdobie.Marek Gábriš, analytik ČSOB
„Dnes ešte vôbec nie je isté, kedy sa začne stavať. Rovnako na túto stavbu nie sú ani financie,“ hovorí Palčák. Zároveň poukazuje na to, že pred začiatkom výstavby je potrebné ešte spustiť tender a vyhodnotiť ho. Určitý čas zaberie aj príprava samotného verejného obstarávania.
V hre je však stále aj pôvodný povrchový variant doplnený o sanácie miest postihnutých zosuvmi. Druhá povrchová verzia by diaľnicu mala odkloniť od Rojkovského rašeliniska a miesta zosuvu prostredníctvom tunela Malá Fatra. Následne by sa diaľnica dostala do tunela Rojkov skôr. Ako však diaľnica pôjde, je nateraz stále neznáme.
Proti povrchovému variantu protestujú aj ochranári, ktorí nie sú spokojní ani s jednou verziou. „Údolný variant má veľmi veľa ochranárskych a technických problémov. Tunel Malá Fatra je nešťastné riešenie, pretože v jeho blízkosti je jaskyňa Ľudmila. V prípade jeho výstavby môže dôjsť k jej zavaleniu či k poškodeniu,“ povedal Jozef Ridzoň, ochranársky manažér Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko. Okrem toho povrchový variant môže ohroziť Rojkovské rašelinisko a výskyt medveďov či rysov.
Pôvodný povrchový variant má podľa odhadov stáť 755,38 milióna eur bez dane. Verzia s tunelom Malá Fatra mohla dosiahnuť 737,58 milióna eur bez dane. Očakáva sa, že vplyvom súťaže môže cena výstavby nakoniec klesnúť na pol miliardy eur. Najdrahšie by štát vyšla trasa diaľnice s 5,7-kilometrovým tunelom Korbeľka. V tomto prípade by sa cena úseku vyšplhala na 877,7 mil. eur bez dane.
Na výstavbu diaľničného úseku D1 Turany – Hubová štát v súčasnosti nemá vyhradené finančné prostriedky. Projekt nie je zahrnutý v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, z ktorej bude Slovensko v najbližších rokoch čerpať eurofondy.
„Toto je taký dôležitý úsek, že to si bude musieť akákoľvek vláda dať ako absolútnu prioritu a bude musieť na to nájsť prostriedky za akúkoľvek cenu,“ uviedol tento rok v júni pre Pravdu minister dopravy Ján Počiatek. „Štát si bude musieť určiť výdavkové priority. Do úvahy prichádza aj verejno-súkromný PPP projekt. Ide o vysokú sumu. Mohol by si to rozrátať aj na fázy alebo natiahnuť na dlhšie časové obdobie,“ povedal Marek Gábriš, analytik ČSOB.
Diaľničiari v tomto roku odovzdali do diaľničného systému 56,5 kilometra diaľnic, z čoho 46,1 kilometra pripadá na diaľnicu D1. Ďalšie kľúčové úseky diaľnice sú už vo výstavbe. Štát v tomto roku začal s razením tunela Višňové. Tunel je súčasťou úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý stavia konzorcium Salini Impregilo-Dúha. Termín dostavby je stanovený na rok 2019.
Vo výstavbe je rovnako aj druhý úsek pri Žiline D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Diaľnica s dĺžkou 11,3 kilometra by mala byť hotová v roku 2018. Vo výstavbe je aj úsek D1 Hubová – Ivachnová, ktorého dostavba je plánovaná na rok 2017. Je otázne, či stavbári tento termín stihnú, pretože aj v tomto úseku hrozí zosuv. V krajnom prípade bude potrebné predĺžiť tunel Čebrať, ktorý má mať podľa pôvodných plánov 2026 metrov.
V spojení Bratislavy s Košicami diaľnicou stojí aj chýbajúci diaľničný obchvat mesta Prešov, na výstavbu ktorého diaľničiari aktuálne hľadajú zhotoviteľa. Pôvodne chceli tender uzatvoriť do konca roka 2015. Výstavba úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh s dĺžkou takmer 7,8 kilometra by sa mala začať v roku 2016. Súčasťou stavby bude aj 2224 metrov dlhý tunel Prešov. Rovnako v tomto roku chceli diaľničiari začať stavať aj úsek D1 Budimír – Bidovce, ale ani v tomto prípade sa im nepodarilo uzatvoriť verejnú súťaž. Tento úsek však už obchádza mesto Košice a pre spojenie mesta s Bratislavou nie je nevyhnutný.
V budúcom roku chce štát motoristom odovzdať štyri úseky diaľnic a rýchlostných ciest. Ide o pravý pás úsekov D3 Svrčinovec – Skalité a Skalité – štátna hranica s Poľskom. Na rýchlostnej ceste R2 v budúcom roku má pribudnúť úsek Zvolen, východ – Pstruša a Ruskov – Pravotice v polovičnom profile.
Okrem spomenutých úsekov diaľnice D1 chce štát v budúcom roku začať stavať nultý obchvat Bratislavy pozostávajúci z časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. NDS navyše pri Bratislave chce v budúcom roku začať s rozširovaním diaľnice D1 na plnohodnotnú šesťprúdovú diaľnicu. Súťaž na zhotoviteľa stavby v súčasnosti prebieha aj na úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Diaľničiari v budúcom roku plánujú odštartovať aj výstavbu ďalších ôsmich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Na väčšine úsekov v súčasnosti prebieha proces stavebného alebo územného konania.