Práve pred príchodom Vianoc bude so 60-percentnou pravdepodobnosťou svetová ekonomika vystavená tvrdej skúške v podobe zvyšovania základnej úrokovej sadzby americkou centrálnou bankou Fed. Rovnaký krok v roku 2008 spustil najväčšiu finančnú krízu odštartovanú krachom americkej banky Lehman Brothers.
Spojené štáty americké držia svetovú ekonomiku v hrsti práve pre dominanciu amerického dolára v globálnom obchodovaní. „Od čias finančnej krízy sa pomer svetového dlhu k HDP zvýšil o 17 percentuálnych bodov. Predstavuje to 57 biliónov dolárov nového dlhu. Väčšina z toho je denominovaná práve v amerických dolároch. O nárast zadlženia sa postarali najmä rozvíjajúce sa trhy vrátane Číny,“ priblížil Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank. Krajina draka americký dlh nakupuje hlavne pre potrebu dlhodobého zaistenia dostatočného množstva dolárov na nákup ropy. Práve obchodovanie čierneho zlata v dolároch stojí za dôležitosťou americkej meny v globálnom obchodovaní.
Ohlásenie zvyšovania základnej úrokovej sadzby americkou centrálnou bankou Fed bolo doteraz vždy sprevádzané posilňovaním dolára. „Dolár dosiahol v štyroch z piatich predchádzajúcich prípadov zvyšovania sadzieb svoj vrchol tesne pred prvým zvýšením,“ pokračoval Jakobsen. Každé posilnenie americkej meny znamená pre veľké množstvo štátov ťažšie splácanie dolárových dlhov. Vďaka silnejšiemu doláru sa prebytok úspor v Číne, Saudskej Arábii, Nórsku, Mexiku a Brazílii poľahky prehupol do deficitu. Posilňovanie dolára oproti euru zasiahne aj slovenskú ekonomiku pomalším zlacňovaním pohonných hmôt.
Správa o možnom zvýšení základnej úrokovej sadzby v USA sa na finančných trhoch ocitla po zverejnení zápisnice z októbrového zasadnutia Výboru pre operácie na voľnom trhu FOMC. „Zápisnica pomerne jasne naznačila, že začiatok sprísňovania sadzieb by malo byť za „decembrovým rohom“ za predpokladu, že žiadne nečakané šoky negatívne neovplyvnia ekonomický výhľad a prichádzajúce dáta podporia očakávané zlepšovanie sa trhu práce, ako aj predpokladaný návrat inflácie smerom k dvojpercentnému cieľu centrálnej banky zo strednodobého hľadiska,“ uviedol Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Ak sa tak stane, už v decembri by pravdepodobne vzrástla základná úroková sadzba z 0,25 na 0,5 percenta.
Spojené štáty americké pristupujú k zvyšovaniu úrokových sadzieb z dôvodu hrozby vytvárania cenových bublín. Tlačenie peňazí totiž smerom nahor vystrelilo cenu akcií a aj na Slovensku boli ľudia investujúci svoje peniaze v indexových dôchodkových fondoch II. piliera posledné roky zvyknutí na výnosy prekračujúce 10 percent za rok. Zabrániť ďalšiemu prudkému rastu ceny akcií má práve zdvihnutie základnej úrokovej sadzby umožňujúce investorom zarobiť viac peňazí nákupom štátnych dlhopisov. Podľa plánov amerických centrálnych bankárov pomalé zvyšovanie základnej úrokovej sadzby odštartované už v decembri 2015 nespôsobí prudký pád akcií a povedie k návratu ekonomiky do rovnováhy. Až prax ukáže, či boli tieto predpoklady správne a ak nie, svet môže čeliť ďalšej finančnej kríze.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v USA je momentálne pre svetovú ekonomiku väčšia hrozba ako teroristické útoky v Paríži. „Medzi špekulantmi sa objavil strach, že sa zhorší sentiment vo francúzskej ekonomike. Podobné útoky negatívne ovplyvňujú psychiku spotrebiteľov,“ povedal Vladimír Pikora, hlavný ekonóm analytickej spoločnosti Next Finance. Ak by totiž ľudia v krajine galského kohúta pre hrozbu teroristických útokov obmedzili plánované nákupy, utrpela by tým celá francúzska ekonomika. Väčšina analytikov toto riziko zatiaľ označuje ako veľmi malé.
„Teroristické útoky zvyknú mať skôr prechodný efekt na ekonomiky, ale nenaštrbujú ekonomickú dôveru,“ uzavrel hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Peter Praeta. Tieto slová potvrdzuje aj štvrtkový rast európskych a amerických akciových indexov. Na súčasnú situáciu dopláca hlavne zlato, ktoré už začína atakovať nízke cenové úrovne z roku 2010. Za necelý rok dokázalo zlato klesnúť z ceny 1¤300 dolárov za trojskú uncu na 1¤073 dolárov za trojskú uncu.