Minister dopravy Ján Počiatek tvrdí, že takáto forma financovania môže byť pre štát najvýhodnejšia. Formou PPP projektov sa podľa ministra môžu stavať aj iné úseky diaľnic. Rizikom PPP je práve drahšie financovanie. Príležitosťou lacnejšia údržba diaľnice súkromníkom počas 30 rokov.
Koncesia na výstavbu a prevádzkovanie diaľnice D4 spolu časťou rýchlostnej cesty R7 na Dunajskú Stredu v dĺžke 59 kilometrov mala podľa odhadov v štúdii realizovateľnosti stáť 4,5 miliardy eur. Po otvorení obálok štyroch konzorcií, ktoré majú o tento projekt záujem, sa najnižšia cena pohybuje na úrovni 1,7 miliardy eur. Splátky sa podľa odhadov mali pohybovať od 135 do 151 miliónov eur ročne. Konzorcium Obchvat Nula, ktoré vedie španielska firma Cintra, predložilo ponuku, ktorú by štát ročne splácal vo výške 56,72 milióna eur.
Slovensko by si výstavbu aj napriek tomu mohlo dovoliť zo štátneho rozpočtu za cenu zvýšenia deficitu. Diaľnica by sa zaplatila teraz bez budúcich úrokov. V konečnom dôsledku by tak bola lacnejšia, keďže aktuálne si Slovensko požičiava peniaze so záporným úrokom. „Za podmienok, keď ani štát si nie je schopný požičať tak lacno, ako cez PPP, tak treba realizovať čo najviac projektov cez PPP,“ povedal však Počiatek.
V štúdii realizovateľnosti sa počítalo s úrokom vo výške 3,4 percenta. Aký je výsledný úrok v PPP projekte, je teraz neznáme. V súčasnosti Slovensko 30-ročné dlhopisy nemá, no nemecké dosahujú úroveň len 1,4 percenta. Ministerstvo dopravy chce podrobné údaje zverejniť až v januári po analýze.
Minister pripustil, že zo súkromných peňazí sa v budúcnosti môže stavať aj jeden z kľúčových úsekov diaľnice D1 Turany – Hubová alebo prepojenie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice s diaľnicou D1 pri Ružomberku. „Pripravenosť ešte nie ja taká, že by sme to vedeli urobiť v celej časti. Minimálne by sa dala urobiť prvá časť. To je jediný horúci kandidát, pretože sme nikdy neuvažovali, že až takto ďaleko sa dostaneme pri PPP,“ povedal Počiatek. Úsek D1 Turany – Hubová sa v prípravách kvôli ochrane prírody vrátil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. S jeho výstavbou nepočítajú ani projekty na čerpanie eurofondov z nového programového obdobia v rokoch 2014 – 2020.
Prvá vláda Roberta Fica už v minulosti plánovala stavať severnú diaľnicu D1 formou PPP projektov, k čomu však nakoniec nedošlo. Jedným z najväčších PPP projektov je v súčasnosti rýchlostná cesta R1 v úseku od Nitry po Tekovské Nemce. Štát za 46-kilometrový úsek za 30 rokov celkovo zaplatí takmer 4 miliardy eur s ročnou splátkou až 130 miliónov eur.
„Projekt PPP Pribina bol teda enormne predražený, dokonca aj v porovnaní s iným projektom vlády Roberta Fica. Dôkazom rozhadzovania peňazí daňových poplatníkov v diaľničnom biznise za prvej vlády Fica sú teda nielen Figeľove ušetrené dve miliardy na dokončovaných úsekoch D1 medzi Žilinou a Prešovom, ale aj zverejnené čiastky ročných splátok za obchvat Bratislavy na D4 a R7," kritizuje PPP projekty poslanec parlamentu Pavol Zajac (KDH).