Grécko potrebuje od eurozóny pochvalu za pokrok v uskutočňovaní reforiem, aby dostalo ďalšiu časť peňazí z dohodnutej úverovej pomoci, tentoraz vo výške dve miliardy eur, a až desať miliárd eur na rekapitalizáciu gréckych bánk. Rozhovory mali byť dokončené do polovice októbra. Zablokovali ich ale nezhody nad zákonom o zabavovaní nehnuteľností pre nesplácanie hypoték.
„Vítam pokrok, ktorý urobili grécke úrady a inštitúcie v rokovaniach o opatreniach zahrnutých v prvom balíku zásadných zmien a o opatreniach vo finančnom sektore,“ uviedol podľa agentúry Reuters Dijsselbloem. V utorok sa zídu námestníci ministrov financií eurozóny, aby vec zhodnotili a rozhodli, či je možné Grécku uvoľniť ďalšiu časť pomoci.
Trojročný záchranný program pre Grécko má celkový objem 86 miliárd eur. Podmienkou programu sú tvrdé reformy z gréckej strany. Európska centrálna banka nedávno uviedla, že štyri hlavné grécke súkromné banky budú na prežitie potrebovať maximálne 14,4 miliardy eur.
Grécka ekonomika v prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka rástla, v treťom kvartáli ale hrubý domáci produkt Grécka klesol oproti predošlému štvrťroku o 0,5 percenta. Ekonomiku totiž v lete zasiahli nezhody medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi, ktorých dôsledkom bolo okrem iného obmedzenie pohybu kapitálu v Grécku.