Zmena by mohla pomôcť Ukrajine, ktorá dlhuje tri miliardy dolárov Rusku a zaplatiť ich má ešte tento mesiac. Moskva už zmenu pravidiel kritizovala.
„Výkonná rada sa v utorok zišla a dohodla sa na zmene súčasnej politiky netolerancie omeškania so splátkami oficiálnym veriteľom,“ uviedol vo vyhlásení hovorca fondu Gerry Rice. Podrobnosti podľa neho fond zverejní v najbližších dňoch.
Ukrajina dlhuje Rusku tri miliardy dolárov vo forme eurobondov so splatnosťou 20. decembra. Rusko odmietlo pristúpiť na to, aby bol tento dlh zahrnutý do rokovaní o reštrukturalizácii ukrajinského dlhu, ktoré mala Ukrajina sa súkromnými vlastníkmi dlhopisov. Moskva ho totiž nepovažuje za komerčný dlh, ale za oficiálnu štátny pomoc, ktorá by mala byť splatená bezo zvyšku.
Reštrukturalizácia ukrajinského dlhu je súčasťou záchranného programu v objeme 40 miliárd dolárov, na ktorom sa Ukrajina tento rok dohodla s MMF. Omeškanie so splátkami dlhu by pre Kyjev bolo nebezpečné, pretože MMF podľa doterajších pravidiel nemôže ďalej poskytovať pomoc krajinám, ktoré svojím oficiálnym veriteľom včas nesplácajú záväzky. Omeškanie v splátkach súkromným veriteľom MMF toleroval.
Moskva už avizovanú zmenu kritizovala. „Rozhodnutie zmeniť pravidlá sa zdá byť uponáhľané a zaujaté,“ povedal ruský minister financií Anton Siluanov. „Bolo prijaté výhradne k ujme Ruska a s cieľom legalizovať nesplácanie dlhu zo strany Kyjeva,“ citovala ministra agentúra Reuters. Rusko sa podľa neho chystá postaviť Ukrajinu kvôli spomínaným dlhopisom pred súd.
Ruský prezident Vladimir Putin v novembri prišiel s nečakanou ponukou, ktorá by Ukrajine umožnila rozložiť dlžné splátky vo výške jednej miliardy dolárov do troch rokov, ak za ne Západ poskytne záruky. Kyjev ale na ponuku neodpovedal.
Siluanov v utorok vyhlásil, že Moskva bude požadovať, aby status ukrajinského dlhu potvrdila Rada riaditeľov MMF. „Vedenie MMF nám potvrdilo oficiálny status dlhu,“ povedal minister. „Teraz zamýšľame iniciovať stretnutie Rady riaditeľov fondu kvôli formálnemu potvrdenie statusu dlhu,“ uviedol.
MMF sa rozdielmi vo svojom prístupe v otázke dlhu oficiálnych a súkromných veriteľov zaoberal v štúdii z roku 2013. Vtedy konštatoval, že rozdielne normy by mohli viesť k situácii, kedy by jeden alebo viac štátnych veriteľov mohli zablokovať podporu krajine, ktorá sa ocitla vo finančnej tiesni.
Podľa analytika inštitútu Oxford Economics v Londýne Gabriela Sternea fond so zmenou otáľal dlho, jej načasovanie ale „zaváňa oportunizmom“.
„Je to ďalší nešťastný príklad toho, keď politická potreba západnej Európy nahlodáva dôveryhodnosť a súdržnosť politiky MMF pre riešenie krízy,“ citovala ho agentúra Reuters.