Návrh zákona zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb na vybrané kategórie trestných činov. Okrem iného sú to trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie. Ďalej ide o trestný čin podielnictva, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neoprávnené zamestnávanie, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov či výroba a držba falšovateľského náčinia. Právnické osoby bude možné stíhať aj za nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami a založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny.
Ďalšia skupina trestných činov sa týka životného prostredia – napríklad ide o trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia či neoprávnené nakladanie s odpadmi. Právnické osoby sa budú dať trestne stíhať aj za trestné činy úžery, poškodzovanie spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja (Smer-SD), ktorý odsúhlasil parlament. Úžera podľa Madeja predstavuje dlhodobo vážny problém, poslanec Smeru-SD verí, že jeho návrh bude mať „veľké preventívne a represívne účinky“.
Právna norma upravuje aj druhy a výkon trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní voči právnickej osobe. Právnickej osobe bude môcť byť uložený trest, ktorým dôjde k jej zrušeniu, ale aj trest prepadnutia majetku, veci či peňažný trest od 1 500 eur do 1 600 000 eur. Súd bude môcť právnickej osobe zakázať prijímať dotácie alebo subvencie a prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Právnickej osobe bude možné zakázať aj účasť na verejnom obstarávaní.
V júli avizoval prípravu a prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb premiér Robert Fico. Zamestnávateľom prisľúbil, že zákon bude obsahovať len minimálne požiadavky medzinárodných organizácií. “Ak prax ukáže, že zákon je prospešný a pomáha, môžeme sa vrátiť k jeho modifikácii," uviedol v júli premiér. Snaha prijať zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb je na Slovensku už od roku 2005.
Vláda Smeru-SD pri tvorbe zákona podľa nezaradeného poslanca Daniela Lipšica podľahla tlaku lobistov, predovšetkým veľkých zamestnávateľských asociácií a Klubu 500. Lipšic upozornil, že návrh Smeru nereaguje na drvivú väčšinu ekonomických trestných činov s výnimkou daňových. Ako príklad exminister vnútra a spravodlivosti uviedol firmu Váhostav. Firma by podľa nového zákona za miliónové dlhy a napríklad trestné činy poškodzovania veriteľa alebo marenie konkurzného konania nemohla byť trestne stíhaná. „Je dôležité, aby niesli trestnú zodpovednosť aj právnické osoby,“ konštatoval Lipšic s tým, že každý, kto poruší zákon, musí niesť zodpovednosť, a ani veľké korporácie nemôžu stáť nad zákonom.
Lipšic zdôraznil, že zákony by sa mali tvoriť v prospech poctivých podnikateľov, nie nepoctivých. Opozičný poslanec navrhol rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb o desiatky trestných činov, napríklad nevyplatenia mzdy a odstupného, subvenčného podvodu, poškodzovania veriteľa, neoprávneného podnikania, machinácie pri verejnom obstarávaní, krátenia dane či prijímania úplatku a podplácania. Parlament Lipšicov pozmeňujúci návrh zamietol.