Vyčíta nám nedostatky v posilňovaní účinného odovzdávania poznatkov a spolupráce medzi akademickou obcou, výskumom a podnikateľskou sférou a schopnosťou zlepšiť kvalitu a relevantnosť vedeckej základne. Práve tejto téme sa venovala Európska únia v rámci takzvaného Európskeho semestra a Európska komisia v hodnotiacej správe o Slovensku.
Komisia v hodnotení vyčítala Slovensku, že naďalej pretrvávajúca nízka kvalita a nedostatočný priemyselný význam vedeckej základne bránia vzniku dobre fungujúceho výskumného a inovatívneho ekosystému na Slovensku. Všimla si aj, že napriek tomu, že v minulosti malo Slovensko konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o priame zahraničné investície a sofistikovaný výrobný proces, nepodarilo sa mu podstatne zvýšiť zamestnanosť v oblasti výskumu a vývoja ani v odvetviach týkajúcich sa vývozu služieb založených na znalostiach.
Slovensko značne zaostáva za priemerom EÚ, čo sa týka výsledkov v oblasti inovácií a financovania výskumu a vývoja podnikmi. Takisto značne zaostáva v oblasti inovačných kapacít, využívania technológií na úrovni firiem, vládneho obstarávania vyspelých technológií, vývoja klastrov a ochrany duševného vlastníctva.
Je táto tvrdá kritika oprávnená? „Áno, je to tak. Dokladajú to všetky relevantné európske štatistiky,“ povedala Eva Majková, podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied pre výskum.
Súčasný rozdiel medzi ponukou znalostí z výskumných inštitúcií a dopytom z miestneho priemyslu je ilustrovaný pomerne nízkou sumou finančných prostriedkov, ktoré univerzity dostávajú od podnikateľského odvetvia. Nedostatky pretrvávajú aj pri prideľovaní verejných finančných prostriedkov na výskum, pričom nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami absolventov univerzít, čo sa týka potrieb priemyslu, obmedzuje výsledky odvetví špičkových technológií a podporuje únik mozgov, na čo má nepriaznivý vplyv aj nízka príťažlivosť kariéry v oblasti výskumu.
Spolupráca medzi akademickou obcou, výskumnou sférou a podnikmi je aj naďalej obmedzená. Hoci Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré prijali Stratégiu výskumu a vývoja pre inteligentnú špecializáciu, a to už v roku 2013, prijatie plánu na jej implementáciu sa výrazne oneskoruje. S cieľom koncentrácie investícií podpora výskumu a inovácií cez operačný program Výskum a vývoj musí byť v súlade s touto stratégiou.
Urobilo sa však niekoľko krokov na podporu výskumu a inovácií. V januári 2015 nadobudol účinnosť zákon o zavedení daňových úľav pre súkromné podniky, ktoré investujú do výskumu a vývoja. Zaviedol sa systém vnútroštátnej podpory transferu znalostí a technológií s cieľom poskytovať pomoc pri uplatňovaní práv duševného vlastníctva. Dobudovali sa veľké infraštruktúrne projekty univerzitných parkov a vedeckých centier. Prijala sa Stratégia na podporu startupov a diskutuje sa aj o ďalších opatreniach na podporu MSP a začínajúcich podnikov orientovaných na inovácie, ako aj na vývoz technologických výrobkov.
Mnohé z ďalších aktivít ako napríklad podpora klastrov, výskumných a inovačných projektov a kapacít, ale aj horizontálna podpora malých a stredných podnikov, startupov a ďalšie sú plánované v rámci OP Výskum a inovácie. Celkovo bude program pracovať s rozpočtom viac ako 2,26 miliardy eur a bude sa zameriavať na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácií, ako aj na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu rastu malých a stredných podnikov na Slovensku. Očakáva sa, že vďaka programu narastie podiel podnikov využívajúcich výskum, vývoj a inovácie o 10 %, bude podporených takmer 13 000 podnikov, vrátane 1 400 startupov a vytvorí sa štyritisíc nových pracovných miest. Očakáva sa aj zvýšenie počtu výskumníkov na Slovensku o vyše tisíc. Efektívne a rýchle naštartovanie implementácie operačného programu je kľúčové na dosiahnutie týchto cieľov.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR