Grécko ranené krízou aj utečencami

Gréci sa od leta začali ekonomicky a politicky postupne dostávať na nohy. Pred pár mesiacmi ich však prudko zasiahla utečenecká kríza. Aristides Hatzis, profesor práva a ekonomiky na Aténskej univerzite, v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda povedal, že Gréci majú pred sebou najhorší rok od vypuknutia krízy v roku 2007. Hatzis vystúpil minulý týždeň na konferencii Konkurencieschopnosť, slovo bez obsahu?, ktorá sa konala v Bratislave.

30.11.2015 07:00
Aristides Hatzis Foto: ,
Aristides Hatzis, profesor práva a ekonomiky na Aténskej univerzite, upozorňuje, že v Grécku s celkovo 11 miliónmi obyvateľov už 1,5 milióna tvoria imigranti.
debata (8)

Ako aktuálne pomáhajú Grécku peniaze z tretieho záchranného balíka v hodnote 86 miliárd eur?
Bez toho by sme nevedeli fungovať, a to nehovorím o tom, ako by sme sa aktuálne vysporiadali s utečencami bez pomoci z únie. Problémom je, že Grécko nesplní sľub, ktorý dalo medzinárodným veriteľom (Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond, pozn.red.) výmenou za 86 miliárd eur ako tretí balík pomoci. Existuje veľa pochybností o tom, či budú reformy výmenou za pomoc nakoniec prijaté. Mám na mysli to, že predchádzajúce vlády boli viac naklonené štrukturálnym reformám, a napriek tomu ich neurobili. Čiže vôbec nevidím ružovo, že by to mala urobiť práve radikálna strana Syriza. Pravdepodobne prijmú nejaké reformy, ale znovu len polovičné, a len z obáv, aby im nebolo zastavené financovanie. Ako predchádzajúce vlády, tak aj táto vláda má k dispozícii veľa nástrojov na to, aby ich prakticky zrušila či prostredníctvom úpravy súčasných a prijatím nových zákonov alebo ministerských rozhodnutí. Bol by som naozaj rád, keby sa ukázalo, že som bol príliš pesimistický, ale neviem si predstaviť, že táto ľavicová vláda prijme štrukturálne reformy, keď to za posledných päť rokov nedokázali urobiť konzervatívci a sociálni demokrati. Je to veľmi ťažké, politicky ťažké.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa stále klesá, zároveň máme znovu nezamestnanosť na úrovni takmer 30 percent a nemáme žiadnu dobrú perspektívu.

Ako sa zmenila životná úroveň Grékov za posledný rok od nástupu Syrizy k moci?
Máme sa oveľa horšie ako po vypuknutí krízy. Hrubý domáci produkt na obyvateľa stále klesá, zároveň máme znovu nezamestnanosť na úrovni takmer 30 percent a nemáme žiadnu dobrú perspektívu. Viete v čom je problém? Na začiatku roku 2014, keď boli prijaté polovičné reformy, boli tu dva tzv. „bailouty“ (záchranné programy, pozn.red.), grécka ekonomika bola v stave naberania nových síl. Tento stav bol veľmi krehký, čísla sa však začali javiť o niečo lepšie než predtým. Potom prišla k moci Syriza a kapitál sa dostal do katastrofického stavu, súkromný sektor sa takmer celkom zdevastoval. Dalo by sa povedať, že to bol posledný úder pre hospodárstvo. Teraz je ekonomika vo veľmi zlom stave, bez akejkoľvek nádeje, bez investícií, nie sú tu žiadne indikátory, ktoré by boli pozitívne. Všetky indikátory sú momentálne negatívne. Osobne som presvedčený, že rok 2016 bude najhorším rokom krízy od jej úplného začiatku.

Čo teda Grécko teraz potrebuje?
Grécko práve teraz potrebuje štrukturálne reformy, ktoré podporujú trh. Sme totiž štát, ktorý má ekonomiku s najmenej voľným trhom v únii. Vo všetkých rebríčkoch je Grécko na poslednom mieste. Je na úrovni, na ktorej sú štáty ako Ukrajina, Rusko alebo Moldavsko. U nás hospodárstvo nespočíva na voľnom trhu, prakticky tu nie je súkromný sektor. Je tu veľmi neefektívny verejný sektor, ktorý nemôže investovať, nemôže robiť nič. A zároveň nemáme inštitucionálny rámec, ktorý je nevyhnutný pre hospodárstvo, pre funkčnú ekonomiku. Inštitucionálny rámec, ktorý je vhodný pre hospodársky rozvoj. Jediná vec, ktorú Syriza urobila dobre, je uplatnenie paušálnych škrtov. Nejde o voľné škrty, ale paušálne. Na druhej strane však zvýšila dane. Veľmi vysoké dane, najmä od tejto vlády, sú bezprecedentné. Veľmi vysoké dane sú aktuálne takmer na všetko, vrátane niekoľkých tovarov, ktoré Grécko veľmi úspešne exportuje, napríklad víno alebo olej.

Grécko rieši aj aktútny problém s utečencami. Ako to vnímajú bežní Gréci?
Pre veľa ľudí je prijímanie utečencov rozporuplná téma. Na jednej strane s nimi spolucítia, pretože rozumejú, prečo utekajú. Na druhej strane sa obávajú, že táto veľká utečenecká vlna skončí v Grécku, lebo ostatné krajiny postavia ploty, vytvoria bariéry brániace ich vstupu do krajín. Boja sa, že väčšina z nich ostane v Grécku a potom „zdeformujú“ grécku populáciu. Grécko je malá krajina, podobne ako Slovensko. Máme okolo 11 miliónov obyvateľov. Momentálne 1,5 milióna z toho tvoria imigranti. A práve táto veľká utečenecká vlna by „zdeformovala“ grécku populáciu. V krajine by pribudlo dajme tomu 500-tisíc moslimov. Takáto perspektíva je značne znepokojujúca pre mnohých Grékov, boja sa toho. Gréci a grécka vláda teraz očakávajú od únie, že nájde nejaké riešenie. Grécko je vo veľmi zložitej situácii, pretože potrebuje pomoc nielen s utečeneckou krízou, ale aj s ekonomickými, hospodárskymi problémami, takže musíme žiadať o veľa vecí. Ale na druhej strane, keď musíme veľa žiadať, musíme robiť aj veľa ústupkov, a to je politicky problematické.

O riešení utečeneckej krízy v Bruseli rokovali aj premiéri únie na mimoriadnom summite. Aké je podľa vás riešenie súčasnej situácie?
Akékoľvek riešenie nás bude niečo stáť. Úplne na začiatku si však musíme uvedomiť, že títo ľudia urobia všetko, čo je v ich silách, aby sa nakoniec dostali do Európskej únie, pretože pre nich je to otázkou života a smrti. Utečenci vidia európske krajiny ako jedinú alternatívu. Sú ochotní platiť veľké sumy peňazí prevádzačom, ohroziť nielen svoje vlastné životy, ale aj životy svojich vlastných detí, pretože v ich očiach je to jediné riešenie, ktoré majú k dispozícii, teda chcú sa dostať do únie, nech sa deje čokoľvek. A najmä cez Grécko, pretože sme pre nich z tohto pohľadu zraniteľné miesto. Môžu sa sem dostať cez more, a nielen utečenci, ale aj akíkoľvek iní ilegálni imigranti. Je pre nich veľmi ľahké sa sem dostať, hlavne na ostrovy cez Egejské more. Ak si toto uvedomíme, mali by sme regulovať ich príchod do únie najlepšie, ako sa dá. Mali by sme sa určite snažiť túto vlnu regulovať, prijímať týchto ľudí a chrániť ich. Lebo nakoniec, čo je Európa? Chcem tým povedať, že Európa nie je len geografická oblasť, ale je aj nositeľom mnohých myšlienok a ideí o humanizme, slobode, ľudskom blahobyte a ľudských právach. Ak nedokážeme za týmito ideami stáť teraz, počas krízy, potom nie sú skutočné, neexistujú pre skutočných ľudí.

Myslíte si, že existuje spojenie medzi utečeneckou krízou a teroristami?
Samozrejme, minimálne jeden z teroristov v Paríži prišiel cez Grécko ako utečenec. Ale myslím si, že teroristická sieť je taká veľká a má takú podporu, že nie je pre nich problém dostať sa do Európskej únie, v ktorej majú tiež veľa ľudí ochotných a pripravených zomrieť ako samovražední atentátnici. Ale, samozrejme, niektorí sem prichádzajú aj ako utečenci. Väčšina utečencov sú však ľudia, ktorí nechcú Európe škodiť, ale chcú nájsť nový život v demokratických spoločnostiach. Preto si myslím, že je veľká chyba, ak spájame tému utečeneckej krízy s témou terorizmu. Samozrejme, táto veľká utečenecká kríza slúži ako dobrý úkryt pre niektorých teroristov, ale teroristi si dokážu nájsť veľa úkrytov.

Verejnosť to však vidí inak.
Pozrite sa. Posledné veľké teroristické útoky v Londýne nezorganizovali utečenci alebo imigranti. Zorganizovali ich ľudia s britským štátnym občianstvom. A to isté platí pre Paríž, väčšina z útočníkov mala francúzske a belgické občianstvo alebo boli občanmi iných európskych krajín. Možno jeden alebo dvaja prišli do Európy ako utečenci. Ako som už predtým povedal, pre teroristov nie je teda ťažké zorganizovať útoky v únii, pretože mnohí, povedzme, že budúci teroristi sú občania niektorého z európskych štátov.

Hovorili ste o regulácii príchodu utečencov do Európy. Aktuálne sa hovorí aj o vytvorení prísnejšej kontroly, tvz. mini-schengenu.
Viete, toto je prvýkrát, čo som navštívil Bratislavu, a naozaj sa mi tu veľmi páči. Spolu s manželkou sme navštívili takmer všetky miesta v Starom meste. Čo ma najviac fascinovalo pred tým, než sme do Bratislavy docestovali bolo to, že sme pristáli na letisku vo Viedni, a sem sme prišli bez toho, aby sme si všimli, kde sú hranice. Nevšimli sme si žiadny hraničný prechod. Pricestovali sme z Viedne priamo do Bratislavy bez toho, aby sme museli niekde predložiť naše pasy alebo prejsť nejakou kontrolou. Toto je Európa! Toto je veľké plus, ktoré sme získali vďaka únii a mali by sme si ho udržať, pretože Európa bez hraníc je pre nás veľmi dôležitá. Voľný pohyb nielen pre tovary, služby a kapitál, ale aj pre ľudí. A má to zvlášť veľký význam v tejto časti Európy, ktorú predtým dlhé roky delila rozsiahla železná opona na Západ a Východ. Preto je veľmi dôležité, že teraz máme Európu bez hraníc, a mali by sme si ju takú udržať akýmkoľvek možným spôsobom.

Čo si myslíte o riešení súčasných ekonomických a politických problémov únie cez dvojrýchlostnú Európu? Teda, že by sa umožnilo niektorým krajinám robiť všetko spoločne a iným zasa spájať sa menej.
Som človek, ktorý naozaj verí európskej myšlienke, a to nie je len v otázke hospodárskeho rastu. Prakticky od začiatku je to aj otázka solidarity so všetkými obyvateľmi Európy. Solidarita bola aj základným kameňom rozširovania Európskej únie o štáty východnej Európy, vrátane Slovenska. Dvojrýchlostná alebo dokonca trojrýchlostná Európska únia alebo eurozóna by bola úplne iná, než akú sme poznali zo začiatku 80-tych a v 90-tych rokoch, keď sa EÚ budovala a predstavovala nádej. Uvedomujem si, že je to veľmi ťažké, keď také množstvo obyvateľov a toľko štátov tvorí jeden politický celok. Som však presvedčený, že dvojrýchlostné usporiadanie nie je jedinou alternatívou. Podľa mňa existuje aj iná alternatíva, ktorú predstavuje viac integrácie, viac politickej jednoty, väčšia miera bankovej zjednotenosti, finančnej a daňovej zjednotenosti. Podľa mňa je správnym riešením „viac“ Európy, nie „menej“ Európy.

Čo by znamenalo „viac“ Európy pre Grécko? Zase viac solidarity s vami?
Myslím si, že Grécko bude potrebovať aj naďalej veľa európskej solidarity. Aj aktuálne je Grécko závislé od európskej solidarity. Ale je možné, že jedného dňa si v Nemecku povedia, že stačilo, už viac nechceme platiť grécke dlhy a doplácať na jeho chyby, už bolo dosť solidarity, už sme za Grécko zaplatili dosť. Ako som však spomínal, na jednej strane žiadame o solidaritu, na druhej strane musíme robiť všetko, čo by sme mali robiť, aby táto solidarita stála za to, aby sme dokázali našim partnerom, že Grécko si solidaritu zaslúži, lebo je pripravené implementovať všetky reformy, ktoré sú potrebné. Teraz je problém v tom, že v Grécku sa čerpali financie bez zjavných výsledkov v tom zmysle, ako som spomínal, že sme prijali daňové opatrenia, ktoré boli nespravodlivé a zároveň neúčinné. Odsúvali sme však reformy. A prečo? Pretože reformy boli politicky nepohodlné. Pre každú vládu bolo ľahšie presadiť daňové opatrenia, ktoré neboli rozvážne, namiesto presadzovania reforiem, pretože reformy boli vždy politicky nákladné, pretože v istom zmysle útočili na privilégiá veľmi silných nátlakových skupín, veľmi silných podnikateľov, profesionálnych organizácií, ako sú napríklad lekári, právnici, notári a veľmi silné verejné odborové zväzy. Toto všetko sú veľmi silné nátlakové skupiny, ktoré politicky zabraňujú akýmkoľvek reformám, ktoré mali grécke vlády urobiť, prakticky všetky doterajšie vlády.

Je strana Syriza v Grécku stále taká populárna aj teraz, keď krajina musí riešiť utečeneckú krízu?
Syriza nie je tak veľmi populárna. Problém je v tom, že prakticky k nej neexistuje žiadna iná alternatíva. Nové voľby v septembri, podobne ako v januári, vyhral Alexis Tsipras a Syriza, a stalo sa to, že strana je dominantnou politickou silou v Grécku. Konzervatívci sú momentálne veľmi slabí, nemajú lídra, takmer každý si robí vtipy na ich účet. Sú tu tri alebo štyri stredoľavé strany, ktoré sú veľmi slabé, takmer ako keby neexistovali. Pre niektorých ľudí, bohužiaľ, je jedinou alternatívou proti strane Syriza strana Zlatý úsvit. To je veľmi, veľmi nebezpečné.

V nedávnom rozhovore pre zahraničné médiá ste uviedli, že Syriza má v strane veľmi nekompetentných ľudí. Prečo si to myslíte?
Syriza má ľudí, ktorí sú naozaj veľmi nekompetentní. To, čo urobili s bankami, mám na mysli privatizáciu a rekapitalizáciu, bola veľká chyba. V istom zmysle sprivatizovali grécky bankový sektor a predali ho tzv. „hedge“ fondom (špeciálny investičný fond, ktorý nepodlieha regulácii, pozn.red.). Teraz štát nemôže dohliadať na bankový sektor, hoci Gréci momentálne majú viac než 40 miliárd eur v úveroch na rekapitalizáciu týchto bánk. To znamená, že obyvatelia Grécka platia viac než 40 miliárd eur na ozdravenie bankového sektora, ktorý je úplne sprivatizovaný. Sprivatizovaný nie v dobrom zmysle slova, čiže nepredali ho veľkým európskym bankám alebo podobne, ale hedge fondom. Urobili z toho vysoko rizikový kapitál. Toto je výsledok politiky vlády, ktorá je enormne nekompetentná. Chcem tým povedať, že títo ľudia si neuvedomujú, čo robia. Alexis Tsipras a Syriza sú však stále dominantnou politickou silou. Ale sú neskúsení, nekompetentní, ideologicky zaťažení. Ich pohľad na svet je pokrivený, myslia si, že žijú v 70-tych rokoch. Myslia si, že socializmus je alternatívou, že Grécko sa stane prvou socialistickou krajinou v Európe po roku 1989, stále tomu veria. Uplatňujú svoje mandáty bez toho, aby si uvedomovali následky. Grékov čakajú so Syrizou ešte „zaujímavé“ roky.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko