Včelári zabodovali výnimočne dobrou znáškou medovicových medov. Za výborným výsledkom je tiež nastupujúce pokolenie mladých vzdelaných včelárov aj rastúci dopyt po slovenskom mede.
Za posledné desaťročie slovenskí spotrebitelia výrazne zvýšili konzumáciu medu. Osveta s výraznou medializáciou medu ako jedinečnej potraviny, ktorá je liekom z prírody, prispela k vyše štyriapolnásobne vyššej spotrebe medu. Kým ešte v minulom desaťročí skonzumoval obyvateľ Slovenska priemerne ročne okolo 200 gramov medu, teraz sa spotreba dostala na úroveň 900 gramov na osobu a rok. Pre Pravdu to povedala riaditeľka Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku Tatiana Čermáková.
„V celkovom objeme produkciu medu hodnotíme ako nadpriemernú a domáceho medu bude na trhu dostatok,“ informoval predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál. Podľa Gála sa slovenské včelárstvo nachádza v dobrej kondícii. S finančnou pomocou štátu a Európskej únie sa ho podarilo dostať z krízy.
Slovenské včelárstvo sa omladzuje. Kým na začiatku tretieho milénia bol typickým predstaviteľom včelárskeho stavu muž v dôchodkovom veku, teraz sa včeláreniu venuje čoraz viac mladých ľudí vrátane žien. Napokon slovenský včelársky výskum vedie žena. Tatiana Čermáková konštatovala, že bezmála polovica slovenských včelárov je mladšia ako 60 rokov.
Nemalú zásluhu na omladení a najmä vzdelanostnom raste včelárov má Stredná odborná škola Pod Bánošom v Banskej Bystrici. Ročne ju opúšťa 70 kvalifikovaných včelárov a ďalších 150 včelárov z praxe si zvyšuje odbornosť v rámci externého vzdelávania. Hoci je slovenské včelárstvo vo svojej podstate postavené stále na ľuďoch, ktorí ho viac berú ako záľubu než ako priamu podnikateľskú činnosť, aj pričinením školy sa včelárenie profesionalizuje.
„Za ostatné desaťročie sa zvýšila priemerná znáška na včelstvo o 20 až 30 percent,“ odhadol riaditeľ banskobystrickej strednej školy Pavel Fiľo. Za zvýšenou produkciou medu je podľa Fiľa uplatnenie vedomostí a nových technológií, ktorých nositeľmi sú najmä mladí včelári. Včelári tvoria komunitu, ktorá sa rada a ochotne vzdeláva, veď do kurzov sa hlásia aj šesťdesiatnici a sedemdesiatnici.
Renesancii slovenského včelárstva pomáha podľa Tatiany Čermákovej aj cielená európska i národná dotačná politika. Slovenskí včelári dostanú ročne okolo jedného milióna eur. Z nich sa okrem iného hradí aj vzdelávanie. „V čase, keď sa za informácie a vedomosti platí, je dotované vzdelávanie veľká pomoc,“ uviedla Čermáková. Ňou vedený ústav pripravuje napríklad asistentov veterinárnych lekárov, ktorí pomáhajú včelárom pri prevencii rôznych chorôb.
Tohtoročnú ponuku medov obohatí najmä produkcia medovicových medov. Postaralo sa o to počasie, ktoré žičilo rozšíreniu vošiek. Tie parazitovali nielen na jedliach a smrekoch, ale aj na bukoch, duboch, javoroch či lipách. Sladké výlučky vošiek usilovne zberali včielky a v úľoch vyrobili z nazbieranej šťavy vzácny medovicový med. Jeho cena sa pohybuje od 5 do 7 eur za kilogram. Včelári odporúčajú nakupovať med priamo z dvora. Práve tento typ predaja postavil na nohy tisíce slovenských včelárov, ktorí ponúkajú spotrebiteľom kvalitný med. Na rozdiel od medu z ponuky supermarketov, ktorý býva neraz zmesou medov z rôznych častí Európy či iných kontinentov, je slovenský med produktom z prostredia, na ktoré sú ľudia dokonale adaptovaní.