Česko sa nepripojí k listu proti rozšíreniu plynovodu Nord Stream, ktoré má obmedziť transport ruského plynu cez Ukrajinu.
Na stredajšom rokovaní o tom rozhodla česká vláda. Plán na rozšírenie plynovodu pritom už skôr kritizoval premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD). Materiál predložil minister priemyslu Jan Mládek (ČSSD), ktorého o český podpis pod list požiadal slovenský minister hospodárstva Vazil Hudák.
Slovensko s ďalšími šiestimi štátmi EÚ v pondelkovom liste podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi načrtlo možné negatívne dopady projektu na energetickú bezpečnosť príslušných štátov i regiónu.
Mládek na tlačovej konferencii po rokovaní vlády uviedol, že list, ako ho jeho slovenský kolega formuloval, je príliš silný. „Rokovali sme o tom so slovenským ministerstvom, nepodarilo sa ale uzavrieť dohodu,“ vysvetlil, prečo požiadal kabinet, aby sa k zámeru vyjadril. České ministerstvo priemyslu v stredu uviedlo, že list okrem Slovenska podpísali aj Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko.
List majú poslať aj premiéri
Niektoré krajiny Európskej únie zintenzívňujú boj proti plynovodnému projektu Nord Stream 2. „V liste píšeme, že projekt nie je v súlade ani s právom, ani reguláciami EÚ a s celkovou filozofiou vytvorenia jednotného energetického trhu v únii, a že je v rozpore s tretím liberalizačným balíčkom,“ povedal po stredajšom rokovaní slovenského vládneho kabinetu minister hospodárstva Vazil Hudák. Prečo sa k listu nepripojí Česko, Hudák nevedel špecifikovať.
List plánujú poslať aj premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4). V tomto prípade by malo ísť o politický postoj krajín V4 k projektu Nord Stream 2. List bol podľa slovenského premiéra Roberta Fica schválený na stretnutí predstaviteľov V4 a ponúka sa ďalším krajinám s rovnakým názorom. Do konca týždňa by mal byť list predsedovi Európskej rady zaslaný.
„V tomto liste žiadame, by bola agenda Energetickej únie zaradená na bod programu nasledujúceho samitu, a aby sa plne rešpektovali pravidlá Energetickej únie. Ak sa budú rešpektovať pravidlá Energetickej únie, tak Nord Stream 2 ako projekt musí byť odmietnutý. Tento projekt by výrazne poškodil záujmy Slovenskej republiky,“ konštatoval premiér Robert Fico.
Za Nord Streamom 2 je veľa západných firiem
Plynovod Nord Stream privádza ruský zemný plyn po dne Baltského mora do Nemecka a tým aj do strednej a západnej Európy. Akcionársku dohodu o plánovanom rozšírení plynovodu podpísala ruská plynárenská spoločnosť Gazprom a jej európski partneri začiatkom septembra. Na projekte Nord Stream 2, ktorý spočíva v rozšírení existujúceho plynovodu privádzajúceho zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora, sa dohodla ruská spoločnosť Gazprom s nemeckými spoločnosťami E.ON a BASF/Wintershall, rakúskou OMV, francúzskou ENGIE a britsko-holandskou Royal Dutch Shell.
Premiér Sobotka vtedy v reakcii uviedol, že plán môže Ukrajinu destabilizovať. V podobnom duchu sa vyjadril aj v polovici novembra na konferencii o surovinovej bezpečnosti v Prahe. Ešte ostrejšie sa proti plánom na rozšírenie Nord Streamu vymedzovali politici na Slovensku, ktoré by v budúcnosti kvôli nemu mohlo prísť o príjmy z poplatkov za tranzit ruského plynu ďalej do západnej Európy.
Mládek v stredu uviedol, že rozšírenie plynovodu Nord Stream má svoje pozitíva i negatíva. Ako minister zodpovedný za energetiku bude podporovať zachovanie tranzitnej cesty zásobovania plynom Česka cez Ukrajinu. „Mal by byť dlhodobo garantovaný minimálny objem tranzitu plynu cez Ukrajinu tak, aby zostala zachovaná funkčnosť tejto trasy. Je aj v záujme Českej republiky mať dve plne funkčné trasy zásobovania plynom z Ruskej federácie,“ uviedol Mládek.
Česko podľa neho dlhodobo podporuje aj diverzifikáciu zdrojov. „Nejperspektívnejšie sa javí v súčasnosti plynovod TANAP, ktorý je azerbajdžansko-tureckým projektom a ktorý je už vo výstavbe. V budúcnosti by sme mohli kupovať z Azerbajdžanu nielen ropu, ale aj plyn,“ dodal Mládek.
Ruský plyn pokrýva asi tretinu európskej spotreby plynu, cez Ukrajinu sa za normálnych okolností prepravuje zhruba polovica. Na začiatku tohto júna Gazprom uviedol, že v roku 2019 tranzit zemného plynu cez Ukrajinu úplne ukončí, a vyzval Európsku úniu, aby urýchlila rozhodovanie o alternatívnych trasách, aby si zaistila dodávky aj po tomto dátume.
Generálny riaditeľ spoločnosti Alexej Miller ale na konci júna pripustil, že tranzit cez Ukrajinu bude pokračovať aj po vypršaní súčasného kontraktu v roku 2019. Rusko však na konci novembra prerušilo dodávky zemného plynu na Ukrajinu, kým Kyjev za ďalšie dodávky suroviny nezaplatí vopred.