Región príde o plyn, môže to zvýšiť ceny a znížiť energetickú bezpečnosť. Krajiny na trase navyše prídu o poplatky za tranzit plynu. V súčasnosti tečie do slovenského štátneho rozpočtu vďaka preprave ruského plynu do západnej Európy každoročne približne 400 miliónov eur. Deväť krajín EÚ protestuje. Spísali list, ku ktorému sa však nečakane neprihlásilo Česko.
Aby aj Česko podporilo protest, chýbali hlasy ministrov za stranu ANO Andreja Babiša. Vládna ČSSD protestu dáva ústnu podporu, ale jednohlasné „áno“ na decembrovom summite EÚ, ktorý sa má otázkou zaoberať, stále nevie zaručiť. ČSSD pritom poukazuje na to, že vo vláde chýbali hlasy ANO, a Babiš zase ukazuje na ČSSD. „Vláda bola na hranici uznášaniaschopnosti, chýbali niektorí ministri ČSSD. Sám som sa hlasovania zdržal, pretože som v konflikte záujmov. Chemičky, ktoré vlastním v Nemecku a na Slovensku, sú významnými odberateľmi plynu,“ povedal Babiš podľa českých Lidových novín.
Babišove firmy patria medzi významných zákazníkov aj partnerov českého Energetického a průmyslového holdingu (EPH). V ňom majú podiel ďalší boháči Daniel Křetínský aj Slovák Patrik Tkáč a skupina J&T. EPH zároveň ovláda spoločnosť Eustream, v ktorej má ako v strategickom slovenskom prepravcovi plynu podiel aj slovenská vláda.
Prečo Babiš konal proti záujmom EPH, je nateraz otázne. Podľa rôznych špekulácií môže ísť aj o dôsledok budúcich dohôd o dodávkach plynu, ktorý bude do Česka a Slovenska prúdiť viac z Nemecka. Eustream sa k vnímaniu konania politikov v Česku vyjadril takto: "Eustream nemá ambíciu hodnotiť politické kroky reprezentácií jednotlivých európskych krajín.
Prioritou spoločnosti je dlhodobo zaistiť efektívnu a stabilnú prepravu zemného plynu pre svojich zákazníkov tak, aby bola zachovaná energetická bezpečnosť jednotlivých európskych krajín. Vedenie spoločnosti je presvedčené, že momentálna hlavná trasa zásobovania Európy ruským zemným plynom cez Ukrajinu a Slovensko predstavuje najefektívnejšie dostupné riešenie."
Premiér Robert Fico sa snažil otázku plynovodu Nord Stream II otvoriť na nedávnom summite lídrov EÚ v Bruseli, no neuspel. Najvyšší predstavitelia jeho námietky zamietli pod koberec s tvrdením, že plynovod je záležitosťou biznisu a nie vysokej politiky. Zámerom projektu je však obísť Ukrajinu, pričom väčšina prepraveného ruského plynu má končiť v Nemecku.
Podľa vzoru Slovenska sa k protestu pridalo ďalších 8 krajín, a to Bulharsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko. Ministri hospodárstva v liste upozorňujú komisiu na vážne geopolitické riziko, ktoré pre stabilitu regiónu predstavuje výstavba ďalšieho plynovodu. Podľa kritikov je navyše celý projekt protieurópsky, pretože neprihliada na dodržiavanie ruských sankcií za ruskú anexiu Krymu v konflikte s Ukrajinou.
Eurokomisár pre energetiku Maroš Šefčovič na odpovedi na list zo strany skupiny členských krajín EÚ v súčasnosti pracuje. Šefčovič konštatoval, že je v kontakte s nemeckým regulátorom. Zároveň vymenoval expertov v rámci komisie, aby analyzovali právne a technické aspekty plánovanej druhej trasy podmorského plynovodu z Ruska do Nemecka. „Pokiaľ ide o Európsku komisiu, vždy budeme hľadať riešenia, ktoré umožňujú energetickú bezpečnosť všetkých členských krajín,“ uviedol komisár.
Trasa Nord Stream II by kapacitu súčasného plynovodu Nord Stream I zdvojnásobila na 110 miliárd kubických metrov ročne. Analytici však nevidia v ďalšom rozširovaní žiadne opodstatnenie, keďže súčasné kapacity plynovodu sa ani teraz nevyužívajú naplno. Ďalší nárast exportu plynu z Ruska nepredpokladá Gazprom ani ruská vláda vo svojich analýzach.