Exekučná imunita sa mala vzťahovať na nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje vo vlastníctve takýchto držiteľov povolenia, ako aj na ich iný majetok, slúžiaci na výrobu a rozvod tepla. „Navrhujem, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok,“ uviedol prezident SR vo svojom vyhlásení.
Podľa názoru slovenského prezidenta rozsah exekučnej imunity v schválenom zákone nie je proporcionálny, pretože neprimerane priorizuje ochranu majetku štátu na úkor oprávnených záujmov veriteľov na uspokojení ich vymáhaných pohľadávok. „Z uvedeného dôvodu mám pochybnosti o súlade schválenej novely s Ústavou SR. Súčasne schválený rozsah exekučnej imunity vyprázdňuje pre oprávneného v exekučnom konaní obsah základného práva na súdnu ochranu. Do obsahu tohto základného práva totiž patrí aj právo každého na efektívny nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Účinkom schváleného zákona je však úplné popretie zmyslu a podstaty núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v rozsahu, ktorý sa rovná negácii súdneho rozhodnutia, ktorým sa priznalo vymáhané peňažné plnenie,“ konštatoval prezident SR, podľa ktorého dôležitým kritériom, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schváleného zákona, je aj otázka dodržania ústavného princípu zákazu diskriminácie.
Podľa premiéra Roberta Fica vládna novela zákona o tepelnej energetike, ktorú parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní, reaguje na prehratý súdny spor medzi Paroplynovým cyklom a Bratislavskou teplárenskou. Na základe konečného súdneho verdiktu musí štátom vlastnená tepláreň zaplatiť spoločnosti Paroplyn Holdings Limited, ktorá patrí skupine Penta, a ktorá ešte pred vyše rokom vlastnila bratislavský Paroplynový cyklus, zhruba 29 miliónov eur.
Štát vlastní šesť najväčších teplární v Bratislave, Žiline, Trnave, Košiciach, Martine a Zvolene. Predchádzajúce pravicové vlády ich chceli predať, no pre predčasné voľby sa im to nepodarilo.