„Aj napriek tomu, že sa výrazne znížili hrozby ďalšieho teroristického útoku, hraničné kontroly zvyšujú náklady na podnikanie. Menej otvorené hranice narúšajú hospodársku integráciu a rast ekonomík EÚ. Navyše opakované teroristické útoky znížili spotrebiteľskú aj investorskú dôveru, čo najviac doľahlo na cestovný ruch, letectvo a s tým spojené voľnočasové aktivity,“ povedal analytik Standard & Poor's Moritz Kraemer.
Akýkoľvek závažnejší teroristický akt má potenciál oslabiť ekonomiku atakovanej krajiny či regiónu.Lukáš Kovanda
Aj keď je podľa analytikov agentúry nepravdepodobné, že príchod utečencov do únie výrazne oslabí hospodárstvo a rozpočty krajín, nepomôže to podľa nich ani úplne vyriešiť problém so starnúcou populáciou na starom kontinente. Agentúra sa kvôli tomu ani nechystá znižovať ratingy krajinám, ktoré sú utečeneckou krízou najviac zasiahnuté.
Bezpečnostné riziká v Európe a neutíchajúce problémy s utečencami by však podľa Kraemera mohli ohroziť pokračovanie v štrukturálnych reformách, ktoré sú nutné na zotavenie sa európskych krajín z finančnej krízy. „Až spomalenie v oblasti štrukturálnych reforiem by mohlo časom vytvoriť tlak na znižovanie ratingov,“ poznamenal Kraemer. Agentúra upozorňuje, že práve vzostup terorizmu nahráva xenofóbnym stranám a populistom, ktorí ohrozujú ekonomické zotavovanie Európy.
Francúzom ubúda turistov
Na francúzskej ekonomike sa podieľa turistický priemysel 7¤percentami. Tamojšie reštaurácie, bary, ale aj turistické atrakcie zaznamenali po nedávnych teroristických útokoch v centre Paríža pokles počtu návštevníkov. Druhá najväčšia ekonomika eurozóny síce v 3.¤kvartáli tohto roka vzrástla, ale len mierne o 0,3 percenta.
Francúzska vláda teraz musí vyčleniť viac peňazí na boj s terorizmom, čo ohrozuje jej ekonomické zotavovanie. Štatistiky francúzskeho ministerstva zahraničných vecí uvádzajú, že v roku 2014 navštívilo krajinu 84,7 milióna zahraničných turistov a príjmy z cestovného ruchu dosiahli 42 miliárd eur. Útoky pravdepodobne nezasiahli len turizmus. Podľa ekonómov sa negatíve odrazia aj na spotrebiteľských výdavkoch.
"Akýkoľvek závažnejší teroristický akt má potenciál oslabiť ekonomiku atakovanej krajiny či regiónu. Pokiaľ však atak predstavuje ešte pomerne izolovanú udalosť, ako to bolo v Paríži, oslabenie ekonomiky nie je príliš zásadné. Dôležité je to, aké rozhodné sú orgány ako polícia či tajné služby, ako sú schopné reagovať a ako rýchlo dostanú situáciu plne pod kontrolu.
Každý teroristický akt má však nielen svoje priame náklady, ale aj tie nepriame, súvisiace s oslabením ekonomickej a investorskej dôvery v zasiahnutý región či krajinu," komentuje hlavný ekonóm Roklen24.cz Lukáš Kovanda.
Ekonóm upozorňuje, že v Madride pre 11 rokmi reagovala na podobné teroristické útoky vláda účinne, takže situáciu sa podarilo dostať pod kontrolu značne rýchlo. "Dosah explózií na španielsku ekonomiku tak nebol nakoniec príliš významný. Je možné to vyčísliť na necelých 212 miliónov eur priamych nákladov.
Viac ako 63 percent tejto sumy súvisí so stratou 197 ľudských životov a takisto so zranenými takmer 1¤600 ľuďmi. Išlo teda o finančné kompenzácie pozostalým a zraneným. Ďalšie náklady si vyžiadala napríklad oprava poškodenej železničnej infraštruktúry a budov. Madridský región tak čelil dodatočným nákladom v objeme 0,16 percenta svojho hrubého domáceho produktu roku 2004, čo vtedy predstavovalo 0,03 percenta ročného HDP španielskej ekonomiky," doplnil Kovanda.
Na porovnanie, priame náklady spojené s newyorskými útokmi z 11.¤septembra 2001 sa odhadujú na 27,2 miliardy dolárov, čo predstavuje 0,25 percenta HDP Spojených štátov amerických v danom roku. Potvrdzuje sa teda, že priame ekonomické náklady stúpajú s mierou závažnosti teroristického aktu, meranou najčastejšie počtom obetí.
Rizikové destinácie?
Odborníci sa zhodujú na tom, že vplyv parížskych útokov na turistický priemysel v dlhodobom časovom horizonte bude len minimálny, podobne ako to bolo pred rokmi v spomínanom Madride, ale aj v Londýne, kde tiež zaútočili teroristi na bezbranných civilistov v londýnskom metre. Navyše popularita Paríža, ktorý patrí medzi najvyhľadávanejšie ciele turistov, tiež zohrá svoju úlohu. Experti predpovedajú, že domáci turisti sa pomerne rýchlo spamätajú a vrátia sa do Paríža, a krátko po nich budú nasledovať aj zahraniční turisti.
„Francúzsko je nádherná krajina s otvorenými a srdečnými ľuďmi, skvelým jedlom a vínom. Francúzske mestá majú svoju zvláštnu vôňu a atmosféru, Paríž bol vždy mestom zaľúbených. Tak by to malo zostať. Nechceme, aby sa z krajiny a hlavného mesta stalo miesto strachu z nečakaných teroristických útokov, ktoré sú v demokratickom štáte neakceptovateľné,“ povedal pre Pravdu Francúz Guillame Hamelin.
Už pred časom však prišli viaceré zahraničné denníky so zoznamom rizikových krajín, do ktorých by turisti nemali cestovať vôbec, alebo len s mimoriadnou opatrnosťou. Napríklad britské médiá označili za najrizikovejšie krajiny práve Francúzsko, Španielsko, Turecko, Egypt, Líbyu a Alžírsko. Za krajiny so stredným nebezpečenstvom označili Maroko, Grécko a Taliansko. Minimálne bezpečnostné riziko hrozí podľa nich turistom v Bulharsku, Chorvátsku a Portugalsku.