Nebezpečné návrhy o zúžení Schengenu

Pred piatimi rokmi, keď sa naplno prejavili dôsledky dlhovej krízy, americký miliardár George Soros kritizoval európskych lídrov za to, že pravidlá v únii nespájajú, ale naopak, rozdeľujú krajiny na bohatšie a chudobnejšie, čo nakoniec pochová európsky blok.

20.11.2015 12:00
Jean–Claude Juncker Foto:
Predseda komisie Jean-Claude Juncker pripustil dvojrýchlostnú Európu v súvislosti s britským referendom o ďalšom pôsobení krajiny v EÚ.
debata (74)

Dnes sa, paradoxne, ukazuje, že práve dvojrýchlostná Európa má zachrániť spoločný projekt eura a budúcnosť rozširovania EÚ. Zmeny by v prvom rade umožnili niektorým krajinám robiť všetko spoločne a iným zasa spájať sa menej. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker najnovšie povedal, že „únia by mala prehodnotiť svoje usporiadanie, aby sa ubezpečila, že jej členské krajiny sa môžu podieľať na spoločnej politike rozličnou rýchlosťou, ak si to budú želať“.

Okrem toho prišla holandská vláda s návrhom, aby sa aj v rámci schengenského priestoru vytvoril akýsi „Minischengen“ ako reakcia na enormný prílev utečencov do Európy. Kontroly na hraniciach sa v rámci Minischengenu majú výrazne sprísniť. Návrh mali podľa informácií britského denníka Guardian prerokovať ministri vnútra EÚ na dnešnom mimoriadnom zasadnutí, ale Európska komisia nateraz tvrdí, že sa takýmito návrhmi zatiaľ zaoberať nebude. Niektoré zahraničné denníky dokonca napísali, že v pláne je vylúčiť Poľsko, Slovensko a Maďarsko spolu s Gréckom, Španielskom a Talianskom zo schengenského priestoru. Komisia tieto informácie poprela.

Proti je aj Slovensko. „Myslíme si, že tento návrh je nebezpečný, keďže by to smerovalo k zrušeniu jedného zo základných práv, a to je voľný pohyb osôb v rámci EÚ. Slovensko ako jedna z mála krajín na rozdiel od iných štátov aj západnej Európy stále precízne dodržuje schengenské pravidlá a dôsledne stráži svoju vonkajšiu hranicu EÚ, ktorá patrí k najstráženejším v EÚ,“ reagoval včera v stanovisku slovenský rezort vnútra.

V prípade Junckerových slov o dvojrýchlostnej Európe ide o snahu zabrániť tomu, aby sa naplnilo britské „vydieranie“. Británia totiž pohrozila únii, že ak nepristúpi na jej požiadavky o reformovaní spoločného bloku, z európskej dvadsaťosmičky odíde. Britský premiér David Cameron už avizoval budúcoročné referendum, v ktorom sa majú Briti rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú zotrvať v únii. Cameron je proti akémukoľvek ďalšiemu prehlbovaniu únie v politickej a ekonomickej rovine. Odmieta spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu, a stálu výnimku má krajina aj v prípade neprijatia eura.

Junckerovo najnovšie vyhlásenie sa dá chápať aj v kontexte ďalšieho prijímania balkánskych krajín, vrátane Turecka, do spoločného európskeho projektu. „Myslím si, že nakoniec už nebude možné, aby 33, 34 alebo 35 štátov postupovalo rovnakou rýchlosťou a s rovnakou energiou rovnakým smerom,“ tvrdí Juncker.

Slovensko v lepšom klube?

Kto však bude patriť do tzv. tvrdého jadra a ktoré štáty zostanú „mimo hry“? „Európa je už dnes minimálne dvojrýchlostná. Máme členské štáty eurozóny a potom širšiu európsku 28. Kam bude v budúcnosti patriť Slovensko, záleží predovšetkým na samotnej krajine, ale zatiaľ je určite v užšom kruhu. Integrácia Slovenska je dnes na maxime možného, takže by sa pre krajinu situácia z ekonomického pohľadu do budúcna nemala nijako výrazne meniť,“ skonštatoval analytik X-Trade Brokers Jaroslav Brychta.

Z 28 členských krajín EÚ je 19 členov eurozóny, ktorá má bankovú úniu a vlastné zákony. Podľa súčasnej legislatívy musia všetky krajiny, ktoré vstúpia do EÚ, časom prijať euro. Británia a Dánsko sú jediné dve krajiny, ktoré majú z tohto pravidla stálu výnimku. Mimo tvrdého jadra sa pravdepodobne ocitnú európske štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro, ako je napríklad Poľsko či Česká republika. Budúcnosť Európskej únie je totiž podľa ekonómov prepojená s úspechom spoločnej meny.

Európski politici aj ekonómovia sa zhodujú v tom, že je potrebná hlbšia európska integrácia, pri ktorej by sa však krajiny „tvrdého jadra“ museli vzdať časti svojich kompetencií. "Získalo by na tom napríklad Slovensko, o ktorom teraz vo veľkej miere rozhodujú politici v Nemecku či vo Francúzsku. V ideálnom prípade by mohlo byť posilnenie kompetencií spoločných európskych inštitúcií spojené s posilnením ich demokratickej legitimity. Dnes sme skôr svedkami toho, že zásadné rozhodnutia sa robia na medzivládnych rokovaniach, kde sú rozhodujúce najmä veľké štáty.

Vplyv reprezentatívnych inštitúcií – parlamentov – sa tým zmenšuje," dodal Geist. Otázkou zostáva, či Nemecko a chudobnejšie štáty eurozóny by v budúcnosti súhlasili s výraznejším presunom financií do zadlženejších krajín, ako je Grécko, Taliansko či Španielsko. Do budúcnosti sa však uvažuje, že napríklad spoločná daň z finančných transakcií, s ktorou súhlasí aj Slovensko, by mala financovať projekty v chudobnejších krajinách únie.

Viac integrácie, viac kontroly

Tie krajiny, ktoré by podľa Junckerovho vyjadrenia „mali robiť všetko spoločne“, budú zrejme do budúcna mať aj spoločného ministra financií. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v tejto veci vyhlásila, že podporuje vytvorenie postu ministra financií eurozóny, ktorý bude mať vlastný rozpočet aj vlastné príjmy z daní. Slovenský rezort financií sa už pred časom vyjadril, že je za hlbšiu integráciu únie a eurozóny.

V súčasnosti má eurozóna predsedu euroskupiny, holandského ministra financií Jeroena Dijsselbloema. Jeho úlohou je však skôr koordinovať, hľadať kompromis a zabezpečiť administratívne fungovanie skupiny ministrov financií eurozóny. „Ak by mal mať minister financií eurozóny v budúcnosti kompetenciu rozhodovať o zásadných otázkach ako miera a spôsob redistribúcie, regulácia trhu práce či smerovanie verejných financií, musel by sa oprieť o omnoho silnejší demokratický mandát. Preto, ak by mala mať eurozóna ,vládu', potrebuje aj ,parlament',“ myslí si Geist.

Jedným z krokov hlbšej integrácie a na zastavenie enormného zadlžovania európskych krajín bolo aj to, že nezávislá bruselská komisia začala každý rok na jeseň hodnotiť predložené rozpočty krajín eurozóny. Ak nespĺňajú stanovené kritériá, komisia ich posiela vládam späť na prepracovanie. Ich hodnotenie má však iba odporúčací charakter. Budúci minister financií eurozóny by podľa ekonómov mal mať v rukách aj právomoc odobratia časti eurofondov v prípade, že krajiny by neplnili Bruselom stanovené podmienky.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #hranice #schengen